Nyeriovska zahrada

*ked jej poda svoj prutik, prekvapene nanho pozrie, no nepovie nic a vezme si ho. Je to zvlastny pocit, mat v ruke cudzi prutik, nikdy totiz iny ako svoj prutik nedrzala. Nie, ze by ho este aj pouzila. Zlahka nim teda mavne a podari sa jej uviest radio do chodu. Ked sa ozvu prve tony TEJ pesnicky, prejde spat k nemu a polozi jeho prutik na hojdacku* Dakujem! *povie s jemnym usmevom, po jeho poznamke vsak nadvihne obocie* Zlostim sa, ked som nahnevana, takze pochybujem, ze vyzeram rozkosne... *odfrkne si, pokruti hlavou, chyti ho za ruku a potiahne k sebe* Neradim ti velmi rypat, lebo odtialto velmi rychlo poletis.. *vrati mu nevinnu poznamocku a taha ho dalej z dosahu hojdacky* Radsej si so mnou zatancuj a nic take ti hrozit nebude! *uskrnie sa a pohmkava si slova pesnicky*

*chichoce sa popod nos popri tom, ako ju berie do narucia a nalepi sa na nu, hojdajuc sa v rytme ich pesnicky. velmi pochybuje, zeby ho odtialto vyhodila, to jedine ak by ju vytocil az prilis.. a to, samozrejme, nema v plane. prestane teda radsej s rypanim, privinie sa k nej este blizsie a zacne jej potichu spievat do ucha. spievanie mu celkom ide, kedze odmalicka spieval s mamou v kuchyni pri umyvani riadu. urobi s nou prudku otocku a noha sa mu zvrtne, pretoze namiesto nalesteneho parketu ma pod nohami vlhku travu. kydne na zem a stiahne Sai spolu s nim. ignoruje, ze si narazil kostrc, paci sa mu totiz pocit jej tela na tom jeho. zdvihne k nej hlavu zo zeme a jemne ju pobozka. je mu uplne jedno, ze zo zeme nanho sala chlad a ze zajtra sa pravedpodobne zobudi absolutne prechladnuty. hlavne, ze sa zobudi vedla nej*

*nedokaze sa nanho hnevat, hlavne, ked s nou tancuje a drzi ju v naruci. Ulozi si bradu na jeho plece a vychutnava si nadhernu melodiu, ktoru jej vyspevuje do ucha. Nahlas zviskne, ked citi, ze zrazu padaju a dopadne priamo nanho* Fuuu... *vyfukne vzduch z pluc a rozosmeje sa, nejako im chyba stabilita. Zabudne na vsetko, co kedy chcela povedat, ked ju pobozka. Rukami sa oprie o vlhku travu, aby ho nezvalcovala svojou vahou a na par milimetrov sa odtiahne od jeho pier, dalej vsak nie, su az prilis lakave* Teraz si moj zajatec! *uchechtne sa, skloni sa spat k nemu, lahucko ho pobozka a zasa sa odtiahne, stale so sirokym usmevom na tvari*

*provokacne nadvihne obocie, nehovori vsak nic. niekolkymi sikovnymi hmatmi jej uvazni ruky, nohami ju "prekopne" na chrbat a sam si na nu lahne, priklincuje ju k zemi a pobozka* zahravas si tu s veducim eladionskej agentury, slecna Nyeri *prehodi veselo, zlezie z nej a lahne si vedla, aby obala videli na hviezdy nad nimi. naciahne k nej ruku, chyti ju a prepletie si s nou prsty, uzivajuc si tento letmy dotyk* povedz, Sai.. *ozve sa po chvili* kedy som sa ti zacal pacit? *natoci k nej hlavu a nadvihne obocie*

*iba si povzdychne, ked ju velmi rychlo spacifikuje a najde sa lezat na zemi vedla neho* Nejako vam narastol hrebienok, pan Dokonaly! *neodpusti si poznamku, po jeho dalsej otazke sa vsak zamysli. Zahladi sa na hviezdy nad nimi, prelozi si clenok cez clenok a ruku, ktoru nema prepletenu s Adrienom si da pod hlavu. Uvazuje, ako mu ma vlastne odpovedat a spomina si na svoje pocity* No... myslela som si, ze ta nenavidim, od prveho dna... *ozve sa napokon tichym hlasom* Ale nemohla som prestat na teba mysliet, a ked si odisiel prec, bolo to este horsie a uvedomila som si, ze mi strasne chybaju nase treningy. *otoci k nemu hlavu a zahladi sa do jeho oci. Potom sa odvrati a pokracuje* A v Lyre, ked som si myslela, ze ta uz nikdy neuvidim... to bolo najhorsie obdobie... *trhane sa nadychne a preglgne, niekolkokrat zazmurka, aby odohnala slzy*

*otoci sa tak, aby lezal na boku a poriadne na nu videl. volnu ruku jej polozi na bedrovu kost a nakloni sa k nej, bozkavajuc jej lica a oci* uvidis ma tolko, ze ti pomaly zacnem liezt na nervy *zasepka jej s uskrnom, chce ju rozveselit, nie rozplakat. cestuje perami cez jej lice az k peram, nedotkne sa ich vsak, a zacne cestovat naspat po jej lici.* mne si sa ty pacila hned.. ten tvoj rozkosny hnev a vzdor*prejde jej rukou z rebra trochu vyssie, davajuc si vsak pozor, aby netrafil prsnik* a temperament, samozrejme, ten nemozem opomenut, slecna Dolezita *uz neodola a pobozka ju na pery*

*pochybovacne nanho pozrie* Urcite mi nezacnes liezt na nervy... *povie potichu a s uskrnom nanho pozrie* lebo hned ako sa otec vrati domov, da ti na plecia tolko roboty, ze budes rad, ak budes mat cas vobec sa par hodin vyspat a nie este nahodou prist za mnou... *nie je taka naivna, aby verila tomu, ze budu moct byt cele dni spolu* a ja by som tiez mala so sebou nieco robit... najst si nejaku pracu. *mrmle pomedzi jeho bozky, tazko sa jej rozmysla, ked sa jej takto dotyka* a hlavne, najskor zohnat novy prutik... *prudko sa nadychne, ked sa jeho ruka posunie vyssie. Chrbat ma uz celkom vlhky od mokrej travy, ale je jej prilis dobre, aby sa postavila a odisla*

*zamraci sa na nu* tak ja ti tu rozpravam, aka si uzasna, a ty mi na oplatku vyhadzujes na oci kolko mam roboty? *pokruti hlavou, no nasledne sa na nu veselo uskrnie, prudko si cupne, chyti ju pod lopatkami a pod zadkom a zdvihne ako princeznu* neposluchala si a budes musiet ist kvoli tomu dovnutra... *oznami jej ako ucitel ziacke a s veselym usmevom na tvari vykroci smerok k domu, kde ju planuje ulozit do postele a lahnut si tam k nej*

*sedi na hojdacke na zahrade a hladi na mracna, ktore sa jej pohybuju nad hlavou. Caka, ze kazdu chvilku sa zrazia a spusti sa dazd. A naozaj, po par minutach vzduch ochladne, na zem spadnu prve kvapky dazda a postupne sa rozprsi. Sai najskor nechava silove pole okolo seba, aby odrazalo kvapky prec, nahle sa vsak rozhodne zrusit ho. Postavi sa, prejde par krokov na stred zahrady a vykruti hlavu dohora, aby mohla citit tazke kvapky na svojej tvari. Zhlboka sa nadychne a na tvari sa jej zjavi usmev. Vzdy mala rada dazd, aj burky. Roztiahne ruky, dlanami natocenymi k oblohe a tesi sa z dazda aj napriek tomu, ze uz je totalne mokra*

*primiestni sa zivajuc a v prvom momente ho prekvapia studene kvapky na jazyku. chvilu mu trva, kym pochopi, ze prsi, a potom uz len par sekund, kym sa ochrani silovym polom. nepotrebuje, aby sa mu tento kasmirovy svetrik dodrbal na dazdi. zmatene zmurka a hlada Saraine, az ked ju nakoniec najde uplne mokru stat v strede zahrady* sibe ti?*ozve sa a prejde ku hojdacke, z ktorej odcaruje vodu a sadne si na nu. co si budeme klamat, Adrien nema dobru naladu. uz dva tyzdne je hore 23 hodin denne a z toho 21 v praci. tie dve hodinky sa vzdy snazi venovat Sai, no uz je to predsalen nanho privela. plus ta suka Wallaceova mu furt dycha na krk... skratka, zacina mu to vsetko uz riadne liezt na nervy. a teraz este k tomu vsetkemu zacne prsat a jeho frajerke drblo. bude sa musiet ususit, kym sa k nemu prituli. s jemnym povzdychom siahne do vrecka a zapali si svoju dnesnu prvu cigu. v praci je taky zhon, ze nestiha ani to.. esteze pred par dnami dostal intel od Caroline a vyzera to s nou slubne.*

*zaregistruje primiestnujuceho sa Adriena a prevrati oci, ked zacuje jeho otazku. Este par sekund stoji na mieste, citi, ze dazd polavuje, bola to iba kratka prehanka. Otoci hlavu, potom aj cele telo smerom k lavicke a zahladi sa nanho* Suka Wallace? *ozve sa popritom, ako kraca k nemu. O par krokov neskor sa posadi vedla neho (uz uplne sucha samozrejme) a povzdychne si. Nie, ze by nebola rada, ze ho vidi, ale tato jeho pochmurna nalada nerobi dobre nikomu. Modli sa, aby sa uz vsetko konecne vyriesilo a mohla ho vidiet aj viac ako iba par chvil. Mozno by sa konecne aj dostala z domu, kedze otec je stale na prikaz liecitelov zatvoreny vnutri a tiez mu uz z toho zacina sibat... mierne povedane. A Sai tiez rola osetrovatelky velmi nesedi... nie, ze by sa stazovala... nahlas*

*zamrmle nejaku zvlastnu splet citosloviec ako odpoved, a ked si k nemu prisadne ovinie jej ruku okolo pliec, spominajuc na casy, kedy mu splasene buchalo srdce pri akomkolvek ich dotyku. teraz to robi skor z povinnosti k nej, najradsej by totiz bol doma v postielke a spinkal.. potiahne si z cigarety a zahladi sa hore na tmavu oblohu. chvilu sa zabava na sledovani odskakujucich kvapiek dazda a potom otoci tvar ku Sai* ako si sa dnes mala, chéri? *spyta sa uz jemnejsie, vie, ze tym oslovenim si u nej vzdy vsetko vyzehli. a nechce sa s nou hadat, to je to posledne, co potrebuje.. a potom by mu napriklad mohlo prepnut a mohol by ist za Melanie.. a to by napachalo strasnu skodu. ledabolo odklepne popol a potiahne si znova, myslienky mu popritom utecu naspat ku praci*

*po jeho akozeodpovedi si vylozi nohy na lavicku, obijme si ich rukami a bradu si polozi do priehlbinky medzi kolenami. Registruje Adrienovu ruku na svojich pleciach, no citi, ze jeho dotyk je akysi iny... chvilku bez slov rozmysla, no odpoved k nej akosi neprichadza* Hovorila som ti, ze nemusis chodit kazdy den... chapem, ze mas toho vela... *zamrmle potichu hladiac na kvapky dazda odrazajuce sa od Adrienovho siloveho pola, ktore teraz na lavicke kryje aj ju. Po jeho otazke zdvihne hlavu a pozrie nanho* Mala som sa fajn... ako vzdy... *slabo sa usmeje a zaujme svoju povodnu polohu. Nejde mu vesat na nos, ze to, ked za nou pride je highlight jej dna, aj napriek tomu, ze je stale v takej pochmurnej nalade*

*znepokojene na nu pozrie a zamraci sa. je mu jasne, ze jej tu musi byt otupno, vlastne ju tu musi kazdy den triafat slak. zavrety Nyeri musi byt tazka vec pre toto jeho nezne dievcatko* ale musim chodit kazdy den. na co ine by som sa v tej odpornej robote tesil, ked nie na teba, hm? *natoci sa k nej, volnou rukou ju chyti pod bradou a vytoci ju tak, aby mu pozerala priamo do tvare* mrzi ma, ze som taky unaveny.. *zasepka jej este, ked je milimetre od jej pier, a kratko ju pobozka. mysel sa mu uvolnuje a odlieta niekam do neznamych vysin. prisnije sa mu, ze kraca dole schodmi, zrazu ho niekto trafi a on pada... prudko sa mykne a odtiahne sa od nej, zmatene klipkajuc ocami. zaspal prave uprostred bozku?*

*sleduje posledne kvapky prehanky, ktore dopadnu na zahradu a pousmeje sa nad jeho slovami. Trochu jej to vylepsilo naladu, no stale to nie je to, co to byvalo* Hm, neviem... este by si sa mohol tesit na mojho namosureneho otca, ktory nezvlada domace vazenie, ani za ucelom liecenia... *uskrnie sa, ale iba kratko, lebo sa tesi, ze ju ide pobozkat. Dnes vecer este bozk nedostala. Velmi rychlo sa vsak zamraci, lebo sa jej v sekunde zazda, ze Adrien sa uz-uz zvali na nu akoby omdlel* Milacik? *podoprie ho obidvoma rukami a ked konecne otvori oci, zahladi sa nanho* Mal by si ist rovno do postele! *prehlasi rezolutne, zosunie nohy z hojdacky, postavi sa, vytiahne z nej aj Adriena, ovinie ruku okolo jeho pasa a taha ho dovnutra, cez kuchynu az do obyvacky a priamo ku gaucu. Je rada, ze ho uz otec neokupuje, pravdepodobne uz isiel spat. A adrien vyzera, ze premiestnovanie uz nie je dnes vecer v jeho silach*

*snazi sa protestovat, no akonahle jeho telo dopadne na gauc uz z neho nevyjde ani hlasok, po par sekundach nahlas zachrape a prehodi sa na druhy bok.. a ani budik si nenastavil. to zas zajtra bude vyzerat.*