Nyeriovska zahrada

*pokojne lezi na stole, psychicky sa dostavajuc do stavu, ked bude znasat bolest. Uz si mucenia zazil az az, takze je pripraveny* Mali by ste zlepsit sluzby... *zamrmle mu na odpoved a ked vidi kombinacky, zhlboka sa nadychne. Nalada mu pomaly, ale iste klesa na bod mrazu. Kutikom oka sledujuc Joshuu, zatne zuby prekonavajuc bolest z odvaleneho nechta. Vie si domysliet, ze to sa Nyeri iba zahrieva, takze si dovoli malu provokaciu* Lazareyho novacikovia su viac naskilleni v muceni ako ty! *zahladi sa na stop nad sebou, vytesnujuc bolest do zadnej casti mysle a ocakava dalsiu bolest. Citi totiz kombinacky na svojom malicku, takze mu to tak pripada, ze on coskoro pride. Uz asi styridsiatysiedmykrat v jeho zivote*

*zamraci sa, stlaci kombinacky a trhne nimi, vysklbavajuc malicek. krv pochmurne kvapka na studenu zem, Joshua si chvilu obzera ten malicky prstik a potom ho hodi na zem, do mlacky krvi. prebehne nim vlna hnevu, ked zacuje Volkov komentar, siahne do brosne s vercajkom a vyberie vrtacku. stlaci na nej gombik a vrtak sa zacne zlovestne triast, on si pritom pohmkava a kraca k Volkovej tvari. lavou (ne)rukou vytiahne prutik a mavne nim, nutiac tym Volkovove usta, aby zostali otvorene. strci mu vrtak do ust, snazi sa dosiahnut na osmicku, no ked zisti, ze tento chlapik ziadne nema (necuduje sa, ved su to zuby mudrosti), vystaci si so sedmickami. ignoruje tiche chichotanie sa agentov nedaleko od neho, zmurkne na Gordeia a stlaci gombik na vrtacke, v momente sa prevrtavajuc cez zub az na dasno. krv a kusky zuba mu ostriekaju ruku, on vsak zostava ladovo pokojny. zatial.*

*bez pohybu lezi na stole, ignorujuc bolest z miesta, kde mal este pred chvilkou malicek. Aj by si zacal pohmkavat nejaku melodiu, cim by nastval Nyeriho, no kvoli kuzlu musi mat usta otvorene. Ked zbada vrtacku, prizmuri oci, nie ze by nejako vela zubov potreboval, ale predsalen, lepsie sa zuje, ked cloveku zostanu aspon ake take. Ked mu vrtacka rozvrtava polku ust, nevykrikne, iba zovrie ruky do pasti a na cele mu vyrazia kvapky potu, ktore sa pustia putovat dolu po spankoch*

*ruka sa mu smykne a on mu rozvrta polovicu ust*hups...*skonstatuje, chechtajuc sa. vrtacku odhodi na zem a vrati sa k vercajku, prehrabavajuc sa tam, hladajuc este nejaky sikovny nastroj. po par chvilach vytiahne kladivo a hrdzavy a siroky klinec. prejde k jeho ruke, otoci ju dlanou hore a prilozi k nej klinec. esteze nepozna krestanstvo a nikdy necital bibliu, lebo kamael ako on veriaci v nawheeru by sa takto nikdy neruhal.. nepozerajuc uz na Volkovovu tvar si pridrzi klinec na mieste a treskne po nom kladivom, rad, dvakrat, trikrat, az kym klinec nieje vnutri az uplne po hlavicku. naciahne ruku, do ktorej mu prileti dalsi klinec, a presunie sa k jeho zapastiu, kde proces zopakuje. vezme do ruky aj treti a zacne mu ho pribijat par centimetrov nad ten druhy*

*na cele sa mu perlia kvapocky potu, pribuda ich stale viac a viac. Ked vytiahne vrtacku z jeho ust, pootoci hlavu nabok a vypluje svinstvo z jeho huby (rozumej krv zmiesanu so slinami, kuskami zubov a niekde sa tam iste zjavi aj nejaky ten kusok dasna)* skap! *vyflusne nanho s dalsiou davkou svinstva a sleduje ho ako vytahuje kladivo. Zamracene pozrie na kliniec zabodavajuci sa do jeho ruky a svaly sa mu od bolesti napnu. Telom mu prechadza silna triaska a vlny bolesti, od nohy, na ktorej nema prsty, od ust, v ktorych nema polku zubov a momentalne aj od ruky, ktora sa stava ukrizovanou na pivnicnom stole*

*jeho chladny pokoj sa zacina pomaly roztapat. neratal s tym, ze Volkov je taky oddany*KDE JE MOJA DCERA?!*zrukne, a zacne mu mlatit kladivom do ruky, ignorujuc, ze nema klince a tak isto ignorujuc, ze po par sekundach uz miesto lakta mlati do stola. ked ho to uz prestane bavit hodi kladivo na zem, vytiahne prutik a mavne nim smerom k jeho nohe, odsekavajuc mu ju skoro az pri stehne*KDE JE MOJA DCERA?*zreve znova a zurivo mava prutikom, sliny mu pritom odlietavaju od ust, posiela na Gordeia jedno Crucio za druhym a podchvilou ho aj seka do roznych castiach tela...*

*ked zacuje Joshuov vreskot mierne nim mykne a zasekne sa v strede vety, ktoru adresoval agentovi vedla seba. par sekund veduceho sleduje, potom vytiahne svoj prutik a priskoci k nemu*Joshua... neovladas sa*oznami mu, pevne mu chyti ruku s prutikom a postavi sa pred neho, aby nevidel na Volkova*nechaj to na mna*zasepka mu, pevne mu pozerajuc do oci. vie, ze toto by mohlo prenho skoncit zle, Joshua je asi v takom stave v akom ho videl v den, ked uniesli Saraine, a naozaj, jedno z jeho cruciatusov ho zasiahne do ramena. mierne skrivi tvar a prizmuri oci, no v momente sa otrasie. vie, ze ked Josh neposluchne jeho neposluchne uz ani nikoho ineho, a ked bude Volkov mrtvy, bude mucit aj 15tich dalsich. lenze ci ich nevyzabija vsetkych.. a potom co?*

*presne vie, ze Joshua uz stratil nervy a neovlada sa. Vlastne, citi to na vsetkych castiach svojho tela, teda skoro, o malicek uz prisiel a teraz uz prisiel aj o nohu. Zacina sa p omaly obavat toho, ze sa odtialto v jednom celku nedostane, bude z neho akurat tak porcovane maso. Bolest ho nadvihuje na stole, potom tresne spat, znova ho nadvihne a toto sa opakuje este niekolkokrat. Pokracuje jeho neovladatelna triaska, dokonca kde-tu z neho vyjde aj slaby vykrik. Ked pred Joshuu predstupi ten mlady, skoro sa rozplace od stastia. Ziskal aspon malu chvilocku, aby sa skonsolidoval a spracoval bolest vo svojom tele. Zhlboka sa nadychne, vydychne, vytesnuje bolest do najzadnejsieho rozka svojej mysle a popritom len tak ledabolo vypluva nejaku tu krv z rozdrbanych ust*

*rozsirenymi ocami pozera na Adriena, neuvedomujuc si, koho to vlastne vidi pred sebou.. vsetko mu vsak dojde ked ho zasiahne jeho vlastnym zaklinadlom. v tichosti ustupi par krokov dozadu, sklopujuc ruku s prutikom popri telu. trasie sa a je bledy ako krieda, tuto situaciu nezvladal uz od zaciatku a bolo mu to jasne. mal ustupit, kym este mohol.. ale mohol by take nieco vobec urobit? skloni hlavu a snazi sa nepozriet na svojich agentov stojacich opodial. co si o nom pomyslia? bude mat vobec este niekedy pred nimi autoritu? maju vsetci rodiny, aby si uvedomili, co sa asi tak deje v jeho vnutri...?*

*ulavi sa mu, naozaj sa mu ulavi, ked Josh ustupi. par sekund nanho este pozera, potom sa otoci k Volkovovi a nakloni sa nad neho*kde je Saraine?*spyta sa, prehodi si prutik do lavej ruky a zaryje mu ho az po rucku do novovzniknuteho kypta. chvilu ju tam necha len tak, a potom nou zacne mykat, krv mu steka po lakti a on ma na tvari vyraz mierneho sialenstva, stale ma vsak nad svojou myslou, nad rozdiel od Nyeriho, kontrolu*tak kde je?*zvreskne nanho znova, zaryvajuc mu do masa cely prutik a dokonca aj kus svojej paste*

*pot z neho steka uz cicerkom, nevie, ci za chvilku aj nezacne potit krv. Ak teda skor nevykrvaca, kedze z odseknutej nohy sa mu vali krv. Telom mu prejde neznesitelna bolest, ked mu tam ten mlady vrazi prutik. A to sa tesil, ze prebral stafetu od Nyeriho. Zda sa, ze tento je este sialenejsi ako stary. Od bolesti mu tresne hlavu o stol, skoro si ju rozmlati, do oci mu vyhrknu slzy. Zazil uz niekolko muceni, nikdy sa nedal,no tomuto sa surovostou ziadne predchadzajuce nevyrovnalo. Tazko dychci a uz aj jeho psychika ma dost, ked citi prutik skoro az vo svojich vnutornostiach* Dobre, dobre... dost! *zasepka, je na pokraji bezvedomia. Vie, ze ak odpadne od bolesti, jeho hlava bude studnica vedomosti pre tychto tu a to nemoze dovolit. Radsej bonzne Lazareya a strati sa, tychto dvoch evidentne ina informacia, ako kde je to mlade stena nezaujima* Vo vychodnej lyrskej ulici... *vypluva zo seba slova pomedzi vlny bolesti, ktore nim prechadzaju* Lazarey... ma centralu... stara pobocka banky... teraz... opustena...*zatvori oci a bojuje s bezvedomim*

*telom mu prebehne vlna vzrusenia. vidi, ze mlady sa vzdal. oci mu zablysnu a blyskaju aj nadalej, ked pocuva tu najdolezitejsiu informaciu v jeho doterajsom zivote.. uz len par chvil a bude ju moct drzat v naruci, bozkavat ju... v tichom pukote, ako sa vsetci agenti odmiestnuju na opisane miesto vytiahne zakrvaveny prutik, jednoduchym kuzlom si ho ocisti spolu s rukou a rukavom kosele, kratko pozrie na Nyeriho, zvrtne sa na pate a odmiestni sa. je mu celkom jedno, ci sa ich sef prida k nim alebo to nezvladne. on tam ide, aj keby co bolo...*

*sedi na zahradnej lavicke, drziac Sai okolo pasa, a konecne si vychutnava svoju cigaretu. ved vsetci vedia, ze po jedne najviac chuti.. pohladka ju po ramene, hodi po nej ockom a usmeje sa. paci sa mu, ze Josh je v nemocnici a on ju moze mat sam pre seba. aj ked, samozrejme, ho caka vedenie agentury a kopa veci okolo toho, teraz ho to nezaujima. privrie oci a premysla nad dievcatom vedla seba. jeho podvedomie konecne drzi hubu a nechava si ho uzivat, a on sa podvoluje.. zrazu ho vsak zo sustredenia vyrusi modry zablesk, ktory sprevadza papierik, ktory sa zjavil v jeho ruke. Zostavam v nemocnici, prisla suka Wallace a vytocila ma tak, ze liecitel si ma tu chce este nechat cez noc. Postaraj sa o Sai. - hlasi kratka sprava, napisala Joshuovym rukopisom. srdce mu poskoci a na tvari sa mu zjavi stastny usmev, otrcajuc spravu pred Sarainine oci.. znamena to, ze maju dalsiu noc len a len pre seba... Adrien ani neveri, ze moze mat take stastie*

*sedi vedla Adriena na zahradnej hojdacke a sleduje ako pomalicky pada sumrak. Rozmysla, ako sa moze osud tak rychlo zvrtnut, pred par dnami este sedela v nejakej miestnosti bez okien a myslela si, ze jej zostava par poslednych hodin. A teraz sedi u nich na zahrade, vedla muza, ktoreho miluje a nemusi sa o nic bat. Ked sa v Adrienovej ruke zjavi papierik, otoci k nemu hlavu a rychlo si ho precita. Zamraci sa a pokruti hlavou* Mala som s nim zostat... mala som ho doviest domov... *ma vycitky svedomia, ze sa dostatocne nepostarala o otca a musi teraz zostat este dalsiu noc v nemocnici* Nemali sme ho tam nechat sameho! *zamracene pozera na Adriena, je nevdacna dcera. Otec ju zachrani z pazurov stareho zvrhlika a ona ho len tak necha napospas v nemocnici*

chéri. *pozrie na nu so sirokym usmevom a hodnu chvilu odolava chuti pobozkat ju* vies, ze by ho odtial skor, ako pred vecerom nepustili. nevycitaj si vsetko, co sa okolo neho deje *nakloni sa k nej a pobozka ju na spanok* vies velmi dobre, aky je tvrdohlavy. a okrem toho *pobavene sa uskrnie* bolo treba vyuzit situaciu.. ani nevies, aky som rad, ze ma tvoj otec rovno neposlal spat domov a dovolil mi zostat s tebou.. *odhodi polovicku cigarety do travy a uvolnenou rukou jej prejde po uvolnenom pramienku vlasov, ktory jej zastrci za ucho* chces povedat, ze sa ti nepaci, ze sme tu sami..? *nadvihne obocie a pousmeje sa, nezne ju hladkajuc po modrom lici. mal by sa porozhliadnut po nejakom elixire, alebo aspon zaklinadle, aby ju toho zbavil. vytiahne teda prutik a mavne nim smerom k domu, ocakavajuc nejaku hrubu knihu z Nyeriho kniznice, ktora k nemu aj po par sekundach doleti*

*po jeho osloveni sa usmeje, strasne sa jej paci, ked ju tak vola* Som velmi rada, ze mozem byt s tebou... *nakloni sa k nemu, da mu rychly bozk a vrati sa spat do svojej pozicie na hojdacke. Zvedavo sleduje pohyb jeho prutika a uvazuje, co ma zasa za lubom. Bolestne jej to pripomenie, ze ona o svoj prutik prisla a mala by si asi zaobstarat novy. Hanbi sa vsak poziadat Adriena, aby siel s nou... mozno sa spyta otca, neskor... Ked vidi, ze k nemu doletela hruba kniha z otcovej kniznice, ktoru celkom dobre spoznava, otoci sa k nemu a spytavo nanho pozrie* Na co ti je? Snad nechces, aby som zasa nieco trenovala... *vylozi s obidve nohy na hojdacku a zostane sediet v tureckom sede otocena k nemu, aj ked v takejto polohe vo vecernych satach vyzera dost komicky*

*polozi si knihu do lona a zacne v nej prudko listovat, hladajuc nejake kuzla proti modrinam. po Saraininej otazke na nu kratku pozrie a uskrnie sa*nie, neboj. to pride casom.. ked budes pripravena. *necha knihu knihou, nakloni sa k nej a pobozka ju. najprv nezne, neznucko, no po par sekundach sa prestane ovladat, kniha padne na zem a on ju taha k sebe, nevie sa jej nabazit. rukou, ktoru drzal okolo jej pasa teraz hladka jej holy chrbat a snazi sa nemysliet na to, aky je hebky.. ked uz ani nevie, ako sa vola a ma pocit, ze exploduje od tolkej vasne sa od nej odtiahne, pusti jej chrbat a rychlo pozrie inam, s umyslom ukludnit sa.. naciahne sa za knihou a polozi si ju spat do lona. listuje v nej vsak absolutne nesustredeny*

*sleduje ho, ako listuje v knihe a po jeho vyhlaseni nanho vychrli dalsiu otazku* Tak co tam hladas? *ked ju zacne bozkavat, privrie oci a ruky ovinie okolo neho. Keby nesedela, urcite by sa jej podlomili nohy... telom jej prechadzaju vlny horucavy a jeho ruka jej na chrbte vypaluje cesticku. Akonahle sa od nej odtiahne, prudko zazmurka a snazi sa zhlboka dychat, aby dostala do pluc nejaky vzduch. Nechape, ako ju moze rozhodit niekolko bozkov, ale ked sa pozrie spat na Adriena, velmi rychlo chape. Sklamane nanho pozera, ked sa zasa zacne venovat knihe. Ju ziadna kniha nezaujima, posadi sa teda tesne k nemu, hlavu si oprie o jeho plece a volnou rukou ho zacne hladkat po tvari, jemne mu prejde prstom po sanke, sklzne na krk a potom nizsie az na hrud. Nevie sa ho prestat dotykat*

*akoby nemal dost roboty so sustredenim aj bez jej dotykov.. konecne najde, co hladal. sustredenie namieri prutik na jej tvar a nieco si zasomre, sledujuc zmeny farby pokozky. modra odisla a nahradila ju krasna, prirodzena farba jej tvare*tak. *spokojny skonstatuje, knihu odhodi niekam na travu spolu s prutikom, ovinie okolo nej obe ruky a znova ju pobozka, tisnuc si ju k sebe stale blizsie a blizsie s pocitom, ze je stale neskutocne daleko. po par chvilach sa od nej oddiali, sem-tam ju pusinkujuc* chéri.. *zamrmle* nie je ti zima? *spyta sa posepky, dlanami pokryvajuc jej holy chrbat. odpusti si poznamku o tom, ze on ju velmi rad zahreje.. radsej jej asi vycaruje sveter, alebo take nieco*

*zamrzne uprostred pohybu, ked vidi prutik mieriaci na jej tvar. Mysel jej horuckovito pracuje, uvazuje, co s nou vlastne chce. Na zlomok sekundy pociti akesi mravcenie v tej casti tvare, kde ma modriny, no velmi rychlo zmizne. Automaticky si prstami prejde po tvari a ked neciti ziadnu bolest, obdari Adriena sirokym usmevom. Nestihne vsak nic povedat, lebo ju zasa zacne bozkavat a velmi rychlo zabudne, co mu chcela povedat. Na jeho otazku pokruti hlavou, citi sice na svojom tele zimomriavky, ale tie maju uplne iny povod ako zimu. Necha svoje ruky ovinute okolo jeho krku, kam si ich umiestnila, kym ju bozkaval a usmeje sa nanho* Je mi fantasticky... *zasepka a kedze jej mozog dostane nejaky ten kyslik, zacne aj trochu pracovat* Dakujem.... za tie modriny... *polozi si zasa dlan na lice a je natesena, ze uz neciti pri tom dotyku bolest*

to nestoji za rec *usmeje sa na nu* vlastne by si mi mala vynadat, taketo kuzla by som mal vediet spamati. *polozi dlan na tu jej, ked sa dotyka tvare a zamyslene sa na nu zahladi* si nadherna *zasepka jej a pokruti hlavou* ani neviem, cim som si ta zasluzil... vlastne *pozrie do zeme* si ta nezasluzim *zamrmle a zahryzne si nervozne do pery* som si isty, ze poznas milion lepsich odo mna.. *pokracuje vo svojej malej depke, prepadnuty pochybnostami o sebe samom. desi sa totiz, ze Sai sa dozvie o jeho minulom zivote, o nespocetnom mnozstve zien, ktore mal.. a mozno by jej na tom nezalezalo. samozerejme, jeho podvedomie ho uz dlho nechalo napokoji. vobec sa necuduje, ze teraz zase zacalo rypat.*

Nikto nie je dokonaly! *uskrnie sa, ano mozno ho mohla podrypnut, ale dnes sa na to neciti. Nema v umysle vyvolavat nejake hadky, a tie sa urcite casom objavia. Nie je taka naivna, ze by verila tomu, ze vsetko bude dokonale aj dalej. Dnesny vecer si vsak nenecha pokazit. Ruku, ktoru ma prikrytu tou jeho si pomaly vyslobodi a natiahne sa nou k jeho tvari. Jemne mu prstami nadvihne bradu, aby sa jej pozrel do oci* Nepoznam nikoho lepsieho ako ty, pan Dokonaly! *nezne sa na neho usmeje a este veselo doda* okrem mojho otca samozrejme, ale ten sa teraz nepocita... *nahne sa k nemu blizsie az sa im pery dotknu v dalsom bozku*

*ked sa zrazu anjde v jej ociach vsetky pochybnosti pominu.. a ked ho vzapati Sai pobozka, jeho podvedomie nema inu sancu, nez spakovat sa prec. spokojny, vlastne stastny jej obetuje bozk, drziac svoje ruky na uzde. nechce dnes vecer nic pokazit a preto sa nepokusa o nic viac, aj napriek tomu, ze pri inom dievcati by to uz davno spravil. Sai je ina a on.. on sa vlastne nema kam ponahlat. mierne ju pohryzie do pery a drziac ju v zuboch sa trochu odtiahne, v ociach sa mu hraju iskry. po par sekundach ju pusti, vezme jej tvar do dlani a zadiva sa na nu* je t'aime.. *vyzna jej znova lasku po francuzsky, pride mu to ovela viac prirodzene a je mu jasne, ze ona mu rozumie. *

*aj ked kedysi davno vysnivala chlapa svojich snov, tento prekonal jej ocakavania v kazdom smere. Nevie sa nanho vynadivat, je priam neskutocne starostlivy a nikam sa neponahla. Aj ked ona by mozno chcela nieco viac, ale mozno je skoro... bojuje sama so sebou, vie, ze velmi skoro jej iba bozky a par dotykov nebude stacit. Zhlboka sa nadychne, pomalicky vydychne, aby upokojila prudko bijuce srdc. Ked jej vezme tvar do dlani, polozi svoje ruky na jeho ramena a zahladi sa mu do oci, skoro sa v nich utopi* Aj ja ta lubim, milacik... *zasepka mu ako odpoved a srdce jej preskoci niekolko uderov. Parkrat sa nadychne a vydychne, aby potlacila dojatie a jemne sa vyvlecie z jeho objatia* Pockaj tu! *zosuchne sa z lavicky, rychlym krokom prebehne k dveram veducim do kuchyne a zo stola vezme male radio, ktore si so sebou casto berie na zahradu alebo k jazeru. Vzdy ho nechava levitovat vedla seba, ale tentokrat ho vezme v rukach. Prejde par krokov po zahrade, polozi radio na zem a cupne si k nemu skumajuc gombiky* Ako sa to vlastne zapina? *mrmle si popod nos a skusa vsetky tlacitka za radom, no akosi stale nevie trafit ten, ktory by radio uviedol do fungujuceho stavu. Bez prutika je teda riadny zivot a ona si to zacina velmi citelne uvedomovat*

*ruky sa mu zatrasu, ked zacuje jej odpoved a ma pocit, ze je smrtelne zraneny, ked zrazu zmizne. takmer sa vsak ani nestihne zatvarit ako raneny jednorozec, ked je Sai spat aj s radiom. chvilu ju sleduje, ako sa tvari bez prutika, potom bez slova vytiahne ten svoj a poda jej ho. v duchu si zaumieni, ze ju hned zajtra vezme kupit novy. teraz jej to vsak nebude spominat, skusi pockat, kym to o to poziada sama. je zvedavy, co si nanho nachystala, aj ked ma celkom tusenie, aku pesnicku pusti. uz predsa vie, aka je jeho oblubena.. kym na nu caka, zahladi sa na hviezdy a zaspomina. ved to bolo iba pred par dnami, co sa tu s nou mlatil a ona bola nanho tak zlatucko nahnevana.. uskrnie sa a prenesie pohlad spat na nu*vies o tom, ze su neskutocne rozkosna, ked sa zlosis? *spyta sa jej nevinne*