Tajne vycvikove centrum

*hodnu chvilu nanho v tichu pozera, potom sa rozhodne ist s pravdou von. teda, takmer s celou. tymto nic nevyriesi, akurat on sa bude na nu hnevat, budu sa musiet pohadat.. a to ona teraz nepotrebuje*Damien.. *ozve sa septom a letmo sa dotkne rukou jeho ruky* nieco sa stalo.. nieco, kvoli comu som ta nemohla isty cas vidiet, co zo mna urobilo taku trosku, ze som sa ti ani nechcela ukazat.. *prisunie sa blizsie k nemu, zhlboka si potiahne z cigarety a tvari sa, ze slzy v ociach su tam kvoli stiplavemu cigaretovemu dymu* potratila som*zasepka napokon. nebola by normalna, keby sa priznala, ze za potrat sama zaplatila, to Damien vediet nepotrebuje. este niekolko sekund, mozno jednu, dve, stoji pri nom, no potom sa prudko otoci a urobi par krokov dopredu. necha slzy tiect a marne sa ich snazi pozotierat dlanami.. nechce, aby ju takto videl. preco zase place? ved si myslela, ze uz to ma za sebou*

*potiahne si poslednykrat a spak zahodi do priepasti. Cas v tichu plynie a on pomaly zacina stracat trpezlivost. Uz otvori usta, ze pusti uzdu svojmu hnevu, no zarazia ho jej slova. Ma pocit, ze nim presiel blesk, ktory ho prikoval na miesto. Nepohne sa, niekolko sekund spracovava, co mu povedala, v tvari stale rovnaky kamenny vyraz. Mlcky pozera na jej chrbat, toto naozaj necakal. A uz vobec necakal, ze by od neho utiekla, ved by jej s tym pomohol prekonat to* Od koho bolo to decko? *vychstne na nu z nicoho nic. Znicila ho svojou nedoverou, tak preco by on mal verit jej?*

*niekolko sekund sa presviedca, ze sa jej to len zdalo. chce tomu verit, naozaj tomu chce verit.. ale mozog jej dobre napoveda, ze Damien take nieco naozaj povedal. zotrie poslednu davku slz, prudko sa zvrtne na pate a spolu s tymto pohybom este aj myka rukami. v duchu dakuje otcovi, ktory bol na nu v puberte naozaj kruty pri uceni carovania... Damiena, ktoreho si pekne spracovala vo vzduchu zavesi nad priepast a podchvilou ho pusta nizsie aj nizsie*co si to povedal, ty bastard?! bezo mna by si bol nic! NIC! *zvreskne a trosku strati koncentraciu, nasledkom coho ho pusti este o niekolko metrov dole* ABSOLUTNA NULA! ty si na cele tejto agentury len preto, ze to tak chcem ja! spavas so mnou, lebo to tak chcem ja! TY o NICOM NEROZHODUJES! *nahle mykne rukou nahor a vrati ho spat na terasu, z celej sily mu vylepi facku a zvrtne sa na odchod. ignoruje podlamujuce sa kolena a kraca ku dveram*

*celkom neveri, ze tie slova povedal nahlas. Dlho vsak nad tym nerozmysla, lebo sa zrazu ocitne vo vzduchu a vznasa sa nad priepastou. Mozno by citil aspon zrnko strachu, keby v sebe nemal kvantum dalsich pocitov - hnev, sklamanie a hlavne bolest z jej nedovery. Ked citi, ze volne pada, v zlomku sekundy mu prebehne myslou, ze to mozno bude lepsie, ak by zmizol v priepasti a uvazuje, ci by si Caroline vsimla, ze je prec. Do usi, v ktorych mu huci sa mu dostava akysi krik, nedokaze sa vsak sustredit dostatocne, aby rozoznal, co po nom Irenne vrieska. Prekvapi ho nahle zistenie, ze je mu to jedno, je mu vsetko jedno. V dalsej sekunde sa ako handrova babka vznesie spat na terasu, pristane na nohach a kym sa spamata, na lici citi Irenninu dlan. Facku pretrpi, rovnako ako zazitok spred par sekund a iba zostane stat*