Nyeriovska zahrada

dobry... *zamrmle na odpoved a odpusti si dalsie podpichnutie. Zaumieni si, ze dnes s nim neprehovori viac slov ako je nevyhnutne a bude o to viac makat, nech to ma rychlo za sebou. Sleduje pohyby jeho prutika, registruje svetelne gule, ktore letia do vzduchu a uz siahne po svojom prutiku vo vrecku. Zostane stat niekolko metrov od neho a ked vidi, ze sa chysta vyslat na nu nejake zaklinadlo, rychlo si spomina na pohyb prutika pre to cloniace zaklinadlo. Podari sa jej ho odklonit, no ten tlak, ked sa obidve zaklinadla zrazia ju pripravi o rovnovahu a pristane na zadku. Este, ze si dala stare nohavice, nepotrebuje si znicit dalsie ako tie zo vcera. Rychlo sa pozviecha a mlcky zostane stat na mieste*

*uvolni ruku s prutikom, ktoru si pohodlne oprie na operadle, a v tichosti na nu pozera, hryzuc si spodnu peru, aby nevybuchol do smiechu. vie, ze sa mu uplne nedari skryt pobavenie, no nechce sa smiat, aby nepodkopaval jej sebavedomie*skusme to znova. teraz uz ocakavas utok, budes sa moct viac sustredit.*pozorne si ju celu prezrie, vlastne ju bohapusto vyzlieka ocami, premyslajuc, ci ona mala vcera podobny pocit ako on.. zaumieni si to dnes vecer zistit*ocenujem, ze si sa pripravovala*doda este, pretoze sa mu vidi potrebne nejako okomentovat jej dobre zvladnute cloniace zaklinadlo, zdvihne ruku s prutikom a vysle na nu dalsie omracujuce zaklinadlo*

*Toto bude dlhy vecer... prebehne jej hlavou, esteze tu nie je Tanja, aby mohla pocut jej myslienky a nemusi sa sustredit aj na svoju hlavu. Zahryzne si do pery, aby mu nieco neodvrkla, ale statocne dodrziava svoj zavazok mlcat. zhlboka sa nadychne, hnev na toho pajaca potlaci kamsi do uzadia a sustredi sa na jeho dalsi utok. Zdvihne prutik a tentokrat je jej cloniace zaklinadlo istejsie a podari sa jej odrazit to jeho o mracujuce niekam ani nevie kam. Kedze tlakovu vlnu uz ocakavala, podari sa jej ju ustat iba s malym zakolisanim. Jeho poznamku o priprave tiez nekomentuje, miesto toho sa sustredi, nepatrne pohne lavou rukou do vzduchu a nad Devereauxovou hlavou sa objavi maly burkovy mrak, z ktoreho sa pusti riadny lejak*

*pousmeje sa, ked vidi odrazene zaklinadlo, no usmev mu zvadne pri pohlade na jej lavu ruku. ocakavajuc nejaku zlobu okolo seba vytvori preventivne silove pole, takze kvapky dazda len tak veselo odskakuju a on zostava uplne suchy*premyslal som..*zacne pomaly, popritom, ako odhadzuje spak na zem*ze by sme sa dnes mali venovat tvojej obrane a vykaslat sa na toto natahovanie*pokynie hlavou smerom k burkovemu oblaku nad svojou hlavou*kedze vyzera, ze cloniace zaklinadlo ti celkom ide, navrhol by som trenovanie..*rukami okolo seba urobi oblucik*siloveho pola. je to v podstate clona, ktoru si vytvoris okolo celeho tela. od tvojho sustredenia zavisi jeho hrubka a tak isto jeho celistvost. cim chcem povedat, ze protivnik ta nemoze rozhodit, lebo sa ti v poli mozu vytvorit diery, trhliny, mozes si ho sama oslabit, a tak dalej, a tak dalej.. vyzaduje to velku silu mysle*nadvihne obocie a znova si ju premeria, davajuc na javo, ze o jej sile pochybuje*

*sklamane pozera na odskakujuce kvapky vody, a tak sa tesila, ze mu aspon trosku zamoci ten luxusny svetrik. Rezignovane mavne rukou a necha mrak stupnut do vysky a odplavat niekam do priestoru, je jej luto len tak ho nechat zmiznut* Mne je jedno... *prehodi ledabolo, skrie ju, ze si len tak sedi v tom kresle uprostred zahrady a ona si tu moze aj dusu vyplut, co sa tak snazi. So zovretymi perami pocuva jeho preslov, popritom sa snazi spomenut si, ci nieco citala v otcovych knihach o silovom poli. V hlave ma vsak celkom prazdno, citala toho asi prilis vela naraz a prilis rychlo, aby si nieco zapamatala, zajtra na to bude musiet ist pomalsie. Ked si ju premeria tym jeho vsevidiacim pohladom, citi sa, akoby pred nim bola uplne naha a najradsej by mu jednu vrazila* Takze ja si pomyslim, ze chcem okolo seba silove pole a ono sa zjavi okolo mna? *pochybovacne nanho pozrie, nemoze to byt predsa take jednoduche*

tak nejako*uskrnie sa*a ked budes sikovna, dosiahnes aj taketo nieco..*sustredene privrie oci, zvacsuje silove pole okolo seba, vysielajuc pritom zo seba vsetku energiu tak intenzivne, ze sa mu az rozbusi srdce*skoc na mna*prikaze jej vazne, aj ked mu trochu myka kutikom ust. je zvedavy, ci ju jeho silove pole udrzi, alebo ci mu pristane v naruci, takcitak, za pokus to stoji. ano, asi sa predvadza.. teda nie, urcite sa predvadza. ale v mysli to ospravedlnuje tak, ze Saraine musi byt na vsetko pripravena. aj na francuza, ktory ju nuti nanho skakat.*

*ano, zasa sa musi predvadzat, uz by sa mohla prestat nad tym zamyslat. S prizmurenymi ocami nanho hladi, zhlboka sa nadychne, sustredi sa a v hlave sa jej zjavi riadok z jednej z otcovych knih. "Uvolnite sa, sutredte sa iba na jedinu vec a vas uspech je zaruceny!" Znie to skor ako nejake cvicenie jogy, no tentokrat sa jej to zide. Pomaly vydychne, uvolni sa a vyprazdni mysel. Pred sebou zacina citit akesi vibracie a usudi, ze pajac sa chce predviest silovym polom. Zavrie oci uplne, urobi krok dopredu a lavou rukou narazi na neviditelnu prekazku. Zhlboka sa nadychne, otvori oci, zmurkne nanho a v dalsej sekunde sa uz ako voda vpija do zeme. Ako male kvapky prejde zeminou a vynori sa za jeho kreslom vnutri jeho siloveho pola. Mavne prutikom a kreslo sa premeni na malu jastericu, ktora sa pusti utekat akoby jej islo o zivot smerom k lesu*

*zuzi oci, ked zbada, ze Saraine sa meni na vodu, a je mu jasne, ze z toho nevzide nic dobre. ani takmer nestihne dokoncit myslienku, ked tu zrazu sa pod nim zmizne kreslo a on si nabije rit aj s kostrcou o tvrdu zem Nyeriovskej zahrady. nahlas po francuzsky zanadava a potom sa zacne schuti smiat, zospodu pozerajuc na Saraine*sikovne*vyhlasi, pruzne vyskoci, posucha si narazenu kostrc a oprasi si nohavice, stale sa chechtajuc*a teraz chcem vidiet tvoje pole. na zaciatok staci, ked ho budes mat ako stenu pred sebou.*jednou myslienkou zrusi svoje pole, aby im nezavadzalo, vyhrnie si rukavy na svetri a postavi sa oproti Saraine tak, aby na holej kozi citil energiu pola*

*ma co robit, aby sa nahlas nerozosmiala, ked vidi velavazeneho pana Doleziteho pristat zadkom na zemi. Vypocuje si jeho typicke nadavky, ktorym ani za mak nerozumie a ked vyprskne do smiechu, pozrie nanho, akoby mu preskocilo. Francuzi! pomysli si krutiac v duchu hlavou. Velmi rychlo ju smiech prejde, kedze je na rade so svojim silovym polom, ktore ani nemoze nazvat svojim, pretoze ho este nikdy neskusala* Tak fajn... *zamrmle, pozrie nanho, no rychlo zasa sklopi zrak, nepotrebuje, aby ju rozptylovala jeho tvar. Zatvori oci, zhlboka sa nadychne, vydychne a sustredi sa, aby pred sebou vytvorila aspon nejake pole. Jej mysel vsak akosi nechce spolupracovat, vysle sice aku-taku energiu, no vytvori pole tak mozno o velkosti patnast krat patnast centimetrov. Sai prudko otvori oci a zmizne aj to malinke policko*

*neujde mu, ako sklopi pohlad, a mierne sa uskrnie. chlpy na rukach sa mu trocha postavia, ked sa pred nim tvori energia.. no o chvilku uz znova lezia na povodnom mieste. dava si pozor, aby jej chaby pokus nijako neokomentoval, prejde za jej chrbat, zozadu ju chyti za ruky a rozpazi ich*sustred sa..*sepka jej do ucha, pozorne sledujuc jej reakciu*cit ho, modeluj ho rukami...*mierne pohne hlavou a prezrie si jej tvar, premyslajuc nad svojimi pocitmi. nie, nic sa nedeje. ziadna iskra zo vcera sa neopakuje. naozaj mu muselo prepnut.. a troska nocneho sexu to hned urovnala. esteze tak. problemy tohto razu s Nyerim naozaj mat nepotrebuje*

*v duchu si nadava, teraz vyzera naozaj neschopne* C-co... *vykokce, ked jej rozpazi ruky a jeho sepkanie do ucha jej veru nepomaha k lepsiemu sustredeniu, skor naopak. Vdychne vsetok vzduch, ktory jej ostal v plucach a pomalicky sa nadychuje. Zavrie oci, aby ju nerozptylovalo okolie, velmi rychlo si vsak uvedomi, ze zrak nie je jej jediny zmysel a jej senzory stale registruju Deverauxa stojaceho za nou. Zatne zuby a pery zovrie do uzkej ciarocky, spomenie si na rozhovor s Tanjou a uprace neziaduce myslienky do zadneho suplika svojej mysle. Sustredi svoju mysel na pole, pomalicky pohybuje rukami a naozaj, podari sa jej okolo seba vytvorit pole, tentokrat uz vacsie, no velmi tenucke a velmi krehke. Citi, ze bude stacit nepatrny pohyb a strati ho, pochybuje, ze by vydrzalo akekolvek zaklinadlo, ale ako zaciatok to snad staci*

*opatrne ju drzi za ruky a vnima krehke pole spolu s nou*podme, Saraine, nesustredis sa poriadne *zasepka trosku podrazdenym tonom, aby nahodou nedal najavo, ako jeho ego este rastie*daj tomu silu..*pritisne sa k nej este blizsie a rozsiri rozpatie jej ruk. keby ich teraz niekto videl, mohol by si mysliet bohvieco...*predstav si, ze za tym polom je niekto, koho naozaj neznasas.. napriklad ja*ozve sa pobavenym tonom*a cim silnejsia budes, tym dalej sa odo mna dostanes, tym budes chranenejsia, tym viac ma nahnevas..*bavi sa na tych slovach, pretoze stale stoji za nou, ale snad pre jej fantaziu maju efekt. je naozaj zvedavy, ci ju rozrusuje az natolko, ze by bez neho za chrbtom zvladla lepsie pole, no toto zistenie si chce nechat na neskor*

*silou mysle udrzuje tenucke pole, netusila, ze praca myslou moze byt taka vycerpavajuca. Pajacove slova k nej doliehaju z akejsi vacsej dialky, vytesnit uplne ich vsak nemoze, aj keby ako chcela. Nehovori na to nic, to by sa musela otocit a poriadnu mu vlepit a na to momentalne nema cas. Mlcky teda pracuje na prehlbeni svojho slabeho pola, ide to velmi pomalicky, mozno by jej to aj islo lepsie, keby sa na nu tak strasne nelepil a neuzurpoval si jej osobny priestor. Stale vsak nic nehovori, energiu zo svojho hnevu zacina pretavovat do akychsi energickych dlazdiciek, z ktorych sklada svoje silove pole a postupne ho posilnuje. Ide to velmi pomaly, v boji by jej to velmi n epomohlo, lebo kym by vobec zacala stavat svoje pole, protivnik by ju urcite zrazil k zemi*

*opatrne pusti jej ruky, aby nenarusil jej sustredenie a prejde na svoje povodne miesto- pred pole. vytiahne cigarety, jednu si zapali a vyfukne dym smerom k polu. spokojne sa pousmeje, ze dym len tak oblizne neviditelnu clonu pred nim a zmeni smer. vytiahne prutik, znova si vycaruje kreslo a zvali sa don, pozorujuc sustrediace sa dievca pred nim*ked budes pripravena na zaklinadlo, povedz*ozve sa po chvili a poriadne si potiahne, nasledkom coho jeho hlava zmizne v kudoli dymu. zacina byt nejako zvlastne sentimentalny, asi by si mal dopriat dovolenku, alebo co.. mohol by ist pozriet sestricku! este chvilku si dovoli snivat, no potom od toho upusti a vrati sa do reality. na cestu do Francuzska by minul nezmselne peniaze a prichod jeho rodiny by sa este oddialil.*

*trva jej to az neprirozdene dlho, toho si je vedoma, necuduje sa, ze sa pano Najdolezitejsi zacina nudit. Z malej casti sa jej vsak ulavi, ked ho uz neciti za sebou a teraz sa uz moze naplno sustredit. Slabucko stuchne do svojho pola, to sa trosku zavlni, no zostane vcelku a neporusene. Pomalicky a opatrne ho zacne pritahovat blizsie k sebe, zredukuje ho na nevyhnutnu velkost, aby ju chranilo a miesto velkosti prida na hrubke. Ruky uz ma predpazene, prstami sa takmer dotyka pola a zasobuje ho energiou* No tak sa ukazte, pan Dokonaly... *prehodi smerom ku kudolu dymu. Fakt jej zacina vadit, ale ona nie je nikto, kto by mu mohol prikazat, nech s tym prestane*

*postavi sa z kresla, necha ho za sebou zmiznut a pozorne namieri na silove pole. sikovne mykne zapastim a vysle po Saraine jeden krasny cerveny expelliarmusovsky zablesk, zaroven pred sebou vytvarajuc svoje silove pole. ak to Saraine udrzi, budu mat celkom peknu svetelnu sou, ked cervene svetielko bude skackat z jedneho siloveho pola na druhe. ak nie.. holt, tak bude odzbrojena. ved aj horise veci sa stali.. pomaly by mal zacat rozmyslat aj nad nejakou inou aktivitou, silove pole ho uz naozaj zacina nudit.*

*zamraci sa, ked vidi cerveny zablesk vychadzajuci z jeho prutika. Vynalozi vsetko usilie a energiu, ktora jej este zostala na udrzanie svojho pola. Nastastie sa jej podari odrazit zaklinadlo, ktore sa obrati a mieri spat na Devereauxa, nedokaze vsak dalej udrziavat pole a uplne ho zrusi. Ocakavala, ze francuz zrusi zaklinadlo, alebo ho odkloni kamsi do lesa, vobec necakala, ze sa odrazi a bude mierit zasa spat na nu. Siahne sice do zadneho vrecka po prutik, nie je ale dost rychla. V dalsej chvili lezi na zemi a jej prutik leti vo vzduchu smerom k nemu. Sai totalne vycerpana zostava lezat na zemi a prudko dycha snaziac sa dostat do pluc co najviac vzduchu*

*reflexivne zachyti jej prutik vo vzduchu, no viac ho zaujima Saraine, leziaca na zemi. dvoma krokmi k nej prebehne a poda jej ruku, aby jej pomohol vstat*myslim, ze potrebujes oddych...*vyjadri sa ako starostlivy otec, jej vlastnym prutikom vycaruje rovno dve pohodlne kresla, a potom mavne len tak do vzduchu, vycaruvajuc salku s horucou cokoladou. ocakava odmietnutie a zaumieni si, ze ak pride, uz neurobi ziadny attempt na vytvorenie priatelstva medzi nimi.*

*To viem aj bez teba, ze potrebujem oddych, ty dilino! prebehne jej hlavou, nahlas ale nic nepovie, dodrziava svojho upraveneho leopardika mlcania. Prekvapene pozrie na podavanu ruku, ze by v sebe mal nejaku tu stipku citu? Nechce sa jej to verit, no predsalen pomoc prijme a postavi sa aj ked by si najradsej sadla. A aha, ako na zavolanie pred nou pristanu dve kresla, len si vybrat, do ktoreho sa zvali. Dlho nerozmysla a vyberie si to najblizsie k nej. Ked jej ponukne salku cokolady, nechapavo nanho hladi, pomaly natiahne ruku a vezme si ju, ich prsty sa pritom dotknu* Mas vycitky svedomia, alebo co? *zamrmle potichu, no potom doda tiche* Dakujem... *sklopi pohlad k cokolade, odpije si a ignoruje, ze ma stale jej prutik*

*pri zmienke o vycitkach svedomia sa na nu uskrnie a zvali sa do vedlajsieho kresla. bez dalsich slov jej poda prutik, spokojne sa tam uvelebi a privrie oci. niezeby so Nyeriova nejako vycerpala, on sa dnes ocitol v ozajstnom boji, kedze si ho nasiel frajer tej Taraskej dievciny z minulej noci... no chudak chlapec mal smolu. potichu sa pri tej spomienke uchechtne a otvori jedno oko, kontrolujuc Saraine, ci nahodou neodpadava alebo take cosi. predsalen, zeny su slabucke... on musel toho zniest ovela viac*

*vezme si od neho prutik, kutikom oka po nom poskuluje a popija cokoladu. Uz sa citi ovela lepsie, zda sa, ze sa jej pomalicky vracia aspon aka taka energia. Velmi rychlo horuci napoj dopije, polozi si prazdnu salku na operadlo a posadi sa v kresle do tureckeho sedu. Prutik si polozi na druhe operadlo a ruky si zlahka polozi na stehna. Vystrie chrbat, pomaly zavrie oci, uplne ignoruje spolocnika vo vedlajsom kresle a vyprazdni mysel. Potom sa sustredi na vytvaranie siloveho pola, musi ho zvladnut, nemoze to predsa nechat tak, to by ju do smrti nazyval slabochom. Znova si okolo seba vytvori tenucke a krehke pole, tentokrat jej to uz ide rychlejsie. Uz ma pred sebou vytvorenu nieco ako tabulu a pracuje myslou, aby ju spevnila*

*so zavretymi ocami mavne prutikom, nadvihne nohy a pricaruje si pod ne taburetku. takto krasne vyvaleny ignoruje jeho spolocnicku, uvolni sa.. a o chvilku uz slastne pochrapkava.*si v pasci*zachripi zo sna, lebo sa mu vybavuje vcerajsi vecer a spokojne sa usmeje*

*jej sustredenie prerusi Devereauxove rozpravanie zo sna, otoci hlavou, uskrnie sa a zrusi silove pole. Opatrnymi a jemnymi pohybmi, aby ho nezobudila vytvori nad nim velke vedro z vody a vyleje nanho ladovu sprsku* Budicek! *vyhrkne nanho so smiechom. Je si vedoma, ze za toto sa jej urcite strasne pomsti, ale stoji to za to* Vidim, ze si riadne vystaveny, takze bud dobry chlapcek a utekaj si domov pospinkat... *zmurkne nanho, zhrabne svoj prutik, postavi sa z kresla, jednym mavnutim prutika premeni salku na muchu a druhym mavnutim premeni kreslo na druhu jastericu. Ta nasleduje svoju predchodkynu a tiez trieli do lesa* Vidime sa zajtra... *prehodi cez plece a vykracuje si smerom k domu*

*trhne nim, naloga sa ladovej vody a takmer sa zadusi. ked konecne jeho pluca dostanu dostatok kyslika, vyskoci z kresla, bleskovo ju dobehne a zdrapi za laket. cuduje sa, ako je mozne, ze mu z oci neslahaju iskry.*slecna Nyeri*oslovi ju tak chladne, ze ma pocit, ze mu zamrzli zuby.. a mozno je to len vplyv tej ladovej vody*toto si prehnala. viac, ako si myslis. doteraz som bol ochotny prekusnut tvoju namyslenost a prehnane sebavedomie aj napriek tomu, ze si absolutna nula.. ale od tejto minuty*pichne jej prstom do hrude*sme nepriatelmi na zivot a na smrt. dovidenia zajtra*da si zalezat, aby ju poriadne silno odstrcil, a zvrte sa na pate, miznuc zo zahrady*

*jej dobra nalada je v mihu prec, ked ju zdrapi za laket a vypocuje si jeho monolog. Ked jej pichne prstom do hrude, zamraci sa a otvori usta, ze nieco povie, znova ich vsak zavrie a snazi sa udrzat rovnovahu po tom jeho odstrceni* Nafukanec jeden... *povie nahlas, ked sa odmiestni a moze si byt ista, ze ju uz nebude pocut. Takze panacik sa vie aj nahnevat... pomysli si, nic si z toho ale nerobi, lebo si je ista, ze jej neublizi. Jednoducho nemoze, to by na to doplatil krutou smrtou a mucenim v hlavnej ulohe s jeho otcom, a to mozno aj v opacnom poradi. Posucha si laket, kde ju tak surovo zdrapil, zajtra tam bude mat urcite modrinu a kraca do domu. Musi sa poriadne vyspat, aby mu zasa zajtra vladala celit*