Nyeriovska zahrada

*s tichym puknutim a kryty ruskom tmy sa zjavi na Nyeriovskej zahrade. pod pazuchou zvierajuc akusi starodavnu krabicku. chvilu sa rozhliada, a ked spokojne zisit, ze to stena tam este nie je, polozi krabicu na zem avytiahne prutik. zosiroka s nim mavne a vycaruje si hordu roznofarebnych handier, dalsim mavnutim ich da do pohybu a pomaly formuje ludsku postavu. ked je ako-tak hotova, prejde k nej, sikovne vytiahne z opaska noz a bodne jej ho do boku. nespokojne zvrasti tvar*prilis makke*skonstatuje sam pre seba, parkrat este mavne prutikom a prida do babiky niekolko handier. vytiahne noz a znova nim bodne, tentokrat spokojny. vzdychne si, hodi prutik o zem, vyhrnie si rukavy na tentokrat ciernom svetri a vytiahne noz z babky. s divym tikom v oku zavrci, preplnenym hnevom, spominajuc na vcerajsi vecer, a prudko zautoci*

*reze, boda, seka, hlava-nehlava. najprv odleti prava handrova ruka, potom lava, nakoniec hlava a Adrien po chvili svoji po kolenach v roztrhanych handrach, zhlboka sa vydychavajuc. a to tu figurinu chcel mat pripravenu pre Saraine.. zatvari sa zhnusene, ked sa mu v mysli vynori jej meno, vyskoci z handier a zapali si cigaretu, aby sa trochu ukludnil. vykroci smerom k jazeru, upokojujuc svoje bijuce srdce privalom nikotinu. ked dofajci, odhodi spak do jazera, chvilu sleduje jeho plavecku karieru a vrati sa ku svojej kope handier. po par sekundach uz tam stoji handrovy panacik, este krajsi ako ten povodny, Adrien si spokojne vycaruje kresielko a zvali sa don, rozhodnuty, ze dnes svoj temperament udrzi na uzde a ze tomu stenatu povie len tolko slov, kolko bude situacia vyzadovat. ani o jedno viac, ani o jedno menej.*

*rychlym krokom kraca po ulici veducej k ich domu. Zasa meska, no tentokrat to nebolo jej vinou. Teda, vlastne, ako sa to vezme... na hodine starych run si pod lavicou citala jednu z otcovych knih a musela zostat po skole. Ona, ktora v zivote po skole nezostala. V duchu nadava sama seba a este prida do kroku. Ked rozrazi dvere na dome, rychlo prebehne obyvackou, v kuchyni zhodi tasku s knihami na jedalensky stol a vybehne na zahradu. Nestihne sa uz prezliect, takze kraca k Devereauxovi iba v bledohnedej koseli bez rukavov, tmavych trojstvrtovych nohaviciach a remienkovych sandalkach* Prepac, ze meskam... *zamrmle na ospravedlnenie, sice pochybuje, ze jej to nieco bude platne, ale aj tak, slusnost je slusnost. Vytiahne zo zadneho vrecka prutik a zostane stat niekolko metrov od francuza sediaceho v kresle a divno sa pozera na handrovu figurinu nedaleko. Snazi sa vymysliet dovod, pre ktory sa tam nachadza, nic ju vsak nenapada. Coskoro urcite zisti*

*jej prichod okomentuje tym, ze vycaruje zvycajne svetelne gule a privola k sebe krabicku, ktoru nechal o par metrov dalej. otvori ju a odhali sadu krasnych nozov, vo velkostiach a tvaroch od vymyslu sveta. natoci ju smerom, o ktorom uvazuje, ze tam to stena stoji*vyber si jeden*prikaze jej, ani na nu nepozrie, a kym na nu caka, zacne si pomedzi prsty prepletat prutik. uvazuje, ze poziada Nyeriho, aby na tuto cinnost vybral ineho agenta.. vlastne tu myslienku zavrhne v prvom momente, co sa zjavila v jeho mysli. on predsa nieje slaboch. prezil uz aj horsie veci ako horenosne chuderky.*

*pozrie nanho a sleduje krabicku, ktora k nemu prileti, nestihne ani uvazovat nad tym, co v nej asi je, ked ju otvori a ona uvidi mnozstvo nozov. Zamraci sa, prebehne jej hlavou, ci jej nechce niektorym podrezat hrdlo... hned nato by sa nad absurditou tej myslienky aj zasmiala, keby vyzeral aspon trochu pristupnejsie. Asi to naozaj vcera prehnala... Urobi dva kroky smerom k nemu, prutik si prehodi do lavej ruky, uprie pohlad na noze a bez odvravania si vybere jeden z tych s kratkou cepelou, no rukovat ma z tmaveho dreva krasne vyrezavanu. Citi sa zvlastne, v jednej ruke prutik, v druhej noz, rychlo sa rozhodne, ze prutik asi v najblizsich minutach potrebovat nebude a zastrci si ho do zadneho vrecka na nohaviciach. Obzera si noz a docvakne jej, naco asi bude sluzit handrova babka. Nic vsak neurobi, iba si dalej obzera noz, ktory si vybrala cakajuc na jeho instrukcie*

*az ked jej ruka zmizne z jeho dohladu skontroluje, ktory noz v krabici chyba a premysla nad jej volbou. zaujimave, zaciatocnici si casto vyberaju dlhsie cepele, asi maju pocit, ze tym narobia viac skody, opak je vsak pravdou.. s kratsou cepelou je clovek obratnejsi a sikovnejsi. Adrien vsak pochybuje, ze ona nasledovala nejaky takyto tok myslienok, skor si mysli, ze si ho vybrala kvoli tej pekne vyrezavanej cepeli. zaklapne krabicu, mavne prutikom a odcaruje ju tam, odkial ju priniesol,potom rukou pokyvne smerom k babike a nakaze Saraine, bez toho, aby na nu pozrel:*zautoc.

*drzi noz opatrne v ruke a vypocuje si jeho usecny prikaz. Takze pan Dokonaly sa so mnou nerozprava... prebehne jej hlavou. Imaginarne pokrci plecami, ved jej to moze byt jedno, ci sa s nou rozprava alebo nie. Takto aspon budu spolu travit iba nevyhnutny cas a nebude ju vytacat svojimi nadradenymi poznamkami. Na chvilku sa zamysli nad jeho prikazom, zdvihne pohlad na nehybnu babiku a uvazuje, ako ma vlastne zautocit? Normalne bodnut alebo co? Prechyti si noz, chyti ho pevne do pravej ruky a urobi krok blilzsie k handrovej babike. Obzrie sa cez plece na Devereauxa, otoci sa spat, zdvihne ruku do vysky a napriahne sa s umyslom bodnut figurinu do praveho ramena*

*sleduje jej chrbat, spokojny, ze sa jej nemusi divat do tvare, no ona mu pokazi plany, ked sa nanho otoci. tvar sa mu zvrasti do znechuteneho vyrazu, ruka mu automaticky vystreli k vrecku nohavic, aby si mohol zapalit. uz nech toto rychlo maju za sebou, mozu zopakovat jedno silove pole a vypadnut odtialto niekam prec. ked zbada jej pohyb smerom k ramenu handrovej babiky, nenapadne pohne prutikom a do nezivej babiky vdychne trochu zivota. nieje to bohvieco, postavicka nevidi, ani neciti, no vie sa trochu branit. ano, nemal by jej hned dat takehoto protivnika, jemu je vsak jedno, ze jej bude nepohodlne.*

*namiesto toho, aby trafila postavicke rameno, sa jej noz zapichne babke do niecoho, co ma byt aspon ruka. Je to zvlastny pocit, bodat do niecoho, aj ked su to iba obycajne handry. Vobec si nevie predstavit, ze by mala niekomu ublizit... sice, ked si predstavi, ze babka ma tvar niekoho konkretneho a to cloveka sediaceho za jej chrbtom a skodoradostne na nu civiaceho (predpoklada, ze ma na tvari skodoradostny vyraz), uz bodanie vyzera ovela zmysluplnejsie. Znova zdvihne ruku s nozom, skrci sa pred druhou koncatinou babky, skoci za jej chrbat a pusti sa ju bodat hlava nehlava az ju zacne boliet ruka od namahy. Odstupi od babky, pramienky spotenych vlasov jej lemuju tvar a sklopi pohlad na ruku, v ktorej drzi noz. Na dlani sa ma niekolko krvacajucih skrabancov, ako jej ruka sklzla z rukovate k cepeli, nemieni sa mu vsak s tym priznat. Vytiahne z vrecka prutik, vycaruje si cistucky obvaz, zaviaze si ruku, vykukne spoza babky a flochne nanho* Este nejake prianie, pan Ucitel? *slovo ucitel vypluje akoby to bola nejaka nadavka*

*skepticky a s pokojom anglicana sleduje, ako to dievca boda figurinu. jej otazku ignoruje, kym naprava diery v babke, potom mavne prutikom ku krabicke, z ktorej vyleti dalsi noz a pristane figurine v ruke*znova*prikaze jej chladne a mavne prutikom, nasledkom coho sa handrova babka zazenie aj s nozom v ruke po Sariane. on si zatial pokojne pofajcieva a premysla, co asi tak Nyeri urobi, ked sa dozvie, ze jeho dceru dorezala jeho vlastna handrova figurina... moznoze s tym aj rata.*

*zamracenym pohladom sleduje upravu babky, noz letiaci z krabicky sa jej vobec nepaci. Zavrci smerom, kde tusi toho nafukanca a skloni sa, aby sa vyhla nozu, ktorym ju ohrozuje figurina. Sama zdvihne svoj noz, bodne ju do handier na boku a odskoci z jej dosahu. Urobi dalsi vypad, nasleduje dalsie uspesne bodnutie do koncatiny, v ktorej figurina "drzi" noz a zasa sa uhne. Este niekolko vypadov a podari sa jej preseknut celu "ruku" figuriny a noz dopadne na zem. Sai sa rychlo skloni, vezme ho do lavej ruky a pusti sa zasa sekat do figuriny, tentoraz obidvoma rukami. Synchronizacia jej velmi nejde, najskor bodne lavou rukou, potom pravou a o chvilu zacne figurinu systematicky franforcovat. Ked ma okolo seba kopu utrzkov a z babky zostane iba torzo, sadne si na par handier, noze polozi vedla seba a prudko dychciach zazera na Adriena*

*odhodi spak na zem, postavi sa z kresla a prudko si odkasle, napravajuc si pritom vyhrnute rukavy. ledabolo natiahne ruku, do ktorej mu vleti noz povodne patriaci figurine, potoci si zapastim, povystiera sa a trosku si poskace, aby sa zahrial. po tychto ukonoch sa pevne rozkroci, predkloni sa a trochu sa pokrci v kolenach, predvadzajuc ukazkovy bojovy postoj. spoza prizmurenych oci na nu zazera a jeho ciel je jej snad jasny aj bez toho, aby nieco povedal*

*ked pocuje jeho kasel, zdvihne hlavu a zamracene sleduje jeho pripravu, ktora nevesti nic dobre. A uz vobec sa jej nepaci jeho zazeranie. Pozrie na noz v jeho ruke a nahlas preglgne. Pomaly sa zviecha zo zeme, zdvihne svoj noz a chyti ho do ruky. Urobi niekolko pomalych krokov smerom k nemu, snazi sa na tvari zachovavat kamenny vyraz, zastane a pevnejsie zovrie noz vo svojej ruke. Vie, ze keby naozaj chcela na niekoho utocit, mala by vyuzit aspon nejaky moment prekvapenia, ten vsak v tejto situacii vobec nema. V dalsej sekunde sa nanho zazenie, jej noz smeruje na jeho hrud. Vie, ze mu nemoze ublizit, na to je vycviceny a prilis sikovny.*

*odskoci pred jej svihom a uskrnie sa*teraz ty zazivas ladovu sprchu, co?*spyta sa ustipacne, lebo si jednoducho nemoze pomoct, sikovne sa po nej zazenie, no v poslednej sekunde pred jej pokozkou zastavi noz vediac, ze realne ju porezat nemoze. miesto toho schmatne jej prave zapastie, vytrhne jej ruku smerom dohora, priskoci k nej a zdrapi ju okolo pasa. trasie jej rukou, cim chce dostiahnut, aby pustila noz a nenavistne jej pozera do oci, silno ju drziac blizko pri svojom tele*

*vedela, ze pred nim jednoducho nema sancu, s rukou vykrutenou dohora vsak bojuje tak dlho, ako len vladze, z oci jej pritom slahaju hnevlive iskry a stretavaju sa s jeho nenavistnym pohladom. Po niekolkych desiatkach sekund to vsak uz nevydrzi a noz jej vypadne z trasucej ruky, pristane niekde vedla jej pravej nohy. Sai prudko vydychne a ironicky prehodi* Uz si sa dostatocne pomstil? *srdce jej prudko busi, no nevie identifikovat, ci je pricinou vynalozena namaha alebo jeho blizkost* Uz ma mozes pustit... *precedi medzi zuby a pokusi sa mu vytrhnut, co je vsak marna snaha, iba co sa k nemu dostane este blizsie*

*spokojne sa na nu uskrna, bavi ho jej bezradnost, tesi ho pocit jej mykajuceho sa tela na tom jeho.. ano, je zvrhly, ale ved to o sebe vie uz dlho. ked zaciti, ze jej noz vypadol z ruky, usmeje sa este sirsie. vnima jej rychly pulz a celu jej tvar, tak blizko pri tej jeho.. nakloni sa k nej tak, ze sa jej takmer dotyka perami*ja viem, ze ma chces*zasepka jej, napoly vasnivo, napoly posmesne, pohne sa k nej este blizsie vyzerajuc, ze ju ide pobozkat, no v tom ju prudko pusti a zvrtne sa na pate s umyslom odmiestnit sa, nepozerajuc uz na jej reakciu*

*najradsej by mu jednu vrazila, aby mu vymazala ten samoluby vyraz z tvare. Ked sa dosiroka usmieva, zovrie v nej este vacsi hned a pomaly zacina uvazovat, ze by ho naozaj oplula. Ked sa vsak jeho tvar zacne nebezpecne priblizovat, srdce sa jej rozbucha este viac. Pohlad jej sklzne na jeho pery, no ked sa v dalsej chvili odtiahne a pusti ju, ma pocit, ako keby do nej vosiel hnev vsetkych greckych bohov. Vyda zo seba hlasne zavrcanie, zohne sa k zemi, zdvihne noz, ktory musela pred chvilkou pustit a celou silou znasobenou neudrzatelnym hnevom ho vrhne smerom k figurine. Noz sa jej zabodne priamo do miesta, kde by mala mat srdce, alebo presnejsie, kde by Sai chcela, aby bolo Jeho srdce. Este niekolko minut nepohnute stoji na mieste, zoviera ruky v past a kuje v duchu plan, ako sa mu najblizsie pomsti*

*vyjde z kuchynskych dver, v jednej ruke noz, v druhej prutik a pred sebou levituje male radio a flasku vody. Zostane stat uprostred travnika, flasu s vodou hodi na zem a radio zlevituje vedla nej. Lahkym mavnutim ho zapne a ked sa ozve ticha melodia so slovami Where do we go, nobody knows... pousmeje sa. Pre istotu sa poobzera okolo seba, ci sa tam niekde neskryva ten nafukanec, no tentokrat prisla skor, takze by ju to velmi prekvapilo. Necha hudbu plynut zahradou a popritom niekolkokrat komplikovane mavne prutikom, cim niekolko metrov pred sebou vycaruje dreveny terc. Spokojna so svojim dielom si vopcha prutik do vrecka na dlhych nohaviciach, noz, ktory doteraz drzala v lavej ruke si rukovetou prichyti medzi zubami a zopne si dlhe vlasy do gumicky, aby jej nezavadzali. Vyhrnie si rukavy na tmavomodrom svetri a chyti noz do pravej dlane, na ktorej ma cistu naplast, ktora zakryva skrabance zo vcera. Rozkroci nohy, poriadne sa zaprie teniskami o zem, chvilu zamieri a vrhne noz na terc. Noz iba lizne spodok a spadne na zem do travy. Sai privola noz k sebe a znova zamieri, tentokrat vyssie a vrhne noz celou silou smerom na terc predstavujuc si Devereauxovu vysmievajucu sa tvar*

*primiestni sa na zahradu a maximalny pokoj v jeho tvari vystrieda zdesenie, ked zbada cepel noza asi 30 centimetrov pred svojou tvarou. ani nestihne siahnut po prutiku, jednoducho len reflexivne odskoci, vlastne sa skor hodi o zem, nahlas pri tom vypluvajuc francuzske nadavky. ocami automaticky sleduje trajektoriu noza, ktory sa bezchybne zabodne presne v strede terca. uskrnie sa, posucha si narazeny bok, no zostane lezat vo vlhkej trave, tentokrat ignorujuc zaspinenie jeho oblubeneho tmavozeleneho svetrika. zavrie oci a zapocuva sa do pesnicky, ktora hra z radia*your gueeeeeeeeeeeeeeess is just gooooood aaas miiiiiiiiine*zanoti nahlas so silnym francuzskym prizvukom a dalej si uz radsej len pohmkava*

*sleduje let noza a jej tvar naberie uplne biely odtien, ked vidi, ze Adrien sa primiestnil priamo do jeho drahy. Srdce jej vynecha jeden uder, ked vsak vidi, ze sa pohotovo uhol, znova nabehne do pravidelneho rytmu. Prejde dva kroky k nemu, nahne sa nad neho a poda mu ruku, aby mu pomohla vstat* Si v poriadku? *aj ked je evidentne, ze v poriadku je, kedze si pospevuje jej oblubenu pesnicku* Odporucam ti nabuduce si vybrat lepsie miesto, kde sa primiestnit... *uskrnie sa a odhrnie si uvolneny pramienok vlasov za ucho*

*otvori jedno oko a s uskrnom na nu pozrie*ja niesom taka cintlavka ako ty...*skonstatuje s uchechtnutim, ignorujuc jej ruku pruzne vyskoci, odrazajuc sa iba od chrbta. ked uz stoji spokojne na oboch nohach, otrci jej chrbat*opras ma prosim*nakaze jej, nepouzivajuc ale povysenecky ton, skor je pobaveny. tesi ho, ze Saraine ma dnes dobru naladu.. mozno to urobil ten jeho vcerajsi odchod. dalej si pohmkavajuc pesnicku si trochu potancuje, vobec dnes nema chut na nejake carovanie...*

*s povzdychnom stiahne svoju ruku a sleduje ho, ako sa ZASA predvadza* Uz by si si mohol uvedomit, ze nie som tvoj poskok ani sluzka... *neodpusti si poznamku, no zdvihne lavu ruku a niekolkymi sikovnymi pohybmi mu oprasi stebielka travy, ktore sa mu prichytili na sveter. Dost sa vsak cuduje, ze na nu nevrci, zda sa, ze ho uz ten hnev presiel a na ladovu sprchu velmi rychlo zabudol*

*prevrati oci a prudko sa zvrtne smerom k nej*povedal som predsa prosim!*ohradi sa ako nespokojne 5 rocne dieta, uskrnie sa na nu a vycaruje si uz zvycajne kreslo, do ktoreho sa zvali*dnes sa mi nechce. *skonstatuje, vytiahne cigarety a jednu si zapali, vydychujuc dym v perfektnych kolieskach*vidim ale, ze ty ma ani nepotrebujes*pokynie rukou k tercu*jedine, ze by si si znova chcela zahadzat na mna*provokacne nadvihne obocie, ale hned ho aj zvesi, ked si spomenie, ze sa mu vlastne nechce*

*pri jeho uskrne prevrati ocami a napadne ju, ze asi bude nieco na tej povedacke, ze muzi su iba prerastene deti* To bola ale tvoja vina, ze si sa objavil presne v trajektorii noza, nie moja... *citi, ze sa musi nejako ohradit. Pokruti hlavou a pusti sa kracat k drevenemu tercu, natahuje cas, kym bude znova vrhat nozom. Naciahne ruku, vytiahne ho z prostriedku terca, ani sama netusila, ze jej to moze ist tak dobre* Ale ak budes este dalej provokovat, mozno si z teba nejaky ten terc urobim! *prehodi ponad plece smerom k Adrienovi a prejde spat k povodnemu miestu, odkial zacala svoj trening. Rozkroci sa, zaprie sa nohami do zeme a snaziac sa ignorovat francuzovu zadymenu hlavu, ktora ju urcite sleduje, namieri a vrhne noz. Tentokrat sa netrafi priamo do stredu, ale sedemnast centimetrov dolava*

trasiem sa*odpovie jej posmesne*mas smolu malicka, teraz som uz na teba pripraveny!*vyhlasi suverenne, slastne si potiahne z cigarety a sleduje jej pekny zadok, ako kraca ku tercu. ked uz tentokrat netrafi stred, nespokojne zatska. vyskiera sa, uz teraz sa tesiac na to, ako sa bude pajedit.*si nejaka neprijemna, nevyspala si sa dobre?*spyta sa milucko, premyslajuc, ako asi reagovala na jeho vcerajsiu rozlucku.. mohol este zostat niekde v uzadi a pozriet si to. whatever, jeho chyba.*