Tajne vycvikove centrum

*pozera nanho, v ociach sa jej chveju dalsie slzy a ona nevie, co sa to s nou deje. automaticky zavrie oci a nechava ich zatvorene, aj ked sa od neho odtiahne. chcela by mu nieco povedat, ani presne nevie co, hrdlo jej zviera akasi zelezna neviditelna ruka a ona nevladze rozpravat. rukou nahmatka lem jeho uteraku a stiahne ho z neho, umiestnujuc mu ruku niekde na podbrusko*Damien, moj Damien.. *zamrmle a otvori jedno oko*neopustis ma, ze nie? *zasepka mu ako vystrasene male dieta a pomaly otvori aj druhe oko. pred ocami ma stale krvavu skvrnu na stene a ten hrozny chlad v dome... strasie sa a pritiahne sa k nemu blizsie, aby ju zahrial*

*po tele sa mu zacnu zjavovat zimomriavky, no nie od zimy. Ked vsak vidi jej vyraz tvare, pritiahne si ju do narucia, oprie si jej hlavu o svoju nahu hrud a drzi ju ako male dieta* Shh... shh... kraska... shh... *hladka ju po hlave, utesuje ju a pobozka ju do vlasov* Som tu, nikam neodidem, neboj sa... *kusocek ju odtiahne, aby mu videla do oci a presvedcil ju, ze to naozaj mysli vazne. Aspon pre tuto chvilu to naozaj aj mysli. Nikdy neplanoval prilis dopredu a ani teraz neplanuje zacat. Uvidi, co prinesie zajtrajsok*

*zakvaci sa donho a uziva si pocit, ze ma sest rokov a konecne ju niekto objima... po par minutach sa vsak od neho prudko odtiahne, vstane z postele, vytiahne z nocneho stolika cigarety a jednu si zapali*prepac *ozve sa uplne inym hlasom ako pred chvilou a prehrabne si mokre vlasy*neviem, co to do mna voslo... *prejde k oknu a zavrie ho, lebo v izbe naozaj zacina byt zima a potom sa s usmevom vrati k nemu do postele*slubujem, ze uz nebudem sentimentalny idiot *uskrnie sa nanho, vyfukne mu dym do tvare a vzapati ho pobozka*

*drzi ju v naruci, az kym nevstane z postele. Aj by vstal spolu s nou, keby sa mu chcelo, ale jemu sa neskutocne nechce, je mu v tejto posteli prilis dobre. Miesto toho sa iba nadvihne na lakti, sleduje ju, ako zatvori okno a vrati sa k nemu* zaznamenane, kraska moja... *na tvari sa mu zjavi usmev, ked mu vyfukne dym do tvare a ked ho pobozka, prevali sa na nu. Vezme jej cigu z ruky, potiahne si a vrati jej pozicane - vyfukne dym do tvare jej. Este raz si potiahne, vlozi jej cigu do ust, aby si mohla potiahnut aj ona a v dalsej chvili ju zadusi v popolniku na nocnom stoliku. Pomalicky vyfukne dym, skloni sa k nej, pobozka ju najskor na jedno viecko, potom na druhe, na nos a potom prejde k peram. Niekolko minut sa im venuje a potom sa pusti posievat jej bozkami cely krk pokracujuc stale nizsie a nizsie. Popritom mu ruky behaju po jej tele vychutnavajuc si jej hladku pokozku*

*slastne pradie, uz uplne zabudajuc na neprijemne myslienky spred niekolkych minut. nohy ako vzdy ovinie okolo neho, prstami na nich mu prejde cez zadok po celych nohach, az nakoniec sa zakvaci okolo jeho clenkov. vychutnava si ho, vitazny sex, ich prvy ako vladnuceho paru.. stastne sa zasmeje, prejde mu rukami na zadok a znova mu tam zatne nechty- asi ma novu uchylku..*

*sedi na zemi v Julianovej starej kancelarii a sleduje Damiena, ako beha dole medzi novymi agentami. uz peknych par dni sa tu nudi, on stale nieco robi a nema na nu cas.. zamraci sa, vytiahne cigarety a zapali si. teraz, ked jej Julian za fajcenie nepucuje zaludok si zapali takmer vsade. ledabolo odklepne popol na zem a pomrvi sa, aby jej nestrpla noha. uz dlho takto sedi a pozera nanho.. v noci totizto je bud niekde prec, alebo spava vo vlastnej spalni. asi si bude musiet najst medzi agentami dalsieho milenca, ked ju ten terajsi takto zanedbava. alebo bude riskovat a vylezie von.*

*poriadne od pluc vynada mlademu agentovi, ktoreho naverboval len nedavno. Netusi, co je to s tymito novymi, su stale horsi a horsi, nic nevydrzia. Nahnevane si prejde rukou po vlasoch a znechutene sa odvrati. Par cruciatusov a vsetci placu a vyzradzaju aj tie tajomstva, ktore nevedia. A on predsa potrebuje niekoho, na koho sa moze spolahnut. Z tychto slabochov si nevie vybrat. Namieri si prutikom na krk, aby znasobil svoj hlas, nech je ho pocut na celu miestnost a prehovori* Pokracujte vo vycviku! Nikto si neurobi prestavku, kym vam ja nepridem povedat, ze mozete! Kto neposluchne, moze sa rovno rozlucit so zivotom! *jeho hlas sa odraza od stien, ktore vytvaraju ozvenu a ta este viac vystrasi uz teraz vystrasenych agentov, Damienovi je to vsak uplne jedno. Zrusi kuzlo, vyjde z dvier a zabuchne ich za sebou. Rychlo kraca po chodbe ku schodisku mieriac do svojej kancelarie, potrebuje si este prejst hlasenia stalych agentov, ktori mu posielaju informacie. Musi toho prestudovat strasne vela, Lazarey mal neskutocny bordel v papieroch a Damien este ani teraz nevie, co vsetko jeho smrtou dostal do ruk. Vybehne schody beruc ich po dvoch, po ceste vybera z vrecka cigarety a zapali si. O par minut uz obchadza straze pri dverach na jeho kancelarii a vrazi dnu. Ked zbada na zemi sediet Irenne iba prevrati ocami, potiahne si z cigarety a zvali sa na stolicku za luxusnym masivnym stolom*

*trochu nou mykne, ked zacuje jeho hlas, ktory rozvibroval aj zem podnou. sleduje ho, ako kraca von a pousmeje sa, predpoklada totiz, ze ide do kancelarie. a naozaj.. ked vojde, zdvihne so stastnym usmevom hlavu. neujde jej vsak jeho prevratenie ocami a trochu ju pichne pri srdci. ani sa nenamahal ju pozdravit.. postavi sa teda zo zeme, neotacajuc sa nanho, a vykroci ku dveram. zvuk jej lodiciek na podlahe jej ide roztrhnut bubienky, mozno sa mala najprv vyzut, aby neputala pozornost.. a co. nech sa len pozrie. a ked ju bude srat este dalej, zbali nejakeho novacika. najlepsie taketo, ktory mu najviac nevyhovuje*

*ked si vsimne, ze sa postavila, zarazi sa. Hlasne klopkanie jej opatkov ho preberie a s nadavkou na perach sa rychlo pozviecha zo stolicky* Irenne, pockaj! *zavola za nou, urobi par dlhych krokov, predbehne ju, postavi sa pred nu a lavou rukou ju pevne chyti za pas, aby mu neusla* Prepac mi to, milacik! *zasepka, pravu ruku zdvihne k jej tvari a jemne ju pohladka* Viem, ze sa ti dostatocne nevenujem, ale je toho teraz na mna vela. Slubujem, ze ti to vynahradim... *zamrmle jej potichu, nahne sa k nej a vasnivo ju pobozka, aby odcinil, ze sa k nej choval ako poriadny vol. Az bolestne si uvedomuje, ako mu chyba. Ano, umyselne sa jej vyhyba, pretoze, keby prisiel za nou, zabudol by na vsetky svoje povinnosti a chcel by s nou zostat v posteli cele dni, co si nanestastie momentalne absolutne nemoze dovolit*

*ked ju pobozka, prudko sa od neho odtiahne a zapozera sa nanho ako male dievcatko, ktore nedostalo vytuzenu hracku* mozno niekoho ineho by tieto tvoje reci zaujimali Damien, no mne je to uplne jedno.. *vykruti sa z jeho zovretia a pusti sa prechadzat po kancelarii* nemozes mat predsa az tolko prace. a okrem toho *urobi prudku otocku na spicke, postavi sa pred neho a vlozi si ruky vbok* v noci predsa nepracujes. viem velmi dobre, ze spavas vo svojej izbe a ze sa mi vyhybas.. *zdvihne jednu ruku, blysne po nom pohladom a pomaly zacne krcit malicek. zdanlivo sa nic nedeje, iba neviditelna ruka zovrie Damienov krk a pomaly ho zacne stlacat* a to.. sa mi vonkoncom nepaci. vies, ze v skutocnosti tu sefujem ja. *prejde k nemu, davajuc si pozor, aby jej malicek zostal skrceny tak, aby ho nezaskrtila. nemoze predsa onho prist* som zena, ktora musi mat vsetko co chce, Damienko moj. *zasepka mu a prudko vystrie malicek*

*nezabrani jej, aby sa od neho odtiahla, vie, ze nasilim u nej nic nedosiahne. U tejto zeny nie. Uz-uz otvara usta, ze jej nieco na jej vycitky povie, ked si vsimne, ze skrcila svoj rozkosny malicek a v tej chvili zaciti na svojom krku neprijemny tlak. Velmi rychlo si da vsetko dohromady, nerozprava, iba sa snazi nejako nadychnut, co sa s hrdlom, ktore zviera neviditelna ruka velmi nedari. Srdce sa mu prudko rozbucha a mozog, v ktorom zostali este ake take zvysky kyslika uvazuje, ci by sa ho len tak lahko zbavila. Nastastie sa nemusi touto otazkou zaoberat dlho, lebo pociti uvolnenie zovretia a prudko sa nadychne. Ruka mu automaticky vyleti ku krku a pomasiruje si ho. Pozrie sa na Irenne a opatrne voli slova* Ano, spravam vo svojej izbe. Ano, vyhybam sa ti. Ano, mam pracu, ktoru robim pre teba. *s kazdym dalsim chraplavym ano, urobi krok blizsie k nej az zostane stat iba par centimetrov pred nou, rukou si stale drzi pomliazdeny krk* Chces vediet, preco som za tebou neprisiel? *nadvihne obocie a necaka na jej vyjadrenie, odpoved jej da aj tak* Bojim sa, ze ked za tebou pridem, nebude sa mi chciet od teba odist, zabudnem na cely svet, zabudnem na to, ze mam nejaku pracu, ze mam cvicit agentov, ze mam ziskat balicek, zabudnem uplne na vsetko a budem mat v hlave iba teba.... *posledne slova iba zachrapci, pohlad upierajuc do jej oci*

tak na to zabudni.. *odpovie mu, no nie tak tvrdo, ako by chcela. hlas sa jej chveje a kolena sa jej podlomuju, necakala od neho take vyznanie. objime ho okolo krku a pritlaci sa nanho*prepac, drahy Damien, moj Damien, ze som ta skrtila.. sama mu prejde rukou po krku, potom sa naciahne a pobozka ho na cerveny flak, kde o par hodin isto bude mat modrinu* praca nie je dolezita. vlastne je mi uplne jedno, co sa stane s touto agenturou, su mi ukradnute vsetky peniaze.. ziskame balicek *nadvihne obocie*a potom zmizneme, len my dvaja, spolu, niekam prec.. *zahrnie mu ruky do vlasov a zavesi pohlad na jeho pery. chybal jej, tak velmi jej chybal, ze uz zacinala stracat rozum a chcela sa ist prejst von.. von, kde je tak zranitelna. tisko si povzdychne a potom ho jemne pobozka, konecne si uzivajuc pocit jeho pier na tych jej*

*ked ho obijme okolo krku, vie, ze sa mu podarilo dat to medzi nimi do poriadku. Aj ked sa vlastne trochu hanbi, ze sa nechal vyprovokovat k takemu vyznaniu. Nikomu este nikdy take slova nepovedal. Co sa to s nim deje? Dalsie otazky uz mu nestihnu prejst hlavou, lebo ho pobozka* Dobre, pojdeme spolu! *zachrapci, je mu jedno, co sa stane s tymi neschopnymi agentmi, ktori stale pod nimi trenuju. Aj tak ani jeden z nich nema poriadny talent. Ovinie svoje ruky okolo jej nadherneho tela ako zvycajne obleceneho v minisatach a usmeje sa na nu. Naozaj mu chybala, priam neskutocne. Tazko sa mu zaspavalo samemu v posteli, podarilo sa mu to iba vdaka tomu, ze si chodil lahnut neskutocne vycerpany. Ale uz to vzdava, dnes pojde s nou, nech sa deje, co sa deje. Vasnivo jej opatuje bozk, bol bez nej dlho, prilis dlho na jeho vkus. Jednou rukou si ju pritlaca k sebe, druhou jej vojde do vlasov a palcom jej hladka bradu, zatial co ju stale bozkava*

*zacina si uvedomovat, ze vsetko, co si prave povedali, su uplne prazdne slova.. bytosti ako oni nemozu mat vazny vztah, nemozu hovorit o laske, nemozu jeden druhemu chybat.. prudko sa od neho odtrhne, znova, a pokruti hlavou* Damien.. *prejde mu prstom po tvari* sme obaja prilis skazeni, prilis hnijeme zvnutra na to, aby medzi nami bolo nieco take, ako je laska.. *vykruti sa mu z objatia, otoci sa mu chrbtom a prejde k oknu, pozerajuc na tmu vonku. hviezdy su zahalene oblakmi a ani mesiac nie je vidno.. Irenne si vzdychne a zvesi plecia* nemozes mi uz hovorit take veci*zasepka, vie, ze ju pocuje. bolestne si spomenie na matku s otcom, na jej otrasne detstvo a na jej utek sem.. a zrazu ju prepadne nenavist, taka silna, az ma pocit, ze v nej vyvrtala dieru. to kvoli nim nemoze byt ako ostatni, kvoli nim sa nemoze citit dobre s Damienom.. kolena sa jej podlomia a ona vylozi svoje predlaktie na sklo, oprierajuc si on aj hlavu. zhlboka dycha, aby sa upokojila. zase mu robi scenu a neskutocne sa za to hanbi*

*prekvapene rozcapi oci a sleduje, co ta zena pred nim stvara. Jej slova k nemu doliehaju z akejsi dialky, chvilu trva, kym sa mu dostanu do mozgu a spracuje ich. Ako moze takto rozpravat? Ved pred chvilou sa bozkavali a on je uz poriadne vzruseny, len dokoncit, co zacali. Zamraci sa, zovrie ruky do pasti a pusti sa kracat po kancelarii s pohladom zabodnutym na dianie pod sebou* Tak teraz uz nesmiem ani nic povedat? *ozve sa kruto, nema rad, ked sa s nim niekto zahrava a uz vobec nie zena. On sa pred nou otvoril ako kniha, povedal jej ako mu chyba a ona ho takto odfajci. Prudko sa nadychne, najradsej by nieco rozmlatil alebo niekoho mucil alebo zabil Devereauxa!*

*ostava stat, s hlavou opretou o sklo a slzy kvapkaju dole na parapet. citi jeho hnev a vie, ze je to takto lepsie.. nikdy nechcela, aby nimi bolo nieco viac. ano, v posteli im to klape a vobec, ale.. dalej co? nahlas vzlykne, lebo si nemoze pomoct, a ruka jej vyleti k ustam. spakruky si poutiera slzy, co nema vobec ziadny efekt, lebo z oci jej tecu dalsie. ruka sa jej zatrasie a vyda to na skle zvlastny zvuk.*p.. prepac *vykokce po chvili, vtahujuc do nosa sople. ano, je to sexualny zvuk.* j..ja.. Damien, ja neviem, co ti mam povedat *odrazi sa od okna a utrie si slzy, uz je celkom kludna* nemala som normalne detstvo, asi ako nikto z nas.. ale.. niekedy sa mi stava, ze mi takto prepne *poklepe si prstom po strede cela, aby mal aj nazornu ukazku* hlavne, ked ide o city. *vytiahne odniekial vreckovku a vysmrka sa* city su pre mna jedna velka uzavreta kapitola.. preto ma teraz tak vydesilo to, co si mi povedal *prejde k nemu a opatrne mu polozi ruku na plece* prepac, ja.. *ozve sa znova, no uz nevie, ako ma pokracovat*

*zatina zuby a prechadza sa po sklenenej podlahe. Napriek tomu, ze sa brani, jej slova sa mu vsak vryvaju do mozgu, neznesie jej plac. Bojuje sam so sebou, nechce ist za nou, no nieco vnutri neho je silnejsie. Tisko si vzdychne, otoci sa a ked ju vidi ako kopku nestastia pri okne, nedokaze sa na nu dlhsie hnevat. Prudko sa nadychne, ked sa ho dotkne a zahladi sa na nu* Ja ti predsa nechcem ublizit... *zamrmle potichu, natiahne k nej ruku, jemne jej prejde dlanou po chrbte a pomaly si ju pritiahne blizsie. Ruku jej necha na chrbte a druhou ju jemnucko pohladka po tvari* Ale zabija ma, ked neviem na com som. Raz ma ides zabit za to, ze za tebou nepridem... a ked za tebou pridem, odhanas ma. *dvihne kutiky ust do groteskneho usmevu a doda* Uz sa teda rozhodni a nehraj sa so mnou ako s babkou na spagatiku!

*privinie sa k nemu a oprie si hlavu o jeho plece* ved sam vies, ze ta chcem. velmi ta chcem, Damien.. ale neviem ti slubit *vykruti hlavu, aby mu videla do oci* ze ta budem vediet lubit. *prejde mu prstom po perach, zamyslena* ja neviem, ako sa to robi. *pokruti hlavou a znova sa oprie o jeho rameno. srdce jej tlcie velmi rychlo, predpoklada, ze je to kvoli tomu, ze je v jeho naruci a ma pocit, ze jej zaludok sa vznasa vo vzduchoprazdne. ake.. zvlastne. ovinie ruky okolo jeho pasa a drzi ho ako kliest, rozhodnuta, ze dnes ho uz nepusti*

*iba ju drzi vo svojom naruci a o nic sa nepokusa. Akosi citi, ze to je to, co Irenne prave teraz potrebuje. A jemu na jeho vlastne pocudovanie staci, ked ju iba drzi v naruci* Ja od teba neziadam lasku az za hrob, kraska. *usmeje sa na nu a pobozka ju na celo. Potom si ju privinie znova na hrud a hladka ju po vlasoch* Dohodnime sa tak, ze budeme spolu a uvidime, co a ako sa bude dalej vyvijat... *navrhne tichym hlasom, opatrne vyberajuc slova* Len ma uz, prosim ta, neskrt. Tazko sa mi to potom bude vysvetlovat tym neschopnym agentom pod nami. *uchechtne sa, bude musiet vytiahnut asi nejaky sal alebo co. Nema veru v plane znasat ich posmesky, klebety sa v tejto budove siria totiz velmi rychlo. A velmi dobre si vie predstavit, ze straze bleskurychlo roztrubia, ze ho videli vyjst z kancelarie s modrinami na krku*

*uchechtne sa. je rada, ze jej urobil lepsiu naladu.* prepac. uz nebudem.. ak budes posluchat *uskrnie sa a prisaje sa mu na pery. divna nalada odisla a ona si uvedomi, ze si chce uzit.. ruku mu sikovne strci pod koselu a splha sa nou hore. pritom premysla, ako sa bude citit, ked sa napije toho elixiru.. zeby prestali tieto idiotske nalady? vyzenie tieto myslienky z hlavy, najprv ho bude musiet ziskat.. a presne na to potrebuje Damiena. a ak bude dost, mozno aj jemu dovoli, aby si z neho chlipol. odtiahne sa od neho tak na dva centimetre, volnou rukou mu rozopne koselu a pokracuje k nohaviciam. je jej jasne, ze dnes v noci spat nejdu, tak preco to nezacat hned?*

Ved ja vzdy- *nestihne dopovedat, ze poslucha, ked sa mu prisaje na pery. Natesene jej opatuje bozky a jeho ruky sa velmi rychlo rozbehnu po jej tele v tesnych minisatach. Na jeho vkus ma aj tak stale na sebe privela siat. Ked zaregistruje, ze ma rozopnutu koselu, dvoma rychlymi pohybmi si ju strhne a hodi na zem niekam pod nohy. Pomedzi bozky oblapi Irenne jednou rukou okolo pasa, druhou rukou ju chyti za stehno a polonesie, polovlecie ju k obrovskemu stolu uprostred kancelarie. Posadi ju na nejake pergameny, niekolko z nich aj zhodi na zem, ale to mu je momentalne totalne jedno. Konecne ma lepsi pristup, aby jej mohol zvliect tie hnusne minisaty, ktore mu brania v pristupe k jej hebkej pokozke. O chvilku uz aj minisaty letia niekam na zem za jeho koselou a Damien sa pohodlne usalasi medzi jej nohami. Na toto cakal prilis dlho a teraz je nedockavy, aby konecne dostal, co potrebuje*

*vybehne po schodoch v budove, rychlym krokom prejde chodbou mieriac k Moriartyho kanclu. Toto je prvykrat, co si ju k sebe zavolal a ona je nadsena. Jej misia zatial prebieha bez komplikacii, samozrejme, ak si odmysli par neprijemnosti pri "uvitacich" treningoch, ked si ju vsetci okolo nej chceli podat. Pousmeje sa pri spomienke na to, ako prevalcovala Dereka na plnej ciare. Este dlho sa bude vyhybat jej pohladu. Zabrzdi pred dverami kancelarie, popravi si tricko bez ramienok s hlbokym vystrihom, uhladi vlasy, nahodi na tvar usmev cislo 4 a zaklope*

*poklopkava si prstami po mahagonovom stole do rytmu akejsi pesnicky, ktorej nepozna slova a cita popritom spravu od jedneho z jeho agentov. Zamraci sa, cita same omacky a vatu, ale k ziadnej podstatnej informacii sa nedopracoval. Uz ho to zacina poriadne stvat. Znechutene odhodi spravu na zem, stoji akurat za to, aby po nej niekto posliapal a pohlad mu padne na meno autorky dalsieho reportu. Bez toho, aby si to uvedomil, nadvihne obocie a pusti sa citat husto popisany pergamen. Ked zacuje klopanie, ani nezdvihne pohlad a zakrici* Dalej! *cita rychlo dalej, aby posledne odstavce stihol precitat, kym navstevnik vojde dnu*

*akonahle zacuje povolenie na vstup, otvori si dvere, pre istotu za sebou zavrie a sebavedome kraca ku stolu uprostred miestnosti. Pohlad jej vsak zabludi na podlahu, teda strop vycvikovej miestnosti a zamraci sa. Netusila, ze tu nieco take existuje a netusila, ze ju odtialto moze pri treningu hocikto pozorovat. Spomali krok a zapozera sa na Dereka, ktory sa prave snazi vytyrat nejake tajomstvo zo svojho spolubojovnika* Volal si ma? *opyta sa, ked sa jej konecne podari odtrhnut pohlad z podlahy a pozrie na Damiena sediaceho za stolom*

*kraca po kamennej dlazbe oblecenia v rifliach a koseli, ktoru ma obviazanu pod prsiami, ukazujuc tak svoje pekne opalene brucho. dlhe rozpustene vlasy jej slahaju pri rezkej chodzi po chrbte a cigareta zalozena za uchom sa pomaly posuva, len-len, ze nevypadne. prudko zaboci, ohukne nejakeho agenta, ktory jej vlezie do cesty a pokracuje dalej so sirokym usmevom na perach. ma dnes dobru naladu, docitala akurat jednu z oblubenych knih hore na streche, kde vychutnavala asi posledne slnecne luce tohto leta.. a teraz ma na plane urobit si zopar romantickych chvil s Damienom. po poslednom vystupe, ktory s nim zazila, sa mu uspesne vyhybala a stravila s nim iba par povinnych chvil, vsetko sa ukludnilo a medzi nimi je zas len ten dravy, sexualny vztah, ktory obom stranam vyhovuje. bez klopania otvori dvere na jeho kancelarii a vojde dnu, ked vtom ju prudko zastavi to, co vidi*