Nyeriovska zahrada

*uvolnene sedi v tureckom sede na zahradnej hojdacke, ktoru si zacarovala tak, aby sa hojdala v pomalom rytme dopredu a dozadu, zas dopredu a dozadu. Lavu ruku ma ledabolo polozenu na stehne a pravu vystiera pred seba. Reguluje totiz pohyb mallilinkej vodnej gulocky, ktora sa vznasa asi meter pred nou. Nakloni hlavu na bok a uvazuje, co s nou urobi dalej. Nadychne sa, sustredi a gulocka sa pomalicky zvacsuje, uz je velka ako pomaranc, zvacsuje sa dalej, uz ma velkost lopty, no roztahuje sa a nabera stale vacsiu velkost. Chybalo jej takto sa hrajkat s vodou, posledne dva tyzdne mala hlavu strcenu len v tych hnusnych runach a dalsich predmetoch, z ktorych bude robit o par dni skusky. Preco nemoze byt skuska z ovladania vody vobec nechape, to by bolo jednoduche, aspon by sa mohla na tie skusky tesit. Ale takto... vobec nie.. Ked gula z vody naberie velkost kresla, prestane sa zvacsovat a prudiaca masa vody zacne menit tvar na fontanu v tvare leva. Vymodelovany lev nie je dokonaly, no z papule mu prudi voda a znova sa donho vlieva. Sai sa pousmeje a uvazuje, co s vodou urobi dalej*

*s hlasnym puknutim sa objavi na zahrade vlastneho domu dufajuc, ze jeho dcera je niekde v dome a tento zvuk nezacula. nema totiz dost sil na to, aby sa primiestnoval nehlucne. vystrie sa, zhlboka sa nadychne a pomaly pohne hlavou smerom dole, aby sa obzrel. tmave topanky a po krk zapnuty plast, zjav prenho uplne typicky. nieco ale uz na prvy pohlad nesedi... a okrem toho je tu ten sladkasty pach zaschnutej krvi. zvrasti tvar a na krku mu vyskocia zimomriavky. pravou rukou vytiahne prutik, zasvieti jeho koniec a namieri nim pred seba. to, co uvidi mu takmer sposobi infarkt. Saraine. ta, ktora ho zrovna teraz nemala vidiet, ktoru chcel a potreboval vidiet az neskor, ktoru musel pripravit na dosledky jeho poslednej vypravy.. je neopatrny, mal sa primiestnit inde, mal sa zneviditelnit, mal urobit hocico ine.. no teraz je to uz jedno. co sa stalo, stalo sa a uz sa neodstane. svetlo prutika ho zradza a on vie, ze nema cenu ho zhasnut. osvetluje celu jeho postavu, nohy, trup, hlavu a celkom jednoznacne osvetluje aj krvave miesto, kde kedysi bola jeho lava ruka.*

*sustredenym pohladom si premeriava svoj vytvor, uvazuje, ci jej stoji za to, upravovat leva, alebo skusi nieco ine. Kym sa vsak stihne rozhodnut, zacuje hlasne puknutie. Automaticky castou svojej mysle udrziava vodne teleso pred sebou a druhu sustredi na to, aby sa obzrela za miestom, odkial sa jej zdalo, ze prislo to puknutie. Je jej to prilis cudne, otec si predsa dava pozor na votrelcov a okolo domu je mnozstvo zaklinadiel a carov, z ktorych pozna iba zopar. Prave, ked pohladom zavadi o miesto, odkial prisiel ten zvuk, zazne sa prutik a ona zbada svojho otca. Kutiky pier sa jej zacinaju zdvihat do usmevu, ked si vsak naplno uvedomi, co vidi, usmev jej v polovici zamrzne na tvari. V dalsej sekunde sa vodne teleso, ktore sa vznasa kusok od nej rozprskne na tisicky drobnych kvapociek a ona je totalne mokra, pod hojdackou sa vytvori mlaka. Sai iba zostane zamrznuto sediet, nedokaze zo seba vydat ani hlaska, iba hladi na krvave miesto, kde by mala byt otcova ruka*

*ledabolo mavne prutikom smerom k domu a usta zovrie do tenkej skarocky, snaziac sa inak nedavat najavo svoju bolest. zrazu nadvihne obocie, akoby si na nieco spomenul, znova mavne prutikom smerom k domu a potom sa otoci na dceru. nadvihne hornu peru s umyslom otvorit usta a nieco jej povedat, no vysledok je taky, ze vyzera znechutene. po par tupych sekundach, kedy ho ani nenapadne, ze by mal dceru ususit, pohne pravou rukou s prutikom smerom k miestu, kde bola jeho lava ruka a odhrnie plast. dovod tohto vykonu sa zjavi par sekund na to- doletia obvazy a zakryju celkom odpudzujucu dieru v jeho torze. po obvazoch doleti lopata, ktora ale, vzhladom na to, ze ju nema ako chytit, vrazi do jeho hlavy a takmer ho hodi na zem. Josh nahlas zanadava, pusti prutik na zem a schmatne lopatu, ktoru neobratne vrazi do zeme a snazi sa dostat ju spat von aj s kopou hliny. ide to vsak tazsie, ako predpokladal. vlastne to nejde vobec. necha teda lopatu lopatou a uprie pohlad na dceru, nevediac, asi prvykrat v zivote, co ma teraz asi tak robit*

*zamrznuto sedi na hojdacke, ktora sa pod vplyom jej zaklinadla stale hojda dopredu-dozadu. To je jediny pohyb, ktory jej telo momentalne vykonava. Sleduje otca ako zdviha prutik, sleduje obvazy, ako letia k nemu, sleduje lopatu, ktora otca skoro zabije, nic ju nedokaze vytrhnut z nemohucnej letargie. Az vo chvili, ked na nu otec uprie svoj pohlad, nieco sa v nej zlomi a... zmurkne. Ako v spomalenom filme zvesi nohy z hupacky a za jej staleho pohybu sa zosmykne na zem. Stale hupajuca hupacka jej vrazi do noh a ma co robit, aby udrzala rovnovahu. S pohladom upretym na otca urobi par krokov dopredu a zhlboka sa nadychne. Otvori usta, ze nieco povie, no nedostane zo seba ani hlasok. Stale akoby v tranze urobi este dva kroky k nemu a pozera nanho. Nechape, proste totalne nechape, jej mozog nedokaze spracovat obraz, ktory ma pred sebou. Jednoducho nedokaze*

*ochkajuch a achkajuch bojuje este chvilu s lopatou, no nakoniec je nuteny usudit, ze to jednoducho nedokaze*pomoz mi*povie dcere, vlastne jej to prikaze a trochu ustupi, nech ma miesto na kopanie diery. on zatial pravu ruku strci do plastu, kde spoza opaska vyberie nejaky balicek, omotany ciernou handrou, urobi to vsak velmi neopatrne, balicek sa v jeho ruke zaknise a kedze nema druhu, aby ju nou zachytil, padne na zem. Joshua nahlas zanadava, necha balicek na zemi a odtacka sa k zacarovanej hojdacke, na ktoru sa zvali a zatvori oci, do ktorych mu systematicky padaju kvapky potu z cela. premysla, co bude robit dalej. bez ruky jednoducho fungovat nemoze, no tak isto je nemozne, aby mu niekto nasil druhu. mozno... mozno by niekde mohol zohnat napodobeninu ruky, alebo by mu ju mohol niekto vycarovat, ale.. ako to urobit tak, aby sa to nikto nedozvedel? agenti z Lyru by jeho oslabenie velmi rychlo vyuzili. parkrat sa zhlboka nadychne, ako pri porode a pomaly otvori oci, zvedavy, co robi Sai.*

*zostane stat na mieste, hladi na otca trapiaceho sa s lopatou vobec si neuvedomujuc, ze z nej kvapkaju litre vody a oblecenie ma premocene do poslednej nitky. Teraz nad sebou nedokaze rozmyslat, vlastne, nedokaze rozmyslat vobec. Co sa to s nou deje? Strhne sa az nadskoci na mieste, ked zacuje otcov prikaz, namiesto toho, aby sa chytila lopaty a zacala kopat na nu iba tupo pozrie. Stale nedokaze spracovavat ziadne impulzy. Niekolko desiatok sekund hladi na lopatu na zemi, potom prenesie pohlad na balicek nedaleko, zasa nan niekolko sekund hladi a potom sa otoci spat k hojdacke* Co? Co sa tu deje? *vyhabka zo seba, hladiac na otca, nedokaze odlepit pohlad z miesta - teraz uz obviazaneho obvazmi - kde bola kedysi jeho ruka. Kdesi v mysli sa jej objavi myslienka, ze by ho maal posluchnut, no je stale v soku a jej telo akosi nedokaze poriadne reagovat na vzniknutu situaciu*

*osvieti ho. je predsa carodejnik, do riti. zdvihne sa z hojdacky, zdvihne svoj prutik zo zeme a mavne nim k miestu, kde je zapichnuta lopata. kopa hliny odskoci, ukazujuc krasnu jamu, ci skor hrobcek. spokojny sam so sebou mavne smerom ku balicku, ktory sa poslusne ulozi do pripravenej postele a Josh ho zavali hlinou. este finalne upravy- znovunasadenie travy a niekolkych margaretok, a miesto, kde je zakopany balicek, kvoli ktoremu stratil ruku, vyzera ako ostatok zahrady. na dcerinu hlupu otazku sa rozhodne nereagovat, aj slepy by videl, ze stratil ruku, a tak radsej znova mavne prutikom smerom k domu, odkial k nemu prileti flasa whisky. plne si uvedomujuc, ze manualne prace bude musiet nechat na chvilu tak, mavne prutikom, aby ju otvoril, az potom konecne zhasne jeho koniec a odlozi ho do utrob plasta. siahne po flasi, sadne si spat na hojdacku, poriadne si odpije a potom sa vazne zadiva na dceru*nikomu nesmies povedat, co si prave videla. rozumies? nikomu. ani tomu dievcatu, co u nas dva tyzdne nocovalo.*ozve sa tvrdo a znova sa napije z whisky. do zaludka mu prenika teplo a jemu sa nezda chybajuca ruka az takym hroznym osudom. hned zajtra zajde za tou spravnou bytostou a da veci do poriadku. sam sa neodvazuje ruku si docarovat. nerad si to priznava, ale jeho magicke schopnosti az tak daleko nezasahuju.*

*podvedome ocakava, ze na nu otec zacne vrieskat, aby splnila jeho prikaz. Ked sa vsak nic take nedeje, skumavo nanho hladi. Sleduje jeho pohyby prutikom a na to co sa deje pred nou (zakopavanie akehosi balicka) pozera, akoby to bol nejaky film, ktory jej premietac premieta na kinoplatne. Pomalicky si zacina uvedomovat, ze jej je zima, takze zatvori oci, snazi sa sustredit a vyhnat z hlavy posledne obrazy. O par sekund ma suche oblecenie, s vlasmi je to vsak horsie, stale z nich kvapka voda. Takze znova, zatvori oci, zhlboka sa nadychne a tentokrat sa v jej vlasoch zjavia suche pramienky, niektore vsak zostavaju mokre. Dalej sa tym nezatazuje, teraz ma ine veci na praci, na ktore musi mysliet. Spracovava totiz otcove slova, ktore k nej tiez doliehaju z akejsi vacsej vzdialenosti. Tento vecer fakt bude este dlho spracovavat:D* Iste, nic jej nepoviem.. *zamrmle akosi automaticky. Ak mi nahodou neunikne nejaka myslienka a ona si ju neprecita, je dnesok v bezpeci... prebehne jej hlavou, radsej to vsak pred otcom nespomina. Pomalicky sa vsak zacina spamatavat, zdvihne hlavu, pozrie na popijajuceho otca bez ruky a uprie nanho spytavy pohlad* Co je v tom balicku? *polozi snad prvu logicku otazku tohto vecera*

*strnulo pozera na dceru, podchvilou chlipkajuc z whisky. po jej otazke o balicku vyprskne trosku drahocenneho napoja uz na aj tak dost zasvineny plast, a potom sa uskrnie*ja som kvoli balicku stratil ruku a teraz ti mam povedat, co je v nom? Sai.. *pokruti hlavou a vzdychne si*radsej mi povedz, ako bolo v skole, kym som bol prec. *snazi sa svoju mysel odputat od udalosti poslednych dvoch tyzdnov, od kopy vrazd, co videl, od mucenia, ktore vykonaval rovnako ako prijimal. nadobuda pocit, ze je uz na tuto pracu stary. horsie vsak je, ze niet agenta, ktory by bol schopny zastupit jeho poziciu. a taktiez mu je jasne, ze by nemohol len tak sediet doma na zadku a nic nerobit. ano, Sai by to prospelo.. mozno. mozno by bol schopny vratit jej detstvo, v ktorom sa velmi neobjavoval*co by si povedala, keby sme tento rok isli spolu na dovolenku? *vyleti z neho v nahlom navale sentimentu*

*to mohla tusit, ze zasa nedostane odpoved na svoju otazku, mohla si uz za tie roky zvyknut. Sklopi pohlad na svoje zablatene sandale a v nich spinave nohy od blata. Take malichernosti vsak momentalne neriesi. Urobi par krokov k hojdacke, posadi sa vedla otca z tej strany, kde mu este zostala ruka a chvilku iba ticho sedi. Vo chvili, ked k nej dojdu jeho slova, ci nepojdu na dovolenku, vybuchne do hysterickeho smiechu. Ked prehrmi najhorsi zachvat, otoci sa na otca, nadvihne jedno obocie a hovori* Oci, zjavis sa na zahrade v zakrvavenom plaste a bez ruky a ty sa ma pytas, ci nepojdeme spolu na dovolenku? *nadvihne aj druhe obocie, zdvihne ruku, vezme otcovi z ruk flasu, poriadne si z nej logne, len-len ze sa nerozkasle, ked jej whiskey spali cele hrdlo a vrati mu flasu spat. Jeho napad, aby mu rozpravala o skole jej teraz pride uplne nepodstatny. Znova nanho pozrie formulujuc v duchu otazku, ktora by nevyznela prilis detinsky* Povies mi, co sa ti stalo? *v tvari sa jej zjavi lutostivy pohlad, uvazuje, ci to boli. Moze vobec ruka boliet, ked vlastne uz ruku nema?*

*ked sa Sai zacne hystericky smiat, on sa len uchechtne. ano, z jej pohladu cela tato situacia musi vyzerat perfektne. pred jej lutostivym pohladom trosku uhne, nechce, aby ho lutovala, nechce pocuvat tieto doterne otazky, presne pre toto nechcel, aby ho nasla, potreboval si utriedit myslienky a vymysliet cover story*co sa mi stalo? oslepla si, alebo co? *vyprskne na nu*odsekli mi ruku, to sa stalo. ako keby si nevedela, aka je tato praca nebezpecna. ako keby si nevedela, ze cim viac o nej vies, tym je to pre teba nebezpecnejsie!*vazne pozrie na dceru*ked skoncis Quinis, budem ta ucit. musis sa naucit branit, ak nie realne bojovat. *takmer sa preriekne, ze teraz si este moze dovolit pouzivat jedneho agenta na jej ochranu, no vie, ze by si tym narobil zle-nedobre. aj tak bude kludnejsi, ked sa Sai bude vediet branit sama. jeho agentov je coraz menej, mozno je to tym, ze ma privysoke naroky, a Lyrski hajzli to velmi dobre vedia. ked sa dozvedia o jeho ruke..*pravdou je*zamraci sa na dceru vazne*ze by si sa uz teraz mala zacat ucit. ked sa iste bytosti dozvedia o tomto*mykne hlavou smerom k jeho prazdnej lavej strane*budu ma chciet zlomit, a budu to chciet urobit skrz teba.

*sedi na lavicke vedla otca, oprie si hlavu a zahladi sa na hviezdy nad nou. Netusi, co ma odpovedat na otcove slova, aby nevyzneli ako od maleho dievcatka. Ktorym vlastne stale je. Ano, ma uz sice 17, o par dni ma zaverecne skusky, ale vobec nie je pripravena na ten svet, ktory na nu caka. Nie je pripravena na jednoduchy svet a uz vobec nie na komplikovany svet Joshuu Nyeriho* Teraz uz si nie som ista, ci vobec chcem vediet viac. *zamrmle potichucky, neodvazi sa pozriet na otca. Obava sa vsak toho, ze nebude mat na vyber* Chapem, ze ma chces chranit, ale... *nedopovie, iba zdvihne hlavu, pozrie na otca a snazi sa zmenit temu. Nechce teraz hovorit o svojej buducnosti* Tym, co hovoris ma chces vystrasit, alebo to naozaj myslis vazne? *vystrasene nanho pozrie a zahryzne si do pery. Nechcela mu ukazat, ze sa boji, ale akosi sa nedokaze udrzat. Mala by sa asi naucit ovladat, alebo co. Takto kazdy z jej tvare vycita kazde jedno pohnutie a to veru nie je vobec prijemne ani jej to v zivote nepomoze. To vie uz teraz*

*zavrie oci a naslepo si logne z whisky. musi sa trochu ovladnut, aby na dceru nenazjapal. ci ju chce vystrasit? a preco asi by to robil? este asi vela vody pretecie a vela ruk sa odsekne, kym Saraine bude v takom stadiu, v akom ju chce on mat*Sai*ozve sa po dalsom glgu z flase a pozrie na nu*viem, ze niesom najlepsi otec na svete.. ze som pri tebe nikdy nebol, ked si to potrebovala a viem, ze absolutne nesplnam tvoje naroky..*pozrie do zeme, alkohol s nim robi svoje. uhne si teda este, aby si dodal sily*ale to neznamena, ze ta nemam rad rovnako, ako maju ostatni otcovia radi svoje dcery. to, ze si sa narodila do Nyeriovskej rodiny pre teba od malicka znamena, ze nebudes mat normalny zivot. nemozes to cakat ani v dospelosti, aj ked sa budem snazit urobit vsetko pre to, aby sa k normalu aspon trosku priblizoval. ty nevies.. nevies si predstavit, s cim vsetkym sa stretavam. denno denne. s mojim postavenim... ta jednoducho musim chranit. a musim vediet, ze raz v zivote sa budes vediet ochranit aj sama...*zamotava sa do svojich slov, myslienok. polozi flasu vedla seba na lavicku, nakloni sa k dcere a da jej bozk na lice*nikdy by som ta takto nestrasil, keby som si bol isty, ze tieto veci vediet nepotrebujes*doda este, vstane z lavicky a pohne sa rychlym krokom smerom k domu. rychlym ako rychlym, sedem promile a odseknuta ruka robia svoje...*

*ked zacne otcov monolog, este sa snazi otvorit usta a nieco povedat, velmi rychlo vsak tie usta aj zavrie. Akosi podvedome jej docvakne, ze otec sa potrebuje iba vyrozpravat a fakt nepotrebuje, aby mu do toho skakala. Aj tak by to nemalo ziadny zmysel. Tichucko sa nadychne, zahryzne si do spodnej pery a pocuva dalej jeho preslov. Ked skonci a da jej pusu na lice, skoro od prekvapenia vyskoci. Otec? A aby ju pobozkal? To musi byt jedine z tej straty krvi alebo co. Zvrasti obocie a zahladi sa nanho. Keby tak este vedela, co tym vsetkym, co povedal myslel. Aj bez toho, aby sa nieco opytala, vytusi, ze momentalne nema zmysel tuto temu dalej rozoberat. Starostlivym pohladom ho sleduje, kym kraca do domu a zaumieni si, ze za par minut ho pojde skontrolovat. Ked vidi otca bezpecne vojst do do mu, vydychne si, vylozi si pokrcene nohy na lavicku, jednou rukou si ich obijme a druhou rukou chyti flasu whiskey, ktoru otec nechal vedla nej. Logne si dalsi dusok a ked jej spali hrdlo, nahlas sa rozkasle. V nasledujucich chvilach citi len teplo rozliehajuce sa jej po vsetkych vnutornostiach, asi tomuto napoju pride casom na chut. Evidentne ho bude v najblizsej dobe potrebovat dost velke mnozstvo*

*prechadza sa po kruhu a potahuje z cigarety, ignorujuc Nyeriho zazeranie. je nahnevany. on predsa neprisiel prenho robit poskoka. on prisiel robit poriadnu pracu. nebezpecnu, zivot ohrozujucu, prinasajucu adrenalin. zahodi spak na zem, provokacne mrkne po svojom sefovi a zahasi ho spickou nemoralne drahej a krasne vylestenej topanky. po tomto ukone si napravi vykasane rukavy na lezernej bielej koseli a pohne sa dalej po zahrade.. tato uloha ho skrie. je mu jasne, ze Nyeri by nenasadil agenta, o ktorom by si myslel, ze tym zabije jeho potencial. on ocividne svojimi schopnostami sklamal. zapali si dalsiu cigaretu a prudko sa zvrtne na opatku*este dlho budeme cakat?

*podchvilou sleduje jedneho zo svojich najlepsich agentov, ako mu devastuje spakmi zahradu. inym by to nedovolil, no tento nadany mlady chlapec si moze robit, co chce. pristal na dohodu a to mu staci ku stastiu. vystrie pred seba svoju novu lavu ruku, co sprevadza zvuk podobny dlho nenamazanym dveram a spokojne skrci prsty do paste. ano, vyhodil za nu majetok, ale vyzera ako jeho vlastna a funguje takmer rovnako dokonale.. z myslienok ho vytrhne otakza, ktoru ocakaval uz pred pol hodinou a mimovolne sa uskrnie pri zacuti typickeho francuzskeho prizvuku. esteze Adrien vie, kedy ho ma ovladat.*kazdu chvilu by tu mala byt*odveti a odvrati pohlad. ma totiz neskutocnu chut na cigaretu, no pred 25 rokmi si slubil, ze dalsiu uz do ust neda, a on svoje sluby plni.*

*bezi po vydlazdenej ulici, na ktorej sa nachadza ich dom, nadhodi si tasku s knihami na pleci a nervozne sa pozrie na hodinky na ruke. Uz poriadne meska, otec ju urcite zabije. Ale ona nemoze za to, ze sa s Tanjou tak zahlbili do studia, ze zabudla na cas. Bude sa musiet naucit premiestnovat, to jedine ju asi zachrani pred neustalym meskanim. V duchu zanadava a este zrychli krok. O niekolko minut vrazi do domu, zhodi tasku do chodby a uteka do zahrady, kde na nu pravdepodobne caka otec. So zadychcanim rozrazi dvere, vybehne na zahradu a tam prudko zastane* Prepac, oci. *dostane zo seba a zamrzne na mieste, ked zisti, ze nie su s otcom sami* Pardon, nechcela som rusit... *zamrmle na ospravedlnenie a odhrnie si vlasy z tvare*

*ked zbada dceru, rukou pokynie Adrienovi, aby presiel k nim*konecne*vystekne na nu*toto je agent Devereaux. vzhladom na udalosti vcerajsieho vecera a nas rozhovor som sa rozhodol pre taketo opatrenie. budete sa stretavat niekolkokrat do tyzdna, casovu dohodu nechavam na vas.. vlastne na tebe, Adrien*otoci sa na Francuza a pousmeje sa*nezdevastuj mi zahradu*nakaze mu este s polouskrnom, poklepka ho po pleci a vyberie sa smerom do domu, skrabkajuc ci uplne nove prave rameno.*

*ma pocit, ze umrie od nudy, a to ho najhorsia cast dnesneho vecera este len caka. ked sa mlada Nyeriova konecne vynori na zahrade, zahodi dalsi spak na zem a pohne sa k veducemu. ked zacuje svoje meno, vystrie k Saraine ruku, netvariac sa nepriatelsky, ale ani priatelsky. vie, ze kym je tu Nyeri, nemoze dat este najavo svoje znechutenie*nebojte sa, pan Nyeri*odveti na poznamku o zahrade a otoci sa na dievca, ktore dostal na starosti*vas otec nepovedal presne, co vas caka na tomto stretnuti..*urobi dramaticku pauzu*mam vas ucit, ako sa branit, bit a carovat.*vyslovi mierne kyslo*cim viac sa budete snazit, tym rychlejsie budeme mat tuto neprijemnost za sebou*doda este, ked si je isty, ze Nyeri ho uz nepocuje, vytiahne prutik a ustupi niekolko metrov od Saraine*skuste na mna zautocit*prikaze jej a prekrizi si ruky na prsiach na znak toho, ze sa absolutne neobava nijakeho jej kuzla*

lave rameno!

*spociatku iba nechapavo hladi na otca a prejde niekolko sekund, kym jej docvakne, ze to individuum v znackovom a pravdepodobne tiez riadne drahom outfite zrejme bude nejaky otcov plan. Tusila sice, ze po vcerajsku bude chciet na nu cosi "nachystat", necakala vsak, ze to cosi pride tak skoro. zamracene hladi na odchadzajuceho otca a potom prenesie pohlad na ponukanu ruku. chyti ju iba na nevyhnutny cas a hned odstupi* tesi ma *zamrmle, vobec to vsak nie je pravda, z toho, ze sa maju stretavat, je asi taka nadsena ako on. najradsej by ho oplula, no rozhodne sa, ze tak hlboko neklesne. jeho prikaz ju riadne rozculi, nenecha si predsa rozkazovat od tohto namysleneho pajaca, ktory je od nej sotva o par rokov starsi. otoci sa na pate, nevenuje mu dalsi pohlad a pusti sa kracat smerom k jazeru*

*prevrati oci, presne taketo nieco ocakaval. zahundre si po francuzsky zopar nadavok a vyda sa rychlym krokom za nou*slecna Nyeri*ozve sa, ked ju dobehne*myslim, ze obaja pozname vasho otca velmi dobre. nenecha nas na pokoji, kym nebude s vasimi schopnostami spokojny. a ja nemam chut behat tu rok okolo vasho zadku. budte rozumna*ukosom na nu pozrie a nadvihne jedno obocie, vnutorne prezivajuc zachvat smiechu. uz z prveho kontaktu je mu jasne, ze toto dievca si o sebe velmi namysla.. ved ona uvidi a on sa aspon dobre pobavi. koniec koncov, toto je uloha ako kazda ina. najst nepriatela, zmanipulovat ho a zneskodnit. vykonat pracu na 547% a byt pochvaleny Nyerim. a ked konecne zarobi dost penazi, bude moct zaplatit celej rodine cestu do Divie a dom, v ktorom sa ubytuju. hlavne jeho mala, krasna blondata sestricka.. nebyt jej listov, zosalel by tu*

*predpokladala, ze jej odchod nebude taky jednoduchy, ako by si predstavovala. Taka hlupa zasa nie je, aj ked tak mozno vyzera. Po jeho preslove prevrati ocami, no v duchu rozumne uzna, ze jej otca naozaj vystihol. Absolutne sa jej nepaci jeho vyjadrovanie a zaumieni si, ze vo chvili, ked polavi v ostrazitosti, nachysta mu nejake "prijemne" prekvapenie* Fajn! *prudko zastane, otoci sa k nemu a odhrnie si vlasy z tvare* Kedze zjavne nemame obaja na vyber... *kyslo sa zatvari, no prinuti sa pokracovat* budem spolupracovat *prehlasi a pozrie nanho pevnym pohladom (teda ona si aspon mysli, ze je taky) a doda* Ale vyprosim si od vas taketo vyjadrovanie, pan Deveraux. Mozno som mlada, ale nie som hlupa a nenecham so sebou zametat ako s handrou. Rozumieme sa? *nadvihne obocie a caka od neho aspon aku-taku spolupracu. Nenavidi ho sice stale, ale mali by spolu aspon nejako vychadzat, ak maju travit tolko casu vo vzajomnej spolocnosti. A to si myslela, ze ked porobi skusky, bude uz mat od ucenia konecne pokoj*

*takmer do nej vrazi, ked zastane, ale v poslednej chvili to ustoji. pohrdavo sa uskrnujuc od nej ustupuje, aby jej dal priestor na utok a popritom hlada vo vrecku cigarety. ked uz je dostatocne daleko a jeho pluca dostali potrebny pridel dymu, pohrdavo sa ozve*ocinko vas ucil vyberanym sposobom, len co je pravda.. lenze mne slova nestacia, slecna Dolezita*zmurkne na nu, mavne prutikom a vycaruje niekolko svetelnych guli, aby na seba dobre videli*musite mi dokazat, ze si respekt zasluzite.. takze, ako som povedal, zautocte na mna*prikaze jej znova a mimovolne mrkne smerom k domu, ocakavajuc, ze uvidi Nyeriho prilepeneho na skle. ziadny taky obraz sa mu vsak nenaskytol, a tak radsej hlavu otoci k spolocnicke. protivnickou ju nemieni nazvat ani v hlave.*