Tajne vycvikove centrum

*pomalym lezernym krokom sa prechadza po sklenenom strope a sleduje novacikov pod sebou. V poslednom obdobi su jeho straty na agentoch az neprimerane vysoke a za to moze ten Nyeri. Pre tentokrat sa nanho musi lepsie pripravit. Na chvilocku zastane stat a hladi na dvojicu pod sebou, kde starsi skuseny agent muci novacika. Aj ked vidi novacika kricat v agonii, na tvari mu zostava kamenny vyraz. Spokojne prikyvne sam pre seba, agenti pod nim ho totiz vidiet nemozu, to je vyhoda skla prepustajuceho obraz iba z jednej strany... samozrejme tej jeho. Pusti sa kracat dalej a spokojne sleduje vyvoj treningov. Teraz uz Nyeriho konecne porazi*

*primiestni sa pred zadny mur budovy, komplikovane mavne prutikom a prejde cez priechod dovnutra. Rychlym krokom prechadza miestnostami, nezastavuje sa nikde, ma pre bossa dolezitu spravu a ta nemoze pockat. Pred dverami do jeho kancelarie zastane, zhlboka sa nadychne, nahodi kamenny vyraz a caka, kym ochranka vnutri upozorni sefa na jeho prichod. Najradsej by sa usmeval, kedze mu nesie pozitivnu spravu, no vie, ze sef by ho za usmev vyrazil cez zamurovanu stenu. Takze len kludne zostane stat a popravi si kapucnu na hlave*

*ked ho prestane bavit pozerat sa na svojich agentov (este maju dlhu cestu k tomu, aby sa dostali na pozadovanu uroven, ale ako zaciatok to staci), prejde ku svojmu stolu uprostred miestnosti a posadi sa zan. Kym stihne vziat do ruky prvy dokument, pride ho upozornit jeho ochrankar, ze nanho caka vonku jeho agent* Posli ho za mnou! *prikaze mu, vezme do ruky prutik, ktory ma ulozeny na makkej poduske na stole, zlahka nim mavne a dolezite dokumenty mu zmiznu zo stola. Opatrnosti nikdy nie je dost. Odlozi prutik spat na povodne miesto a caka, kym k nemu pride navstevnik*

*zacina byt nervozny, akosi dlho to trva. Ked ho ochrankar posle dnu, skonsoliduje sa a rychlym krokom prejde k sefovmu stolu, snaziac sa ignorovat dianie pod sebou. Sam si niecim takym presiel a nema na to velmi vrucne spomienky* Mam pre vas dolezitu informaciu, pane! *prehovori nahlas, ked zostane stat v uctivej vzdialenosti od stola. Myslou mu prebehne, ze aj ked sef sedi za stolom, vyzaruje z neho poriadny respekt a nechce si to priznat, ale aj hroza*

*netrpezlivo zazrie na Gordeia. Je to sice jeden z jeho najslubnejsich poskokov, ale neznasa to jeho natahovanie* Tak von s tym! *netrpezlivo poklopkava doske masivneho a hlavne draheho pisacieho stola, potrpi si na luxus, ked si ho moze dovolit. Dokonca aj jeho cas je drahy*

*udrziava kamennu tvar, spod kapucne pozrie na sefa a pusti sa rozpravat* Mam informacie o balicku. *povie vitazoslavne a pokracuje* Zo spolahliveho zdroja viem, ze ho ziskal Nyeri a dokonca pri tom prisiel o ruku. *statocne sa pozrie na sefa, snazi sa z jeho tvare vycitat nejake pocity, mozno aspon aku-taku spokojnost s jeho pracou. Je si vsak isty, ze touto informaciou si zabezpeci aspon niekolko nasledujucich tyzdnov zivota. Ved o sefovi je vseobecne zname, ze ked sa mu nieco nepaci, nema problem odstranit svojich poskokov a hned za nich najde nahradu* Ake su vase instrukcie? *odvazi sa opytat, v kutiku duse (alebo akehosi zbytku z nej) dufa, ze on dostane na starosti velenie. To by bolo riadne povysenie... ale nebude predbiehat, to sa u Lazareyho nevyplaca*

*pri jeho prvej vete prestane nervozne klopat prstami po stole a zbystri. Tak teraz sa Gordei naozaj vytiahol* Nyeri! Ten parchant, to som si mohol mysliet! *prudko sa postavi od stola a zacne sa prechadzat rozmyslajuc pri tom, ake kroky podniknut dalej* Musime vyuzit jeho momentalne oslabenie, a to co najskor, kym sa da znova dokopy... *posledne slova si uz skor mrmle iba pre seba. Pri agentovej poslednej otazke, zastane na mieste, zdvihne hlavu a pozrie nanho* Zisti, kde ukryl balicek! Do 47 hodin chcem mat plan, ako ho ziskat! *prikaze mu chladne a posadi sa spat na stolicku. Prutikom si pricaruje spat zopar dokumentov davajuc mu najavo, ze s nim nateraz skoncil. V hlave sa mu vsak premiela prilis vela myslienok, aby sa teraz mohol venovat dokumentom. Nyeri je oslabeny. Strata ruky sice nie je nieco katastrofalne, ale aj toto treba vyuzit. Zatial nevie ako, ale aj to pride*

Rozumiem. *odpovie na sefove prikazy automaticky, aj ked ho zacina oblievat hroza. Ako ma zistit, kde je ten posraty balicek? Nyeri ho predsa len tak nezakopal na zahrade. Docerta! To si teraz zavaril. Poslednykrat pozrie na sefa, ci nema k svojim slovam este nieco dodat, no z jeho vyrazu usudi, ze bude najlepsie, ked sa spakuje. Bez slova sa otoci na odchod, vyjde dverami a cez celu budovu tou istou cestou ako prisiel. Vonku si rychlo skontroluje, ci ho niekto nesleduje a odmiestni sa do bezpecia. Az tam si bude moct vydychnut, ze prezil stretnutie so sefom a tiez bude moct prejavit svoj strach. Ak nesplni nemoznu ulohu, ktoru mu sef zadal, bude to jeho poslednych 47 hodin v zivote*

*zadumane sa prechadza po podlahe svojej kancelarie (zaroven aj strop vycvikoveho centra). Jeho usi ignoruju vykriky trpiacich agentov, ktori zasa trenuju. Uvazuje, ze by si mal asi zavolat Gordeia, jeho lehota kazdu chvilu vyprsi a obava sa, ze donho vkladal az prilis velke nadeje. Zdalo sa mu, ze zvladne ulohu, ktoru mu zadal, teraz vsak zacina pomaly pochybovat. Vzdychne si, zastane na mieste a pousmeje sa, ked vidi odseknutu nohu jedneho z mladikov. Vzdy ho bavilo mucenie, bude si musiet zadovazit nejaku obet, s ktorou sa pohrajka. Ano, to urcite v najblizsej dobe spravi a bude si predstavovat, ze je to Nyeri, to len bude potesenie. Siroko sa usmeje a pusti sa kracat ku svojmu stolu*

*primiestni sa pred budovu svojej agentury so Saraine prevesenou cez plece, urychnele si pricaruje vchod a vbehne dnu, spokojne sa usmievajuc, kym este moze. prebehne par metrov ku dveram Lazareyovej kancelarie, kde zostane stat, trochu sa vydycha a zmaze si usmev z tvare. caka, netrpezlivo preslapujuc. ma pocit, ze sekundy sa zmenili na minuty, ak nie hodiny.. caka, tesi sa na sefov spokojny vyraz, ktory si samozrejme len predstavi.. je rad, ze si zabezpecil este par rokov zivota. tato praca ho bavi viac, nez ocakaval. moznoze aj viac nez peniaze, ktore dostava.. bohvie. trosku si napravi svoju obet na pleci a neubrani sa- kutiky ust mu vyskocia do kratkeho samolubeho usmevu*

*zastane pri stole, posadi sa zan a pri sprave, ze Gordei stoji za dverami spokojne prikyvne. Aspon nemusi stracat cas a vybavi si to s nim hned. Vezme do ruky prutik a mavne nim, cim sa otvoria dvere. On iba zostane sediet za svojim stolom, zasa pre istotu necha zmiznut dolezite dokumenty a caka, kym pred neho predstupi jeho najslubnejsi agent*

*visi mu v bezvedomi cez plece*

*naaranzuje si Saraine na pleci tak, aby bolo jej tvar dobre vidno. ked sa pred nim otvoria dvere, takmer sa cez ne rozbehne, no vcas sa uvedomi a miesto sialeneho behu cez ne dostojne prejde, davajuc si pozor, aby sa mu na tvari nemihol ani naznak nijakeho pocitu. snazi sa ignorovat dianie pod nim, nemoze si vsak pomoct, semtam mu tam ujde ockom. velmi dufa, ze on sa nikdy nedostane do pozicie trenera, spomienky na jeho vycvik su na to prilis silne. zastane pred Lazareyovym stolom a bez slova hodi Saraine na zem vedla seba. caka, co bude..*

*netrpezlivo poklopava prstami po drevenej doske stola, s prizmurenymi ocami sleduje Gordeia, ako kraca k nemu aj s bremenom prehodenym cez plece. Prsty sa mu zastavia uprostred pohybu a automaticky sa postavi zo stolicky, prekotiac ju a odhodiac niekam za seba. Oci sa mu rozziaria, ked spozna tvar Nyeriho dcery* Vyborne, Gordei! Potesil si ma! *zacinal sice mat nejake pochybnosti o schopnostiach tohto agenta, tymto vsak vsetky v momenta vyvratil* Kde si ju splasil? Nyeri ta neprenasleduje? *polozi hned zo dve vecne otazky, obide stol, cupne si k balicku na zemi, chyti jej bradu do prstov a otoci si jej tvar k sebe, aby sa presvedcil, ze je to naozaj ona*

*lezi v bezvedomi na zemi*

*pozorne sleduje sefov vyraz a takmer nadskoci od stastia, ked ho pochvali. ovladne sa vsak, len sa pousmeje a mierne sa ukloni*robim si svoju pracu, sefe*prehodi lezerne a odstupi mu, aby mal k Saraine lepsi pristup*sledoval som ich dom, samozrejme, transfigurovany. parkrat som videl Nyeriho, myslim, ze si ma nevsimol*vynecha poznamku o tom, ze keby si ho vsimol, bol by asi mrtvy, a pokracuje v rozpravani*no cakal som, kym vyjde z domu tato*ledabolo mavne rukou k dievcatu na zemi*bolo mi jasne, ze v dome je nedotknutelna, tak som cakal, kym vylezie. v tmavej ulicke som ju nakoniec omracil.*vynecha detaily o ich "boji" a o tom, ze ho skoro prestala*Nyeri nic nevie, v tom case nebol doma, niekam odisiel asi pred troma hodinami*doda este a zlozi si ruky pod bruchom*

*zachechce sa, je az neuveritelne, ako mu vychadzaju jeho plany. Pusti bradu Nyeriho dcery, znova sa postavi a pozrie na Gordeia pocuvajuc jeho report* Som s tvojou pracou spokojny, agent! *prehovori, mavne prutikom a vo vzduchu pred agentom visi mesec plny penazi* Svoju odmenu si zasluzis! *skloni pohlad spat na balicek, skor by ju mohol nazvat darcekom, dnes v noci sa s nou riadne pobavi, tym si je isty a potom pozrie spat na Volkova* Vrat sa spat a sleduj Nyeriho! Chcem vediet o kazdom jeho kroku, ked zisti, ze jeho dcera je u mna. Nepotrebujem ziadne neprijemne prekvapenie! Chod a informuj ma! *prikaze mu a mavne rukou, ze ho prepusta* Ked svoju ulohu splnis, odmena bude este vyssia. *otoci sa spat k Nyeriovej dcere a uvazuje, ktorym sposobom mucenia zacne najskor*

*na streche budovy, ktoru vlastni, si vycarovala lehatko a teraz na nom v plavkach lezi. potrebuje nachytat trochu bronzu, ked je vonku takto pekne. oci ma zavrete a pohmkava si nejaku melodiu, ktoru nevie poriadne identifikovat. mozno je to uspavanka, ktoru jej mama spievala, a mozno je to odrhovacka z radia.. nadvihne sa na lakti a dlhe vlasy jej padnu za chrbat, kde ju posteklia. volnou rukou si ich prehrabne-zvyk, ktory nachytala od mamy- a rozhliadne sa okolo seba. poslicek by tu uz mal byt aj s jej ladovou kavou. a trva mu to..*

*poslal poslicka, ktory niesol Irenne kavu, nech robi nieco uzitocnejsie, a on sam kraca po schodoch hore na strechu, rozopinajuc si pritom vrchne dva gombiky svojej bielej kosele. vie, ze je tam teplo.. a este aj vie, ze je tam skutocne atraktivna zena. laktom otvori dvere, chvilu ju pohladom hlada a ked ju najde pousmeje sa a vykroci k nej. mavnutim prutika vycaruje stolik na kavu a stolicku pre seba* zdravim ta*ozve sa s usmevom, mierne sa jej ukloni a polozi kavu na stolik. on sam si sadne na stolicku vedla a zapozera sa na nu.. ten Lazarey je naozaj neskutocny hajzel. ako mohol takuto babu dostat?*

*ocami skuma muza, ktory k nej kraca, uskrnajuc sa*vitaj, Gordei..*naciahne sa k nemu a pohladka ho po lici, zmyselne nanho pozerajuc*vcera si urobil velmi dobru pracu, sme s tebou spokojni*odtiahne sa, odpije si z kavy a lahne si spat na chrbat, zatvarajuc oci, spominajuc na vcerajsi vecer. uz sa tesi na dnesne pokracovanie.. nemozu sa zase nechat tak uniest. informaciu, ktoru Saraine ma, potrebuju co najskor.. teda, informaciu, ktoru aspon dufaju, ze ta malicka ma. vzdychne si a pootvori oko, sledujuc ho na stolicke. sprvoti nerozumela Julianovmu zanieteniu pre tohto chlapca, no teraz to uz chape. je sikovny. a ctiziadostivy*

*pri jej dotyku sa mierne mykne a odvrati tvar. kypi v nom zlc, hneva ho, ze ju nemoze mat, no.. boji sa urobit akykolvek krok. je mu jasne, ze by to bolo uplne zbytocne*dakujem*pousmeje sa. pochvaly ho vzdy tesili, hlavne kvoli nim sa snazi robit svoju pracu dobre*povedz mi, Irenne..*oslovi ju po chvili*ako sa zena ako ty dostane ku chlapovi ako je Lazarey?*spyta sa, mozno, vlastne urcite az prilis odvazne. vycaruje si pohar s vodou a na ex ju vypije, prislo mo zrazu akosi nevolno*

Gordei, Gordei...*poznamena ako mamicka karhajuca svoje dieta*privela otazok, stale privela otazok... ty si tu od toho, aby si pocuval, nie od toho, aby si sa pytal*svizne si sadne a polozi bose chodidla na horucu kamennu strechu. naciahne sa ku kave a odpije si, pricom ho stale sleduje*uz by si mal ist, mas predsa inej roboty nez tu so mnou vysedavat*oznami mu napokon, nakloni sa k nemu, naschval tak, aby jej dobre videl do vystrihu plaviek, a da mu pusu na lice. po tomto ukone si znova lahne na lehatko a zatvori oci, davajuc mu na javo, ze ho uz nevnima*

*stoji na rozlahlej verande, opreta o zabradlie, hlavu ma zaklonenu smerom dole do asi tristometrovej priepasti a na tvari siroky usmev. leje ako z krhly, ona je cela mokra, modre saty ma nalepene na tele..a maximalne si to uziva. miluje dazd. ma pocit, ze priroda oslavuje ich uspech a dava im dazd ako dar. teda.. minimalne jej. vie, ze Lazarey dazd rad nema, a to je scasti aj dovod, preco je tu. dnes vecer nanho vonkoncom nema chut, ma dnes nejake posunute hormony, asi na nu ide menzes. trochu sa zakloni, vlastne sa zakloni poriadne, nohy sa jej zdvihnu zo zeme a ona sa drzi iba chrbtovymi svalmi. adrenalin jej prudi zilami a srdce jej prudko tlcie.. toto je ta najlepsia droga*

*prechadza sa pomedzi agentov, sleduje ako idu treningy, tu a tam prehodi nejaku vylepsujucu poznamku trenujucemu agentovi a pokracuje dalej. Ked prejde na koniec miestnosti, zostane stat vo dverach, este raz prebehne pohladom agentov a spokojny, ze plnia jeho prikazy sa otoci. Mavnutim ruky zatvori za sebou dvere, taketo jednoduche kuzla mu idu aj myslou, na zlozitejsie potrebuje prutik, ktory ma zastrceny za opaskom. Prejde si dlanou po tvari, je unaveny, cely den stal tym agentom za zadkom, Lazarey je v sucasnosti naladeny na taku notu, ze musel svoje usilie zniekolkonasobit, aby bol spokojny. Kraca tmavou chodbou uvazujuc nad kavou, ked zbada otvorene dvere na terasu. Urobi dva kroky, zostane stat, lezerne sa oprie o zarubnu a so zmyselnym usmevom pozoruje Irenne. Mozno by ani kavu nepotreboval, stacilo by, keby sa mu chvilku venovala. Nie je si vsak celkom nacistom, aky ma vztah so sefom a nie je taky sprosty, ze by sa nahlas vypytoval. Nepotrebuje prist o hlavu*

*mokre vlasy sa jej lepia na husiu kozu na chrbte a ona sa smeje ako blazon. zrazu vsak prudko stichne, zaciti niekoho pritomnost a takmer sa strieska dole do priepasti. prudko sa nakloni dopredu a mierne bolestivo padne na svoje bose nohy. trosku zasipi a zdvihne pohlad, pripravena branit sa komukolvek a comukolvek. k jej spokojnosti to nie je Lazarey a ani ten doterny Volkov, ale jej oblubeny agent Moriarty. sladko sa usmeje*dobry vecer, Damien*zahrnie si ruky do vlasov uvedomujuc si, ze cez mokre saty jej urcite vidno cele prsia.. podprsenku totiz nepovazuje za potrebnu. rozchlpi niekolko pramienkov a nakoniec rukami pristane na klzkom zabradli. je zvedava, ci pride za nou, alebo bude jednoducho pokracovat v ceste. odkedy prisla do tejto chatrajucej agentury je medzi nimi neskutocne napatie a ona sa mu kvoli tomu radsej vyhyba. plus je najradsej, ked ma okolo prstu obmotanych tych najmocnejsich, v tomto pripade Lazareya. ten vsak dnes vecer v jej hlave nema miesto*