Nyeriovska zahrada

*prehliadne jeho dvojzmyselnu poznamku, vytiahne zo zadneho vrecka prutik a tentokrat si ho privola k sebe usetriac si cestu k tercu a spat. Zhlboka sa nadychne, aby ukontrolovala svoj hnev, ktory sa pozvolna vracia. Staci par minut s tym neskutocnym namyslencom a krv jej vrie v zilach* Este chvilu provokuj a naozaj si z teba spravim terc! *zazrie nanho, znova sa predycha, predstavi si jeho hlavu miesto terca a sustredene mieri. Celou silou znasobenou hnevom vrhne noz presne do stredu terca* Nechces sa tam postavit? Mozem ti zacat hadzat noze okolo hlavy, uvidime, z kolkych percent budem uspesna... *sladko sa nanho usmeje a nasledne sa mu otoci chrbtom, aby si privolala spat noz*

*chichoce sa na nej, dnes vecer sa naozaj velmi dobre bavi. po jej poslednom vyhlaseni odhodi spak na zem, vstane z kresla a s ladovym kludom ((nepisem anglicana, aby juls nepindala:p)) prejde k tercu, pred ktory sa postavi*nech sa ti paci*vyhlasi so sirokym usmevom a rozpazi ruky, ani v jednej z nich nema prutik, zvedavy, ako bude reagovat. no co, aspon si precvici reflexy. a ked mu nieco odreze... ved Nyeri je tu nedaleko, a on vie liecit bohovsky*

*prevrati ocami, ked zacuje jeho chichot, dnes ma veru az neprijemne dobru naladu. O par sekund jej pristane noz v ruke, no skoro jej aj v dalsej chvili vypadne* Ja... ja som to nemyslela vazne... *zamraci sa nanho, nepaci sa jej klud, s ktorym sa postavil pred terc. Ved by mu mohla vazne ublizit. Teda, nie, ze by nechcela... ale... sakra, je to teda poriadna dilema. Nechce vsak dopustit, aby ju zasa nazval slaboskou, takze sa zacne pomaly chystat. Rozkroci nohy do ukazkoveho postoja, odhrnie si ten neposlusny pramen vlasov z tvare a pohlad zabodne do francuza. Chvilu sleduje, ci si to nerozmysli, no ked stale stoji, pokracuje v pripravach. Noz chyti do pravej ruky, zhlboka sa nadychne, pomaly vydychne, aby sa upokojila, zamieri a vrhne zbran na terc. V dalsej sekunde sa noz zabodne do terca v bezpecnej niekolkocentimetrovej vzdialenosti od Adrienovej hlavy*

*pokojne na nu pozera, celkom prekvapeny, ze jeho srdce je kludne a netrepe ako o zivot. predsalen, uhol sa uz aj horsim veciam ako su noze, ktorych dolet dokonca ocakava. sustredene pozera, kam Saraine mieri, a tusi, kam noz bude letiet skor, nez ho vobec hodi. kutiky ust sa mu trosku nadvihnu, ked zisti, ze trajektoriu presne uhadol, a tak nepovazuje ani za potrebne uhnut hlavou*bud ma nechces zabit... alebo nevies mierit*oznami jej s uskrnom, polahucky vytiahne noz z terca a hodi ho smerom k nej tak, aby sa jej zapichol presne pri nohach*

*jasne, ze s nou nebude spokojny, to by nebol on. Stoji stale v rovnakom postoji, aj ked vidi, ze k nej leti noz. Je pokojna, lebo vie, ze by jej neublizil, proste si to nemoze dovolit* Tak fajn! *vyprskne jeho smerom, zohne sa po noz, preslapne, aby sa jej lepsie stalo a znova zamieri. Uz v tom zacina byt akasi rutina, vziat noz, zaujat postoj, namierit a vrhnut noz smerom na terc, alebo teda na nepriatela. Tentokrat sa noz zabodne tesne nad jeho hlavu a odsekne mu niekolko vlasov* Snad som ti nepokazila uces... *nevinne sa zatvari a zlozi si ruky na prsiach vychutnavajuc si ten pohlad*

*znova vidi, kam noz leti, je trosku nepokojnejsi, ale stale je mu jasne, ze do tvare mu netrafi. zabudne vsak pocitat so svojimi vlasmi. tak mu treba*sikovna*skonstatuje s uskrnom, ktorym dava najavo, ze o jej sikovnosti naozaj pochybuje, znova jej hodi noz spat, vytiahne z vrecka prutik a pricaruje si vlasy. keby to nevedel, mozno by aj trochu (rozumej dost) vyvadzal.. ale s magiou je vsetko jednoduchsie* neboj sa, nic si nepokazila. vecer s tebou uz nemoze byt horsi* vrati jej poznamku so sirokym usmevom a trosku sa pomyka, nech uvolni nehybne a napnute svalstvo*

*fakt nevie, ako to ten nafukanec robi, ale s kazdou jeho dalsou poznamkou je viacej nastvana a citi sa stale neschopnejsie. Zavrci, privola si noz spat a tentokrat zrychli svoju pripravu, oci jej iskria hnevom. Uz je jej jedno, co si bude mysliet, tentokrat mu mieri priamo na srdce a hodi donho noz s najvacsou rychlostou aku vie vyvinut* Takze neviem mierit hej? *neodpusti si hrubu poznamku, intenzitu a zafarbenie hlasu ma poznacene hnevom, ktory jej vrie v zilach. Zacina s nim stracat trpezlivost. Seriously*

*takmer vytrhne kuchynske dvere z pantov, tuto skutocnost ale absolutne ignoruje, pretoze ked zacnu pochmurne vrzgat, je uz v polovici zahrady. na chvilu prekvapene zastane, ked zbada situaciu pred sebou, potom sa len mierne pousmeje a prida do kroku*vidim, ze ste sa skamaratili*prehodi ustipacne, ked pri nich zastane*preto som nerad, ze vas musim trosku stopnut.. Adrien, dnes v noci odchadzas *zamraci sa, ked si spomenie, na co sem vlastne prisiel, pristupi k nemu trosku blizsie a zacne mu nieco sepkat do ucha, davajuc si pozor, aby to Sai nepocula*je to jasne? *opyta sa hlasnejsie, ked od neho ustupi, a hodi skumavy pohlad na dceru*prezijes chvilu bez ucitela, vsak? take.. dva tyzdne, mozno viac.

*vidi, kam to dievcatko mieri, vlastne to predpokladal este skor, nez chytila noz do ruky. uskrna sa, nemieni sa pohnut az kym to nebude naozaj nevyhnutne, aby ju trosku vydesil. zo sustredenia ho vsak vytrhne veduceho hlas, obzrie sa za nim a noz ho takmer prebodne. v poslednom zlomku sekundy odskoci a noz mu prepichne sveter, asi pol centimetra od hrude* to bolo tesne!*prehodi s uskrnom smerom k Saraine a potom uz sa otoci na Nyeriho, mraciac sa cim dalej, tym viac. ani sa nestihne ohradit voci svojmu odchodu, ked uz do ucha dostava informacie a oci sa mu mierne rozsiruju hrozou. no parada. po tyzdni zajebavania sa prichadza poriadna robota. a jemu sa stale nechce. ked sef ustupi, vytiahne cigarety a nepokojne si jednu zapali, dokonca sa zacne prechadzat sem a tam. toto si musi este premysliet...*

*s pokojom Anglicana sleduje trajektoriu noza, dopad vsak nevidi, lebo ju vyrusi otcov prichod. Po Adrienovej poznamke sa nanho iba skaredo zaksichti a kym sa ti dvaja dohovaraju, privola si spat svoj noz. Sice, technicky to nie je jej noz, je Adrienov, ale momentalne ho ma vo svojej dispozicii, takze ho bude volat svojim. Zostava stat na mieste, pozoruje ich obidvoch a prejde nou akysi pocit nepokoja, nieco urcite nie je v poriadku, ked sem otec len tak vtrhol. Aj by sa opytala, co sa deje, keby si nebola ista, ze priamu odpoved nedostane, vlastne, urcite nedostane ziadnu odpoved, ako pozna tych dvoch* Isteze bez neho neprezijem. Bude mi chybat... *dramaticky sa odmlci a potom pokracuje*... asi ako blato na topankach. *vytiahne prutik z vrecka, odcaruje svoj terc a prejde blizsie k otcovi. Nadvihne sa na spickach, pobozka ho a ukaze na jeho lavu ruku* Co robi ruka? *zamraci sa, uvazuje, ci ma bolesti*

*uchechtne sa na dcerinej poznamke a objime ju okolo pasa, ked k nemu pride*neboj sa, nic to nie je..*mavne lavou rukou, ktora vyda zvuk ako nenaolejovane dvere. jeho tvar sa zvrasti od bolesti, ale je to iba milisekundova zalezitost*Adrien.. mal by si ist*pokynie mu trosku nervoznejsie a zamraci sa na cigaretu v jeho ruke*a ked so Sai dotrenujete dufam, ze tu nenajdem ani jeden spak!*prehodi este veselo na odlahcenie situacie a potom sa otoci na dceru*dufam, ze ta aspon cosi uz naucil..*zamrmle jej do ucha popri tom, ako ju otaca smerom k domu a taha prec zo zahrady*

srdce mi trha, ked ta musim opustit, draha Saraine*ukaze nieco zo svojich hereckych schopnosti, mierne sa jej ukloni a potom sa otoci na Nyeriho* budem v kontakte, tak, ako vzdy *pousmeje sa nanho, odhodi spak na zem a potom sa uskrnie*nebojte sa, sefe, vsetko tu dam do poriadku!*vystruha este pukerlik, popravi si roztrhnuty sveter a svizne sa zvrtne na pate, odmiestnujuc sa domov, kde sa musi pripravovat na misiu*

*prevrati ocami, fakt netusi, kde berie ten Devereaux svoje hlody. Pri zavrzgani otcovej novej ruky ju trochu strasie, no uz nic nehovori, vie, ze otec nema rad, ked ho lutuje. Kraca s nim smerom k domu a znova sa kyslo zaksichti, kedze prisla rec na francuza* Naucil? Aaaaale hej... *zatiahne teenegersky a pokrci plecami* Skusali sme boj - zaklinadla, zivel, vrhanie nozov na ciel... co si prave videl. *uskrnie sa a pokracuje* aj silove pole - to mi absolutne nejde. *povzdychne si, bude musiet trenovat, kym bude Devereaux prec* a pridaj si aj boj zblizka, to ma vzdy odzbroji... *trkoce dalej celu cestu k domu nepripustajuc si myslienky na zajtrajsi vecer, ked nebude ziadny trening*

*sedi na parapetnej doske svojho okna a hladi do jednej z otcovych knih. Zasa. Uz ich precitala riadne mnozstvo, ved cele dni nema poriadne co robit. Raz za dva dni nieco uvari, netreba sa bat, iba jednoduche jedla, zasa tak ju kulinarstvo nebavi. Viacej ju bavi hadzanie nozov do terca a skusanie novych zaklinadiel, ktore hlada v otcovych knihach. Stale jej vsak chyba super, otec sa niekde flaka a Adrien je este stale prec. Stazka si vzdychne a zahladi sa spat do knihy snaziac sa zapamatat si zaklinadlo na rast chlpov z kazdej casti tela. Uz sa tesi, ked si ho vyskusa a velmi dobre aj vie na kom. Len keby sa uz konecne vratil. Dni sa bez neho poriadne vlecu a nawheeravie ako dlho este potrva, kym sa vrati. Ma ho pred ocami cely den, dokonca sa jej o nom aj sniva a to je fakt zle, na to nepotrebuje ani ziadnu vesticu. Znova si povzdychne, zabuchne knihu, hodi ju na postel, schmatne prutik, ktory ma polozeny vedla seba a nohy vystrci von z okna. Myslienkou prinuti kridla, aby sa jej zjavili na chrbte a v sekunde ich roztiahne. Zhlboka sa nadychne a vyleti z okna*

*urobi koliesko nad zahradou, zvykajuc si na lietanie. Nikdy mu nejako extra neholdovala, ale teraz si uvedomuje, aky je to prijemny pocit, citit vietor vo vlasoch a pozerat sa na svet zhora. Vela toho sice nevidi, kedze sa uz stmieva, ale to jej vobec nevadi. Aspon minie nejaku energiu pred spanim a mozno sa jej nebude snivat ziadna "nocna mora"* Fuuuuu... *vydychne, niekolkokrat masivne mavne kridlami a vyleti niekolko metrov vyssie. Vzduch je uz chladnejsi, no vyhlad je o to lepsi - strechy susednych domov a svetla okien. Sama pre seba sa usmeje a uvazuje, co asi robia dnu. Nikdy velmi nepestovala priatelske vztahy so susedmi, mozno to bude otcovym vplyvom, alebo mozno tym, ze ziadny z nich nemal dieta v jej veku a nemala preto dovod chodit na navstevy. Mykne plecami a pusti sa letiet este kusok dalej*

*pomalicky, ale isto zacina citit unavu a uvedomi si, ze zaletela uz celkom daleko. Radsej sa teda otoci a leti spat tou istou cestou. Po par minutach vsak zastane vo vzduchu a hladi pod seba. Akosi nevie najst smer, ktorym je ich dom* Dofrasa! *zanadava si potichu, nastastie si so sebou vzala prutik. Vznasa sa teda niekolko metrov nad akousi cudzou strechou. Pre istotu sa neznesie nizsie, v ktorejsi otcovej knihe citala, ze ochranne kuzla posobia aj na okolie obydlia a nechce riskovat, ze ju niekto nacapat. Mava teda kridlami, aby sa udrzala na mieste a prutik si polozi na dlan* Ukaz mi! *vyslovi potichu, no zretelne a prutik jej ukaze smer, ktorym ma letiet. Poriadne ho chyti, aby ho nestratila a mohutnym mavnutim kridel sa vyberie domov. O par minut neskor stastlivo pristane na zahrade a poriadne si vydychne. Prejde par krokov k hojdacke a posadi sa na nu, este zabije nejaky cas, kym pojde spat*

*stoji so salkou pariacej sa kavy v otvorenych kuchynskych dverach a pozornymi ocami sleduje priestor pred sebou. nic netusiaci pozorovatel by si nic nevsimol, Joshua je vsak vsetko ine, len nie nic netusiaci. pousmeje sa, ked sa jeden z neviditelnych agentov v nedalekych krickoch pomyka a odchlipne si z kavy. po prvej hroznej noci, kedy sa onho Adrien postaral (a on sa teraz hanbi ako pes) sa spamatal a nechal mozog pracovat na plne obratky. vzhladom na to, ze vsetci jeho agenti prisli spat s prazdnymi rukami a nikto nenasiel ani kusok Saraininho chlpu z obocia si je Joshua uplne isty, ze za tymto je Lazarey.. co si bol vlastne aj predtym. a tak isto je absolutne samozrejme, ze Saraine vyzradi, kde balicek je, pretoze nie je trenovana na to, aby zvladla mucenie.. a on jej to nezazlieva. vlastne je to chyba, mal ju pripravovat uz skor.. vzdychne si. samoobvinovanie mu teraz nepomoze. odpije si z kavy a vykroci na zahradu, smerujuc ku hojdacke. vo vzduchu citi napatie, ktore je tam posledne dva dni, ako stale cakaju na lyrskych agentov. a najhorsie na tom je, ze on sa musi tvarit, akoby nic, keby ho nahodou sledovali... sadne si na hojdacku a odrazi sa patami od zeme, nervozne si hryzuc peru. Adrien balicek vykopal a niekam ho zobral. dohodli sa, ze Joshua sa informaciu nedozvie, keby ho nahodou chytili. je to vlastne celkom pravdepodobne, lebo jeho zmysly su oslabene, pokial ide o jeho dceru. zatvori oci a hojda sa uz len zotrvacnostou, tuho premyslajuc. da sa Adrienovi verit..?*

*sedi na zahradnej hojdacke uz neskutocne dlho, rit mu skamenela a teraz uz aj takmer zamrzla. medzi zubami zviera drahu kubansku cigaru a podchvilou z nej bafka. je nervozny. lyrski hajzli by tu uz mali byt.. toto cakanie ho zabija. uvedomuje ci, kazdou minutou víac, ze je asi uz prilis stary na tuto pracu.. mal uz predsa davno zistit, kde je sidlo lyrskej agentury, mohol ho prepadnut uz v ten vecer, ked jeho dcera zmizla, a vsetci by boli v poriadku. teraz, miesto toho, su jeho agenti roztruseni po celej zahrade a on, citiac to neprijemne napatie vo vzduchu si je isty, ze uz ich to prestava bavit. ano, jedna vec je zachranovat jeho dceru, druha vec je takto nawheerapusto plytvat casom. povzdychne si, urobi niekolko koliesok z dymu, uz ho ani nebavi vytvarat ine obrazce, a privrie oci.. velmi chce, aby sa to uz vsetko skoncilo, chce dceru drzat v naruci a ukludnit ju, ze uz nikdy nedopusti, aby sa nieco take stalo. a z toho, co si z dlhej chvile precital v Adrienovej hlave je mu jasne, ze on chce nieco podobne. nevie celkom, ako sa ma vyrovnat s touto informaciou, o Adrienovi vie, ze zeny mu sluzia iba ako nastroj k rozptyleniu, nevie si vsak pre Sai predstavit nikoho vhodnejsieho.. ved Devereaux je mu ako syn. prudko otvori oci zistujuc, ze takmer zaspal, a zasipi tichu nadavku. zachyti tichy chichot niekolko metrov od neho, ktory jednoznacne pochadza od agenta Vavryho*

*primiestni sa priamo uprostred Nyeriho zahrady, postupne sa s tichym pukanim za nim zjavuje aj 15 dalsich agentov. Musia vyuzit moment prekvapenia, rychlo vykopat balicek a zmiznut skor, nez sa majitel zahrady spamata. Ina moznost, ako sa dostat k balicku nie je, neda sa k nemu dostat inak, Nyeri ma svoj dom a zahradu zabezpecenu az prilis dobre. Snazil sa to Lazareymu nejako vyhovorit, no nedovolil si protestovat prilis, nechce prist o hlavu. Aj ked tym, ze sa zjavil na Nyeriovej zahrade sa riziko velmi rychlo splha do zavratnych vysin. Rychlo sa obzrie okolo seba a ked zbada Nyeriho sediet na zahradnej hojdacke, nahlas a poriadne stavnato zanadava. Namieri nanho svoj prutik a jeho agenti ho nasleduju, takze v dalsej sekunde nanho mieri asi 16 prutikov*

*bez pohnutia s usmevom pozera na Volkova, adrenalin mu zavratnou rychlostou leti zilami a on navonok pokojne bafka svoju cigaru, poocku sledujuc svojich agentov zjavujucich sa z tiena zahrady, bleskovo napadajuc vsetkych naokolo.*ale dobry vecer, pan Volkov!*ozve sa Joshua posmesne, zasekne cigaru medzi zuby, pomalicky vytiahne svoj vlastny prutik a vysle jedno-jedine zaklinadlo, omracovacie, na Gordeia. vzdy tohto chlapika neznasal, uz sa tesi, ako ho dnes v noci bude mucit a sledovat, ako trpi. srdce sa mu prudko zatrepe a on ma chvilu problem sa nadychnut. uz o par minut zisti, kde drzia jeho Sairusku..*

*registruje, ze jeho agenti uz akosi nie su jeho agentmi ale zajatcami Nyeriho a velmi rychlo mu zacina docvakavat, ze ich vsetkych doviedol do pasce. Znova riadne zanadava, tentokrat v duchu, sibne pohladom okolo seba, rychlo uvazujuc o nejakej unikovej ceste, vsetky moznosti sa mu vsak momentalne zdaju nemozne. Mal sa vysrat na Lazareyho a zdrhnut, kym mal cas, teraz ho evidentne necaka nic ine iba smrt. Mal si aspon uzit s Nyeriho dceruskou, potom by ta smrt stala za to. Hold, vahanie sa nevyplaca... a ani v tejto chvili, pretoze ho Nyeriho zaklinadlo trafi priamo do hrude a on spadne na chrbat ako drevena lata*

*stastny, ze sa konecne moze hybat nez meter-dva okolo seba a zviditelneny omraci rovno dvoch agentov naraz. lica mu horia vzrusenim, srdce mu prudko tlcie a musi sa velmi ovladat, aby sa mu netriasli ruky. uz su tak blizko.. on, ani ostatni agenti nepotrebuju pocut od Nyeriho ani slovo, v tichosti naraz rovnako mavnu prutikmi a do vzduchu sa vznesie 16 postav v plastoch. vsetky sa pohnu smerom k domu, kde sa uz otvaraju dvere do kuchyne, a agenti idu za nimi. Adrien naschval zaostane a pripoji sa k Nyerimu. zapali si cigaretu, konecne uz moze, a v tichu kraca vedla neho. nevie, co by mu presne povedal, vlastne ani on sam nevie, co si ma mysliet, jeho posledne stretnutie so Saraine nedopadlo najlepsie.. aj ked, to samozrejme bolo predtym, nez ju uniesol Lazarey. v mysli sa mu prehanaju fantazie Sai beziacej k nemu, hadzucej sa mu okolo krku, bozkavajucej ho.. vzdychne si a potiahne si z cigarety. toto bola najlahsia cast tejto noci. este musia dostat z niektoreho z agentov intel, ktory potrebuju, a potom... potom sa musia dostat do budovy, ktore je po ich agenture a Nyeriho dome najstrazenejsou na celej Divii. prejde kuchynskymi dverami za ostatnymi a sleduje dole do pivnice, kde je vsetko pripravene na drzanie a mucenie agentov*

*pousmeje sa, ked vidi, ako jeho agenti nepotrebuju ziadne rozkazy. paci sa mu ta ich sudrznost... odhodi cigaru na zem, uz mu prestala chutit, teraz ma na mysli dolezitejsie veci. ked vidi, ze sa k nemu Adrien pripoji predpoklada, ze zacne nejaky rozhovor, no on je ticho, a Joshua to odcenuje. ani jemu sa teraz nechce rozpravat... nasleduje zvlastnu skupinku osob do svojho domu a do pivnice. sleduje, ako jeho agenti naukladaju tych lyrskych ku stene, kde ich sputaju okovami a sami sa zhromazdia na skupinke opodial stola. Joshua namieri prutikom na Volkova, prelevituje ho na stol, kde ho priviaze retazami a kratko mavne prutikom, aby ho ozivil*tak vitaj*oznami mu s uskrnom a prejde mu prstom po jeho hnusnej tvari*mozes si usetrit vela bolesti, drahy Gordei, ked mi rovno povies, kde je moja dcera. alebo mozes dnes v noci zazit bolesti vela a takcitak mi povies, kde je moja dcera.. ktoru cestu si vyberies, hm?*rozprava plytke slova, pochybuje, ze Volkova toto zastrasi a takisto pochybuje, ze mu rovno vyklopi informaciu, ktoru potrebuje. Joshua vsak presne nevie, aku hlboku lojalnost tento clovek v sebe prechovava. moznoze seba ma radsej nez Lazareya...*

*nevnimajuc realitu okolo seba "cestuje" priestorom, casom a temnotou az na dlhy stol v pivnici. Ked sa preberie zviazany, nadvihne hlavu, zarachoti retazami a zamraci sa, ked nad sebou uvidi Nyeriho tvar. Vobec sa mu nepacia jeho slova, znamenaju totiz iba jedine. Ze bude podrobeny muceniu... zasa. Prevrati oci, zatvari sa totalne lahostajne a vypluje nejake sliny smerom k Joshuovi* vyberam si cukrovinky cierny princ! *uchechtne sa nanho, vyceri zuby a zahniezdi sa na stole, pokial mu teda zelezne okovy dovoluju. Toto bude dlha noc*

pomylil si si restauraciu, cierneho princa u nas predavaju iba v Hartene*odveti mu s uskrnom, mavne prutikom a z kuta miestnosti si privola muklovsky verajk. vercajk, akoze nastroje. brosnu polozi na kraj stola vedla Gordeia a prutik pokojne odlozi za opasok. vytiahne kombinacky, chvilu si ich prezerajuc tak, aby na ne Gordei dobre videl, prejde k jeho noham, pomaly mu vyzuje lavu smradlavu topanku aj s ponozkou, zacvikne jeho dlhy, zazltnuty, spinavy a teda riadne hnusny prst, so sialenym uskrnom nanho pozrie a potiahne celou silou, vytrhavajuc mu takmer cely nechet*nebude sa mi chciet opakovat otazku, takze.. len odpovedaj, ked to uznas za vhodne.*prejde uz teraz zakrvavenymi kombinackami cez jeho prsty az k malicku, ktory do nich cely zachyti a mierne zatlaci. spytavo pozrie na Gordeia a caka*