Nyeriovska zahrada

*no, aspon nejaky pokrok, aj ked iba milimetrovy* Nikto vam este nepovedal, ze cigaretami si nicite pluca, pan Dokonaly? *ironicky prehodi a sleduje svetelne gule vznasajuce sa nad nimi. Zda sa, ze dnes vecer nepojde spat bez toho, aby zacali trenovat. Stazka si vzdychne a pomaly vytiahne z vrecka prutik. V hlave sa jej zjavi niekolko zaklinadiel, ktore by mohla pouzit, ziadne sa jej vsak nezda dostatocne v danej situacii. Niekolko sekund hladi na toho nafukanca, pomyselne pokruti plecami a usudi, ze nemoze nic stratit. Ublizit jej neublizi, to by otecko "ublilzil" jemu. Tak teda zdvihne prutik v pravej ruke do vzduchu, niekolkokrat nim komplikovane mavne a vysle nanho zopar omracujucich zaklinadiel, o ktorych vie, ze ich polahky odrazi. Nejako ho vsak zabavit musi, kym druhu ruku zdviha do vzduchu a spod jeho noh vytryskne niekolko silnych prudov vody zaspinenej od zeme. Zostava stale v strehu a dalej nanho vysiela jedno omracovacie zaklinadlo za druhym*

mamicka mi to zabudla spomenut*odveti s opovrhnutim a poriadne si potiahne z cigarety. ked zbada jej pohyb prutikom, takmer sa zadusi dymom, no neda to na sebe zdat- polahky okolo seba vytvori silove pole, vdaka ktoremu maju jej omracovacie zakliandla efekt podobny hadzaniu hrachu na stenu. s vodou uz ma vsak trochu vacsi problem, nikdy ju nemal rad, a tak kym stihne odskocit od prudu mu zasvini jeho nadherne topanky. znova zanadava po francuzsky, zamraci sa na prud a obkolesi ho obrovskou vatrou, vdaka ktorej sa voda polahky odpari do ovzdusia. svoje vnutorne rozpolozenie na sebe nedava znat, jemnym mavnutim prutika si ocisti topanky a spokojne si potiahne z cigarety. nemieni ju pochvalit, aj ked si mysli, ze voda bola dobry tah. zdvihne oci smerom k Saraine a pousmeje sa, vysielajuc pri tom na nu malicky plamienok ohna. ano, robi si z nej srandu.*

*v duchu sa usmeje, ked vidi, ze jej tah s vodnymi prudmi ho aspon na chvilocku vyviedol z rovnovahy. Najvacsiu radost jej spravi, ze sa jej podarilo uspinit mu aspon tie jeho nablyskane topanky, aj ked nie nadlho, zaciatok je to dobry. Kedze bombardovanie jeho siloveho pola nema ziadne ucinky, prerusi vysielanie omracujucich zaklinadiel a znechutene sleduje obrovsku masu ohna, ktora nici jej vodicku* Mozno vam mamicka aj spominala, ale nepoculi ste ju cez to vase obrovske ego! *sladko sa usmeje a sleduje malicky plamienok, ktory sa blizi k nej. Hodi nanho pohlad typu "ty si zo mna robis prdel" a jednoduchym prudom vody uhasi maly plamienok. Najradsej by sa na to vsetko vybodla, ved si z nej aj tak iba robi dobry den, tak ako ma vsetko toto brat seriozne? Za toto sa raz otcovi pomsti, to urcite. Keby tu aspon mala Tanju a mohla sa jej vyzalovat. Lenze takto? Hodia ju tomuto pajacovi na krk a ma sa tvarit ako najposlusnejsia ziacka. no parada*

*s prehnanym nadsenim zatlieska, ked Saraine zahasi jeho ohen a zahodi spak na zem. zmienku o egu ignoruje, vie sam aj bez slecny Dolezitej, ze ho ma vysoke, a ma byt predsa aj na co namysleny.. pri dalsej myslienke mu ale klesne hrebienok. zatial,co ostatni agenti su niekde v poli a v tazkom kryti on je tu na nyeriovskej zahrade a uci nejake stena branit sa. ok, povedzme si narovinu, Saraine nieje len tak nejake stena, ale predsalen... trosku si vzdychne, mykne prutikom a vysle k nej povrazy, nech ju sputaju, zvedavy, ci sa im nejako ubrani*

*pri jeho prehnanom potlesku zovrie obidve ruky v past a len tak-tak sa drzi, aby sa neotocila na pate a vykaslala sa na toho nafukanca, nech si vravi co si vravi. Hrdost ju vsak zastavi, nebude predsa utekat, ako nejaky zbabelec. Sustredene sa nanho pozrie, caka, co si na nu dalsie vymysli. Zhlboka dycha a ked vidi povrazy letiace k nej, ma iba zlomok sekundy na rozmyslanie. Zamraci sa, prikrci sa k zemi, na chrbte sa jej zjavia kridla a zaroven s prvym mavnutim kridel vycaruje pred sebou dreveneho panaka, okolo ktoreho sa povrazy ovinu. Dlho nelietala, takze nevyleti vysoko nad zem a o par sekund nesikovne dopadne par metrov od sputanej figuriny. Tazko sa zviecha zo zeme, vlasy jej padaju do tvare a nohavice ma zelene od travy* No parada... *zamrmle si popod nos, mavnutim prutika vycaruje gumicku a zviaze si nou vlasy do chvosta, dufajuc, ze ju za ten cas Deveraux necha na pokoji*

*pochvalne pokyvka hlavou, ked vidi, ako unikla povrazom, no neubrani sa smiechu po tom, co vidi, ako kydne na zem ako vrece zemiakov*velmi dobre..*ozve sa ustipacne a strci prutik za opasok, kracajuc smerom k Nyeriho dcere. zastane pri nej, pohrdavo na nu zhora pozrie a popravi si vyhrnute rukavy*uz ste sa niekedy bili?*spyta sa konverzacnym tonom a popuka hankami na prstoch. myslienkami zaleti na jeho agentske zaciatky, spomina na past do zaludka, ktoru ako privitanie dostal od Nyeriho, nespocetne kopance do vajec a ine prijemne zalezitosti. esteze Saraine ma miernejsi vycvik..*vyzerate totiz, ze by ste mi najradsej jednu vlepila*vystruha neprijemny usmev, pevne sa rozkroci a zalozi si ruky vbok, pripraveny na bitku.*

*ukosom pozrie na Devereauxa, ocakava nejaku dalsiu sprsku zaklinadiel, pred ktorymi sa ma branit, no prekvapi ju, ze sa pusti kracat k nej. Jeho akoze pochvalu, alebo skor posmech ignoruje, musi si cvicit ovladanie - cize nadych, vydych, nadych, vydych. Niekde uprostred nadychov a vydychov sa vsak zasekne. Sposobi to totiz jeho otazka, ci sa niekedy bila. Skumavo sa nanho zahladi, uvazujuc, ci to mysli vazne, alebo si z nej zasa robi iba dobry vecer* Nie... *hlesne a s ocami vyplestenymi nanho pozera, podvedome urobi dva kroky vzad, no potom sa prinuti zastat* To nemyslite vazne... *naozaj ma poriadnu chut jednu poriadnu vychovnu mu vlepit, ale vie, ze on by si to len tak nenechal a nevie si predstavit, ako by sa dokazala uhnut pred jeho pastami*

paneboze, Saraine*nielenze ju prvykrat nazve krstnym menom, neubrani sa francuzskemu prizvuku a hned v tom momente ma chut vytrhat si usi. su mena, ktore po francuzsky proste zneju zle*ako dlho vas musim este provokovat, aby ste mi jednu vlepili?*nadvihne obocie a uskrnie sa*kolkokrat vam musim povedat, ze ste uplne uboha chuderka, ktora si mysli, ze je nieco viac, lebo sa vola Nyeri? tvrdohlave dievcatko, ktore veri, ze zjedlo mudrost sveta? *netrpezlivo poklepka spickou pravej nohy po zemi*sama predsa viete, ze ste slaba... absolutna slaboska.

*jeho slova v nej prebudzaju stale vacsi a vacsi hnev, ak pred par sekundami citila nejaky ten strach, teraz to uz nehrozi. Uplne ho totiz zatlacil rastuci hnev na toho pajaca, ktory si k nej neustale dovoluje. Neujde jej, ze ju prvykrat nazval krstnym menom, dokonca s prizvukom, asi francuzskym, ale nevenuje tomu pozornost. Ona ho veru krstym menom nikdy nazyvat nebude, ma totiz prenho ovela vystiznejsie mena. Nechce mu urobit po voli, no jej hnev jej silnejsi a popusti mu uzdu. Prutik ledabolo vopcha do zadneho vrecka na teraz uz spinavych nohaviciach a pravou rukou sa nanho zazenie* Ako si milostpan zela...

*bez pohnutia stoji a pozorne ju sleduje, vnima jej stupajuci hnev a iskry v ociach. kutiky mu vyletia do spokojneho usmevu ked si vsimne, ako k nemu leti prava ruka. samozrejme, ze by ju mohol bez vacsich problemov zneskodnit, no on stale strnulo stoji. uz dlho nedostal facku od zeny a ma pocit, ze ona velmi potrebuje mu pridrbat.. a jemu to predsa velmi neublizi. ked facka doleti prestane vahat, zdrapne ju za zapastie, sikovne prebehne za jej chrbat a jemne jej vykruti ruku dozadu, zatialco druhou ju zdrapne okolo pasa. pritlaci sa na nu a do ucha jej zasepka* si v pasci.. *nadychne sa jej vlasov a zisti, ze jej celkom dobre vonaju. akoby aj nie, maaaa 17 a pocit zeny... a vela Nyeriovskych penazi na sampony. keby nebola taka nafrnena a vobec, keby to nebola Nyeriho dcera.. hm, bohvie, co by s nou mohol povystrajat. teraz je len nevinny ucitel*

*ani si nestihne vychutnat prekvapivy a hlavne vitazny pocit, ked jej ruka trafi jeho lice. Necakala, ze ju necha, aby ho prefackala. V dalsej chvili sa uz najde s rukou vykrutenou za chrbtom a znehybnena s Devereauxom za svojim chrbtom. Stoji nehybne, uvazuje, no postupne zacina citit teplo vyzarujuce z jeho tela. Ked zaciti jeho teply dych vo svojom uchu, prejde nou vlna zimomriavok. Ved ho nenavidi, nemoze predsa citit nieco take. Pokusi sa otocit hlavu, no narazi iba do jeho brady, tak vrati svoju hlavu do povodnej polohy. Pokusi sa pohnut rukou, ktoru jej drzi za chrbtom, tiez marne. Pokusi sa pohnut celym telom, no iba sa osuchne onho a telom jej prejdu dalsie vlny zvlastnych pocitov* Mohol by si ma konecne pustit? *vystekne nanho, kedze je evidentne, ze sa z jeho zovretia nedostane. Hlava jej hovori, ze by sa mala co najskor od neho vzdialit, no nejaka jej druha cast si mysli, ze by mohla este chvilku zostat, ved z neho sala prijemne teplucko*

*znova sa zhlboka nadychne, omylom jej pritom prebehne perami po uchu a telom mu prebehne vlna elektriny, ktora sa akosi nebezpecne koncentruje na istom mieste... prudko ju pusti a odskoci co najdalej. v snahe zakryt trapnu situaciu skloni hlavu a predstiera, ze hlada po vreckach cigarety. ked mierne klepajucou sa rukou objavi to, co chcel, zapali si, prudko vyfukne dym a zisti, ze sa celkom ovlada*uz si tykame?*spyta sa takmer rovnako posmesnym tonom ako predtym, skusenemu pozorovatelovi by vsak neuslo, ze sa nieco stalo. nahlas si odkasle, prehodi si cigaretu do lavacky a znova vytiahne prutik*myslim, ze by sme sa mali vratit k carovaniu..*prehodi ledabolo a kraca od nej este dalej, nech maju medzi sebou bezpecnu vzdialenost. taketo nieco sa nesmie opakovat, aspon nie dnes. kym sem znova za nou pojde, musi zbalit nejaku dievcinu v taraskej krcme, tam byvaju celkom povolne, aby uvolnil to napatie.*

*akonahle od nej odskoci, ulavi sa jej, boj zblizka asi nebol ten najlepsi napad a prisiel na to aj on. Tazko uverit to mu, ze by ju len tak na jej ziadost pustil. Otoci sa tvarou k nemu, hlavu jemne nakloni na bok a chvilu ho pozoruje. Nanestastie z jeho tvare nevie vycitat nic, iba znechutenie, takze preslapne a siahne pravou rukou po prutiku, ktory ma stale vo vrecku. Najradsej by to uz dnes zabalila, no nahlas nepovie nic, iba co by mu priliala vodu na mlyn a dala mu dalsiu zamienku, aby sa jej mohol posmievat. Poslusne stoji na mieste, pomaly aj zacina byt unavena a caka, co na nu zasa vymysli* Usudila som, ze si nezasluzis ziadny respekt, takze vykanie uz nie je na mieste... *prehodi sladkym hlaskom a provokativne sa nanho usmeje* No co na mna este mas?

*mykne plecami a vyceru na nu zuby, ten pocit, ked mu bola blizko, uz davno upadol do zabudnutia* zazil som aj lepsie dovody na tykanie, ale ked myslis...*svizne mykne zapastim a vysle na nu tancujuce zaklinadla, rovno dve, nech si je isty, ze aspon jedno z nich ju zasiahne*nemas chut si zatancovat?*spyta sa este posmesne, trochu zavlni bokmi a zhlboka si potiahne z cigarety. vyfukne dym smerom do hora a zadiva sa za nim, sleduje ho, ako sa rozplyva a premysla nad dalsim zaklinadlom, ktore na nu uvali. vie, ze by to mal robit inac, ucit ju silovemu polu a protegu, ale musi ju trosku vytrestat za tu chvilku..znova si potiahne a pozrie na Saraine*

*velmi skoro olutuje svoju provokaciu, teraz sa s tym uz neda nic robit, akurat tak skusit sa vyhnut nejako tym jeho zaklinadlam. Prvy zablesk sa jej podari oslabit slabou vodnou stenou a uhne sa mu, na druhy jej vsak uz nezostavaju sily a dostane plny zasah. V momente sa jej nohy zacnu pohybovat do akehosi zvlastneho rychleho rytmu, o ktorom ani netusila, ze existuje. Nastvane sa pozera na svoje pohybujuce sa nohy, akoby ani neboli jej, zanovito odmietajuc pozriet na Devereauxa. Aj keby tu mala tancovat do rana alebo odpadnut od vycerpania. Kutikom oka sa vsak nanho pozrie, nastve ju, ze sa na nu ani nepozrie a miesto toho sleduje dym z tej hnusnej cigarety. Nohy jej nadskakuju v odzemku, je pre nu teda ovela tazsie namierit, no skusit to skusi. Zdvihne prutik, mavne nim a z jeho spicky zacnu vyletovat lopticky velke asi ako tenisove naplnene farbou. Vysle ich nanho hadam aj zo desat, snad ho aspon niektora trafi a trochu mu rozveseli ten fadny oblek*

*priamo pred okom sa mu zjavi obrovska lopticka, on v momente mykne prutikom a odkloni jej trajektoriu, nestihne vsak zneskodnit dalsiu, ktora nanho leti, a ta samu rozprskne po jeho krasnej bielej koseli. nahlas zanadava - po francuzsky-, v momente okolo seba vytvori silove pole a necha ostatok lopticiek letiet niekam do prazdna. ignoruje, ze vyzera, akoby ho postrelili do hrude, mavnutim prutika zrusi kuzlo, ktore uvalil na Saraine a odcaruje si z kosele cervenu farbu*niesi az tak strateny pripad*vylezie z neho s nadvihnutym obocim, odhodi spak a mrkne na luxusne hodinky*uz je neskoro, slecna Dolezita. mala by si ist spinkat..stretneme sa zajtra o takom istom case.*nakaze jej, strci si prutik za opasok, chvilu na nu opovrzlivo pozera a potom sa s lezernym zvrtnutim na pate odmiestni*

*len-len sa udrzi, aby sa nahlas nerozosmiala, ked sa jedna z lopticiek rozprskne na tej jeho luxusnej bielej koseli. Je sama so sebou spokojna, co na tom, ze jej nohy tancuju. Vlastne, uz netancuju, s ulavou stoji na mieste a uvedomuje si, aky je to nadherny pocit citit vlastne nohy. Obocie jej vyleti dohora, ked pocuje jeho slova. Pochvala? Od Devereauxa? No ty kokso! Neveri vlastnym usiam, no prosit ho, aby to zopakoval, veru nebude. Zhlboka sa nadychne s umyslom nieco mu odvrknut na jeho prikaz, no uz nema komu odvrkovat, tak si aspon zaumieni, ze pride neskoro. Nech si pan Najdolezitejsi pocka. Mavnutim prutika zhasne svetelne gule, ktore im osvetlovali "bojisko" a s usmevom na tvari si zastrci prutik do zadneho vrecka nohavic a pomalym krokom sa pusti kracat k domu. O chvilku uz otvara dvere na kuchyni s umyslom nieco dostat do zaludka, az teraz si totiz uvedomila, ze je poriadne hladna*

*sedi v kuchyni so salkou kavy, zahlbeny v nejakom starom dokumente, na ktory sa ale vobec nesustredi. usi ma nastrazene, snazi sa zachytit nieco z toho, co sa deje v zahrade a velmi ho hneva, ze sa mu to nedari. slubil si vsak, ze pozriet sa tam nepojde, nastrbilo by to Devereauxovu autoritu pred Saraine, a to si nemoze dovolit. ked zacuje zvuk dcerinych krokov spokojne sa usmeje a zdvihne hlavu*tak..ako bolo?*spyta sa, ked Sai vojde do kuchyne a snazi sa nedavat najavo svoje rozrusenie. je velmi zvedavy, ako bude reagovat na noveho ucitela. bud ho prijme a bude ho mat rada.. alebo, co je pravdepodobnejsie, bude neskutocne nazurena a rovno teraz mu vynada. kazdopadne, efekt to ma rovnaky. jeho dcera sa nauci branit.. pretoze jej pridelil jedneho zo svojich najlepsich agentov.*

*zabuchne za sebou dvere na kuchyni, flochne pohladom na otca sediaceho za stolom a bez pozdravu sa zacne pohybovat po kuchyni. Otvori chladnicku, vytiahne z nej salamu a z policky nad sporakom vyberie este nejake zvysne pecivo. Z vedlajsej police vytiahne tanier a salku, na tanier tasne pecivo, hodi tam zo dva platky salamy a do salky hodi vrecusko s bylinkovym cajom na upokojenie* Ako bolo? *vyprskne nahlas, skoro si opluje veceru* Devereaux je ten najnafukanejsi pajac, najegoistickejsi chudak a najnamyslenejsi ... *zasekne sa, uvazuje nad dalsou nadavkou, no nic dalsie ju nenapadne, takze aspon to slovo vyslovi s co najvacsou nenavistou, akej je vo svojom hlase schopna* clovek, ktory si o sebe mysli, ze je ten najdolezitejsi na svete. Nenavidim ho! *schmatne salku do jednej ruky, tanier do druhej a oboje s buchotom polozi na stol. Zvali sa na stolicku, sustredeny pohlad uprie na salku a ta sa naplni horucou vodou* Nechapem, kde si ho vyhrabal, ale zahrab ho pekne naspat... *zamrmle a zahryzne sa do vecere*

*s nadvihnutym obocim povabene sleduje dceru a chlipka si pritom z kavy*velmi dobre. ked ta bude aj nadalej vytacat, budes mat vela adrenalinu, zvyknes si nan aj v boji a budes podavat lepsie vykony.*v duchu Adriena pochvali, potom sa naciahne cez stol a chyti dcere ruku, zrazu na nu pozera vazne*Sai, prosim ta. nechaj ho, nech ta nieco nauci. cim skor to budes mat za sebou, tym skor ho prestanes vidat.*pousmeje sa a pusti ju*ja som si skor myslel, ze sa ti bude pacit, hm?*podpichne ju, dopije kavu a odlevituje salku do drezu, sledujuc dceru, ci nahodou nema skriveny nejaky vlas. zato by totizto Devereauxa musel zabit, nech je agent dobry ako chce.*

*sustredene prezuva svoju veceru, postupne ako k nej doliehaju otcove slova, zuje stale zurivejsie, medzitym sa jej podari aj prehltnut a kym otec dopovie, svoju ubohu veceru ma v zaludku* To mam kazdy den znasat jeho urazky? Dakujem pekne aj za taky adrenalin... *odfrkne si nahlas a v nasledujucej chvili pozrie na otcovu ruku na tej svojej* No tak to sa modlim, aby to bolo co najskor. *prehovori, vytiahne si svoju ruku spod otcovej, vezme si do ruky salku s cajom, tanier necha na stole a pomaly kraca von z kuchyne. Pri dverach sa este otoci a da otcovi odpoved aj na jeho poslednu otazku* Tak to si na riadnom omyle, VOBEC sa mi nepaci! *dalej sa otcovi nevenuje, ale pusti sa kracat cez obyvacku ku schodom a potom hore do svojej izby. Po ceste rozmysla, ci je jej posledna veta uplna pravda, alebo nie. Nakoniec usudi, ze je to pravda, nie, vobec sa jej nepaci, nenavidi ho. A basta! Vo svojej izbe polozi salku s cajom na nocny stolik, hodi sa na postel, ignorujuc, ze ma na sebe spinave oblecenie a vo chvili, ked sa jej hlava dotkne vankusa, zaspi od unavy*

*sedi v tureckom sede na svojej posteli a pred sebou ma rozlozenych niekolko knih - jednu o obrannych kuzlach, dalsiu o utocnych, ta tretia sa venuje vysvetlovaniu bojovych umeni pre zaciatocnikov a ona nevie, do ktorej sa skor pozriet. Chvilu po tom ako odisiel ten otravny francuz a o pol hodinu neskor sa kamsi stratil aj otec, naklusala do kniznice a vypozicala si niekolko zvazkov. Vsetky ma rozlozene pred sebou a nadava na cas, ze tak rychlo uteka, lebo si nestihla precitat ani zlomok, nie sa z nich este nieco naucit. Prave teraz hladi na akysi chvat, ktory sa pouziva pri boji z blizka, zamracene si cita vysvetlujuci popis, no je z neho riadne zmatena. Sklzne z postele, postavi sa do pozicie, ako je nakreslene v knihe a predstavi si situaciu zo vcerajsieho vecera, ked ju Devereaux drzal znehybnenu. Nakloni sa nad knihu a cita instrukcie. Nadvihnut nohu, poriadne dupnut na utocnikovu a hned nato sa prikrcit a lakte utocnikovi zaborit do hrude. Uvazuje, ci to nie je nejaka kravina, nezda sa jej, ze by to fungovalo. S povzdychom sa posadi spat na postel, radsej by si mala skusit nejake to cloniace zaklinadlo, nechce sa jej zasa tancovat odzemok. Pozrie na hodinky na ruke, uz za par minut sa ma zacat jej trening, no ako si vcera predsavzala, necha ho pekne cakat. Nech si o sebe ten samoluby francuz tolko nenamysla*

*obleceny v znackovom tmavozelenom svetri sa zjavi na Nyeriovskej zahrade. aj napriek tomu, ze je leto, byva takto vecer odporna zima a on nemoze dovolit, aby ho takyto fakt rozrusoval. poobzera sa, no Saraine nikde nevidi, presne tak, ako predpokladal. uskrnie sa, pobaveny nad jej gestom- ako keby jemu malo nejako prekazat, ze meska. vytiahne prutik, niekolkokrat nim mavne a vycaruje si pohodlne kreslo, do ktoreho sa vyvali, lezerne si prekrizi nohy a zapali si cigaretu, sledujuc svetlo z okna izby, o ktorej predpoklada, ze je Sarainina. on ma casu dost...*

*niekolkokrat si vyskusa pohyb prutikom, ktory opisuje kniha pre cloniace zaklinadlo a usudi, ze by sa jej mozno mohlo podarit. Snad jej to dnes vecer pomoze. Mrkne pohladom na hodinky a usudi, ze ho nechala uz dost dlho cakat. Zosuchne sa z postele, prejde k skrini a vytiahne z nej mikinu, ktoru si hned aj navlecie. Mavnutim prutika zhasne svetlo v izbe, strci si prutik do zadneho vrecka na dlhych nohaviciach a iba v ponozkach zbehne dolu do predsiene. Necha si dostatok casu, aby si poriadne zaviazala snurky na teniskach, nech sa jej nahodou nestane, ze si pristupi uvolnenu snurku. Ked uz nevie, cim by dalej zdrzovala, prejde cez obyvacku a kuchynu k dveram veducim na zahradu. Pomaly otvori dvere, vyjde dnu a pekne ich za sebou zasa zavrie. Ked zbada Devereauxa sediet v kresle iba prevrati ocami a pusti sa kracat k nemu*

*pousmeje sa, ked zbada, ze svetlo zhlaslo, pokojne odklepne z cigarety a sleduje dvere, v ktorych aj o hodnu chvilu zbada Saraine*dobry vecer*zachripi na nu pomedzi kudol dymu, niekolkymi mavnutiami prutika vycaruje svetelne gule tak, ako vcera a ked je spokojny s osvetlenim zahrady, vysle po nej jedno cvicne omracujuce zaklinadlo, s prutikom pripravenym a zaklinadlom nachystanym tak, aby ju bezpecne zachytil v pripade padu. aj napriek tomu, ze si zaumienil, ze dnesna hodina sa bude odohravat v trochu inom style ako vcerajsia, nemoze odolat utocit na nu. prilis ho totiz bavi jej hnev, aj napriek tomu, ze vcerajsiu facku na lici este trochu citi.*