Tajne vycvikove centrum

*spokojne odlozi spravu od Caroline, konecne nieco, co ma hlavu a patu a ziadne pravopisne chyby, naozaj sa mu zacina pacit viac a viac. Konecne niekto inteligentny... teda skor inteligentna. Uskrnie sa sam pre seba, zdvihne pohlad k otvarajucim sa dveram a na tvari sa mu zjavi siroky usmev. Neodola, premeria si ju od hlavy po paty a pobavene sleduje jej prekvapene skumanie stropu. Toto miesto ma na navstevnikov vzdy nejaky vplyv a jeho bavi sledovat tie reakcie* Ano. *odpovie kratko na jej otazku a ukaze na kreslo na opacnej strane stola, kde sedi on. Vtom zacuje zvuk otvarajucich sa dveri a v dalsej sekunde v nich zbada Irenne. Myslou mu prebehne rychla nadavka, no na tvari neda znat ziadnu emociou. Po chvilocke zavahania sa na nu usmeje a kyvne jej, aby isla dalej* Irenne... Dovol, aby som ti predstavil Caroline. *ukaze na krasku pred sebou dufajuc, ze mu Irenne nebude robit ziadnu scenu, aspon nie pred nou* Caroline je jednou z poslednej varky novacikov... *doda este na vysvetlenie, aj ked ma akysi blby pocit, ze tato situacia nebude velmi priatelska*

*v hlave jej pracuju vsetky mozgove bunky, konecne sa totiz prebrali. Uvazuje, kvoli comu ju asi zavolal k sebe, je zvedava a na druhej strane aj natesena, mozno ju konecne posle na misiu a dostane sa aspon k nejakym informaciam, ktore budu uzitocne pre Adriena. Odkedy sa mu ozvala, ze sa jej podarilo infiltrovat nic podstatne sa k nej nedostalo a nechcela riskovat kvoli nicomu. Ked jej naznaci, aby si sadla, zvodne sa nanho usmeje a urobi par krokov ku kreslu. Po zvuku otvarajucich dveri sa otoci a prebehne pohladom po prichodzej. Ked ju Moriarty predstavi, zdvorilo sa usmeje a kyvne hlavou*

*trva jej len niekolko milisekund kym naberie spat svoje vedomie, chladne sa pousmeje na to dievca a kyvne jej spat. na Damiena ani nepozerajuc prejde okolo neho a zastavi pri velikanskej kniznici, opretej o zadnu stenu kancelarie. nahle zmenila plany, kedze sa jej zazdalo, ze cosi vidi v Damienovej tvari, a tak miesto romantickeho vecera vezme knihu, krabicku cigariet a znova si urobi peliesok na streche, tentokrat aj s dekou. prstami prejde po niekolkych chrbtoch knih, aj by si vybrala, no natahuje cas. je zvedava, na co tu ma Damien o takomto case taku peknu zenu. nerada si to priznava.. ale ano, ziarli. a to statocne.*

*s akymsi zvlastnym napatim sleduje usmevy oboch zien a keby si nebol isty, ze by ho obidve poculi, aj by si povzdychol. Ked Irenne prejde ku kniznici, zamraci sa a chvilu rozmysla, co to vlastne chcel. Aha, odkasle si, pozrie na Caroline a konecne prehovori* Veduci vycviku sa o tebe vyjadruje velmi pochvalne, takze som sa rozhodol, ze ta preskusam... *radsej nahlas nespomina, ze ju aj on sam niekolko treningov sledoval, este tolko strategie v sebe ma, aby to nepriznal. Nepomohlo by to Caroline ani Irenne. Vezme do ruky prutik, poklope nim po zamku najnizsieho suflika a ked sa otvori, vyberie z neho malu obalku. Suflik zasa zatvori a obalku polozi na stol, blizsie ku Caroline* Vnutri najdes vsetky instrukcie. Ak budes mat nejake otazky, vyries ich sama! A vrat sa, ked splnis ulohu. Ak ju nesplnis, vracat sa nemusis... *este raz na nu pozrie, postavi sa z kresla a prestane jej venovat pozornost, cim jej naznacuje, ze s nou skoncil. Dvoma krokmi prejde k Irenne a ovinie jej ruky okolo pasa* Prepac, musel som to vybavit... *zasepka jej do ucha a pobozka ju na krk*

*pohladom sleduje tu zenu, ako kraca k policiam, ona sama sa rozhodne zostat stat vedla kresla. Kym Moriarty rozprava, iba ticho stoji a neprerusuje jeho prihovor. Ked jej oci padnu na obalku na stole, prikyvne, ze rozumela, hoci najradsej by si od radosti zatancovala vitazny tanec. Akonahle vie, ze jej prestal venovat pozornost, siahne po obalke a neotvorenu ju drzi pevne v ruke. Ked zdvihne pohlad a zbada tych dvoch v objati, taktne usudi, ze akekolvek slova z jej strany by boli momentalne zbytocne. Miesto toho, aby ich rusila sa otoci na pate a odkraca z Moriartyho kancelarie, hodiac cestou niekolko pohladov na dianie pod sebou. Obalku pevne zviera v ruke, neplanuje ju stratit, prave naopak, hori netrpezlivostou, aby si precitala, co je v nej. Najskor sa vsak musi dostat do svojho bytu, a to tak, aby ju nesledovali ziadne nepovolane oci*

*stoji nepohnuta s prstom na chrbte knihy s nazvom v jazyku, ktoremu ani nerozumie, a snazi sa najst nejake naznaky cohosi v Damienovom hlase. ma pocit, ze jej usi od tolkeho napinania odletia a odrazia sa od naprotivnej steny. z hlavy sa jej takmer pari, ako premysla a analyzuje ton po tone vo svojej hlave. aj ked sa vsak ako snazi, nevie tam najst nic podozrive. preto, ked zaciti jeho ruky na svojom pase si zhlboka vzdychne. oprie si hlavu o jeho rameno a chvilu len tak so zavretymi ocami stoji, vychutnavajuc si jeho dotyk, potom sa vsak otoci tvarou k nemu a zahrnie mu ruky do vlasov, pozerajuc mu hlboko do oci. moze si byt naozaj ista, ze s tou Caroline Damien nespal? moze si byt ista, ze sa jej ona moze vyrovnat? pochybnosti ju zozieraju a ona sa kvoli tomu hneva. co sa to s nou, do certa, deje? ved ona nikdy o sebe nepochybovala, vzdy vedela, ze je ta najlepsia. potrasie hlavou a vlasy ju posteklia na chrbte. rozhodne sa radsej nic nehovorit, lebo sa boji, ze ak otvori usta, vsetky jej pocity sa z nej vysypu a to ona nechce. nechce nad nimi ani rozmyslat...*

*co si ako hlavu namaha, nedokaze vycitat z jej tvare ziadne pocity. Keby sa jej len vedel dostat do hlavy a vedel, co si mysli... to by bol raj na zemi. Parkrat ju este pobozka na krk a ked sa otoci k nemu, usmeje sa a opatuje jej skumavy pohlad. Jednou rukou ju stale drzi okolo pasa a vychutnava si jej jemnu pokozku, ktoru nezakryva kosela a druhou ju pohladka po tvari* Tak co, nasla si si nejaku knihu na citanie? *kyvne hlavou k regalom a necakajuc na odpoved (ved ho ani nezaujima, nalejme si cisteho vina) sa skloni k jej peram a pobozka ju*

*nieco zamrmle, no nestihne viac, lebo ju zastavia jeho pery. chvilu sa s nim bozkava, potom jej vsak prebehne pred ocami tvar toho dievcata a ona sa odtiahne* Damien, potrebujeme velmi to dievca? *popri tom ako sa pyta cestuje rukou dole po jeho hrudi a vzapati mu ju uz strka pod koselu* nepaci sa mi. je na nej nieco podozrive.. napriklad to *prudko mu pozrie do oci* ze mam velmi silny pocit, ze ta chce pretiahnut. alebo.. ze ta uz aj pretiahla. *nadvihne jedno obocie a ruku zaryje do chlpkov na jeho hrudi. je hrda, ze ovlada ton svojho hlasu a ze nerobi sceny ako sialena patnastka. v podstate by jej mohlo byt jedno, ci s nou Damien bude spat.. a vlastne nie. pretoze v tejto agenture uz schopnejsieho chlapa neni, a ak ju Damien podvedie, bude ho musiet zabit. a co asi tak potom bude robit?*

*ked sa od neho odtiahne, prebehne nim akasi vlna obav alebo ako to nazvat. Vyda zo seba akesi citoslovce protestu a pozrie na nu. Pri jej otazke sa citi, ako ked bol ako maly chlapec u dedka a ten sa pytal, co sa stalo s jeho oblubenou mackou. Samozrejme, ze sa nepriznal, ze ju otravil a rozporcoval, ale momentalne ma podobne pocity ako vtedy, ked ho podroboval vysluchu. Damien zdvihne kutiky ust do usmevu, palcom jej prejde po spodnej pere, znova ju pohladka po tvari a cez lice prejde az k jej vlasom a zamota si do nich ruku. Chvilku uvazuje, ako najdiplomatickejsie odpovedat na jej otazku a zaroven obvinenie* Milacik... *oslovi ju nezne* ... nepretiahol som ju, ani ona nepretiahla mna! *povie potichu a hladi jej pritom do oci. Kdesi cital, ze to na zenske zabera. Popritom sa snazi nenadskocit od bolesti, depilacia je velmi neprijemna a bolestiva a jemu sa zda, ze uz prisiel o par chlpov* Ale este mam v umysle ju nechat medzi agentmi. Je sikovna a take bytosti fakt potrebujeme... tupcov tu mame uz dost, nemyslis? *nadvihne obocie a znova ju pobozka, aby zahnal jej obavy*

*zdvihne lavu nohu a ovinie su ju okolo jeho pasa, prilepi sa nanho a chvilu si uziva jeho bozky, rozmyslajuc nad jeho odpovedou. moze mu verit? odtiahne sa od neho, oprie hlavu o jeho rameno a podchvilou ho bozkava na krk* chces ju nechat medzi agentmi.. *zamrmle* povedzme, ze ti budem verit, ze si ju este nepretiahol.. ale ked mam zaruku, ze sa tak nestane, ked ju tu nechas? zaobisli sme sa aj bez nej. a okrem toho, co o nej vies? sikovna.. *zahryzne mu do krku, mozno trochu silnejsie, akoby to urobila, keby sa len hrali* co ak uz niekedy presla nejakym vycvikom, ked je taka sikovna? mozno ju sem vyslali ti hlupi Chorvati.. *mrmle si, ani poriadne nerozmyslajuc nad svojimi prazdnymi obvineniami. je jej jasne, ze Damien by nikoho takeho nikdy neprijal a ze si ju urcite poriadne preveril.. ona vsak tuzi vyvolat v nom nejakeho toho chrobaka, aby o nej zacal pochybovat a vyhodil ju. ona to urobit nemoze, vsetka zodpovednost lezi na jeho pleciach, su to pravidla.. mohla by ich sice porusit, ale riskuje tym, ze on sa bude na nu hnevat.. a vobec, je to celkom komplikovane*

*jej slova mu prenikaju do hlavy a premysla nad nimi. Nahle ho osvieti, kusok sa od nej odtiahne a zahladi sa jej na tvar* Ty na nu ziarlis?! *vyhrkne prekvapene, ano je chlap, niekedy mu dlhsie docvakava, ale nic s tym nenarobi* Irenne... *vezme jej tvar do svojich dlani tak, aby sa mu pozerala do oci a pouzije vsetok svoj sarm, aby ju presvedcil* Som tu, s tebou, myslienkami aj svojim telom. Nepochybuj o tom, zlatko. *kratko ju pobozka a znova na nu pozrie* To dievca nic neznamena, dobre, uznavam, ze nie je uplne skareda, nie som slepy. Ale ty si milionkrat krajsia a chcem byt len s tebou! Dobre? *stale drzi jej tvar vo svojich dlaniach, dufa, ze sa mu podarilo presvedcit ju. Je si isty, ze keby videla jeho povodne myslienky, ked Caroline prvykrat videl, nepreslo by mu to, ale teraz, ked si to zratal, uvedomil si, ze mu Caroline ani jej telo za tolko trablov nestoji. Ma Irenne a to mu musi aspon nateraz stacit* A mozno nie je taka sikovna... ak nesplni ulohu, ktoru som jej zadal, uz ju neuvidime... *doda este posledny tromf, aj ked dufa, ze sa jej podari vratit sa spat. No, kazdopadne, to sa dozvie o par dni*

*je zo seba pohorsena, nemala by sa tak nechat namotat... pozitivum aspon je, ze si uvedomuje, ako ju ma Damien obtocenu okolo prsta. nevie vymysliet ziadnu vhodnu odpoved, tak sa radsej pusti do rozopinania jeho gombikov. predsalen ho uz dlho nevidela.. ked vtom ju zrazu nieco napadne a zamraci sa* povedal si jej, ze sa nema vracat, ak to nezvladne.. lenze ona vie, kde sme, urcite tu stihla nazbierat uz zopar informacii a.. *nahle sa zasekne uplne* ty ju chces takymto sposobom zachranit! *vychrli nanho a prudko ustupi o par metrov dalej (zadrzala ju sice noha, ktoru mala na nom vylozenu a vysoky opatok, ale nakoniec to zvladla)*

*uz sa zacina tesit, ze ju konecne presvedcil, ked nanho vychrli dalsie obvinenie* prosim ta, nehysterci! *prevrati ocami a necha ju odstupit od neho, nikdy ju k nicomu nasilim nenutil a ani teraz s tym nemieni zacat, aj napriek tomu, ze mu pomaly zacina liezt na nervy jej prehananie* Po prve: nie je tu tak dlho, aby zistila nieco viac ako vie napriklad stary Nyeri. Po druhe: nie som taky sprosty, ako si myslis, dolezite informacie nezverujem niekomu koho poznam tyzden aj s cestou a poriadne si nepreverim, ci mu mozem doverovat. a po tretie: naozaj som nepredpokladal, ze budes az takto pochybovat o mojich schopnostiach! *zamraci sa a urazene sa otoci, prejde par krokov a zahladi sa na Dereka, ktory prave poslednykrat kopol do bezvladneho tela na zemi*

*prehnala to, je jej to uz jasne a trochu ju to aj mrzi. horuca hlava jej kaze nanho nakricat a odist, ona vsak ticho stoji pri kniznici a zhlboka dycha, aby sa upokojila. v hlave jej skrsne celkom pekna myslienka, skutok, ktorym by si ho mohla celkom udobrit.. a tak, v absolutnej tichosti, davajuc si pozor, aby as na nu neotocil, zo seba zvlecie koselu, rifle aj spodne pradlo a uplne naha prejde pred neho. nevesia sa nanho a ani sa ho nijako nedotyka, len tam tak proste stoji pred nim, s rukami spustenymi vedla tela a s ocami zavesenymi na jeho tvari, zvedava, co teraz urobi. ak ju odmietne.. ani na to radesj nechce mysliet*

*prave rozmysla, ze aj on by si rad do niekoho poriadne kopol ako dole predvadza Derek, ked sa pred nim zjavi uplne naha. Musi sa prudko nadychnut a jeho pluca nie su jediny organ, ktory sa momentalne prudko hybe. Horucim pohladom si ju pomaly prezrie od hlavy po prsty na nohach a znova celou cestou naspat. Popritom zo seba strhava saty a ked uz je tiez celkom nahy, jednym skokom je pri nej, strhne ju do narucia a naruzivo pobozka*

*ma pocit, ze je to zase ako vtedy, prvykrat, na tej verande.. ruky jej vystrelia okolo jeho krku a ona sa prudkym skokom odrazi od zeme. nohami sa zakvaci okolo jeho pasa, prilepi sa nanho celym telom a je velmi zvedava, ako takuto vyzvu Damien prijme. je jej jasne, ze je dost silny, aby ju udrzal (ved videla niekolko videi ako muzi drzia zenu len na penise), ale predsalen.. tu nejde len o to, aby ju udrzal. blaznivo sa zachichoce, mierne mu zaryje nechtami do chrbta a po par sekundach uz nahlas krici a krici...*

*zurivym pohybom odhodi pergamen, ktory prave precital. Sprava od Dereka ho vobec nepotesila! Je to jeden z najschopnejsich agentov, ale tentokrat ho sklamal. Uvazuje, ci neurobil chybu, ked na to nenasadil Caroline. V poslednych misiach sa predviedla a dokonca prekonala jeho ocakavania, co je riadny uspech. Postavi sa od stola, prejde par krokov po priehladnej podlahe a zostane stat priamo nad Thomasom, ktoreho Caroline prave zlozila k zemi. Prizmuri oci a pohladom jej prebehne po ladnych krivkach, ktore jej oblecenie zvyraznuje. V dalsej chvili prudko pokruti hlavou, zvrtne sa na pate a rozrazi dvere na kancelarii. Potrebuje cerstvy vzduch, aby sa spamatal. Este viac, ako cerstvy vzduch by potreboval poriadny spanok, ktoremu sa mu za poslednych par tyzdnov vobec nedostalo. Kvoli kvantu myslienok, ktore mu viria v hlave sa vytuzeneho odpocinku tak skoro nedocka. Po par minutach sa ocitne na terase, prejde k zabradliu, oprie sa on a zahladi sa do priepasti. Potrebuje sa dat dokopy. Najlepsie asi bude, ak sa vzda hladania Irenne a aj Derekovi urcite odlahne, ked ho posle robit poriadnu robotu a nebude ju musiet dalej nahanat*

*sedi na zabradli na ich terase, zahalena ruskom tmy, opreta chrbtom o stenu. medzi prstami zviera cigaretu a cuimi na oblohu. ani nevie, ako dlho tu uz je, boji sa vsak ist dnu, boji sa.. potichu si vzdychne a ledabolo odklepne popol. rozklepana ruka vsak klepne popol rovno medzi jej nohy, cim si zaspini nadherne nove cierne nohavice. posepky zanadava a zacne sa oprasovat, ked tu zrazu zacuje otvaranie dveri a zbada Damiena, ako kraca k zabradliu. vidi z neho len chrbat, no je jej jasne, ze je to on, aj napriek tme. pozna ho podla chodze a podla jemnej vone, ktora sa s nim tiahne. zamrzne v strede pohybu a premysla, co robit. ma asi poslednu moznost zmiznut, uz nebude dlho trvat a on si ju vsimne... uvedomi si vsak, ze nevie, ako sa pohnut, a tak zostane strnulo sediet s rukou medzi nohami*

*vychutnava si cerstvy vzduch a myslienky nechava bludit jeho myslou tak ako sa im chce. Uz po par sekundach si uvedomi, aka je na terase zima a jeho tenka kosela nie je tym najvhodnejsim oblecenim. Strasie ho, no dovnutra sa mu ist nechce. Rozhoduje sa, ci si zapalit alebo nie, no uprostred myslienky zamrzne. Zavan vetra, ktory sa prehnal terasou mu totiz do nosa priniesol az prilis znamu vonu. Pomaly sa otoci a zahladi sa do tmy, jednou rukou neprestava zvierat zabradlie, akoby to bola jeho jedina zachrana* Irenne! *ozve sa potichu, ladovym pohladom hladi do tmy, je si isty, ze je tam. Zostava stat a caka, kym vylezie a postavi sa mu zoci-voci*

*srdce sa jej rozbucha tak silno, ze musi zovriet rukou zabradlie, aby sa nezosmykla. cigareta jej pritom poriadne popali prst, lebo ju zabudne odhodit. prehltne zasipenie, dovoli si niekolko hlbokych nadychov a vydychov, prehodi nohu cez zabradlie a pomaly sa zosmykne dole. jej vysoke topanky vydaju na podlahe charakteristicke klop a ona sa musi opriet, aby vladala stat. prepite noci jej na uz aj predtym chatrnom zdravi nepridali. za posledny mesiac toho ani vela nejedla, takze je vychudnuta az na kozu, pod ocami ma obrovske kruhy a vlasy ma otrasne strapate. snazila sa to vsak zakryt, vlasy ma vypnute vo vysokom cope a na ksichte zvycajne mnozstvo mejkapu. pomaly vykroci vpred, zvycajne ostre klopanie vystrieda zvuk podobajuci sa klopkaniu antilopy, ktorej z boku visi tiger. blizi sa k Damienovi a srdce jej stale prudko bije. vie, ze toto nedopadne dobre..*

*rukou zviera zabradlie a celuste ma zovrete, jeho sebaovladanie je podrobene poriadnej skuske. Najradsej by na nu totiz skocil a poriadne ju zmlatil a zarovej z nej vytriasol dusu, za tie muky, ktore mu sposobila za posledne tyzdne. Navonok vsak neda ziadny z tychto pocitov najavo, iba bez pohybu stoji vedla zabradlia a mrazivym pohladom ju pozoruje, kym sa potaca k nemu. Jeho pozornym ociam neujde jej zubozeny stav, kruhy pod ocami a to, ze je iba tienom seba samej, oproti tomu, ked ju videl naposledy. Nedovoli si vsak, aby citil nieco take, ako sucit a precedi medzi zuby* Kde si bola? *jeho hlas znie ako slahnutie bicom*

*doklopka k nemu, oprie sa oboma rukami o zabradlie, zhlboka sa nadychne a pozrie sa mu do oci. nesnazi sa mu nic naznacit, neplace, nezobre aby ju zobral spat. ked sa vlastne nad tym zamysli, tato agentura je jej, takze take nieco ani robit nepotrebuje. premysla, co vsetko mu ma povedat.. a ci vobec nieco. nechce ho zranit. na druhej strane, nezranila ho uz dostatocne..?*Damien, moj Damien.. *naciahne k nemu ruku a opatrne mu ju polozi niekam ku klucnej kosti*prepac. musela som odtialto zmiznut, nebolo inej moznosti..

*kontroluje svoje dychanie, nedopraje jej to potesenie, aby videla jeho rozrusenie. Opatuje jej pohlad, zatial nehovori nic, dava jej sancu, aby mu vsetko vysvetlila. Pokozka pod koselou ho pali na mieste, kde sa ho dotkla, no stale bez pohybu stoji* Pytal som sa ta, kde si bola?! *sam seba prekvapuje, aky je jeho hlas pokojny. Inokedy by uz zvysoval hlas, mozno by uz aj vrieskal, no teraz je jeho hlas stale na urovni decibelov klasickeho rozhovoru*

*nadvihne jedno obocie a skumavo si ho premeria. buchot srdca sa jej ustaluje, postoj sa spevnuje. adrenalin prosto robi svoje*v Hartene *odpovie s kludom, ale z oci jej srsi vzdor. odtrhne pohlad od jeho oci, ale len na tolko, aby vytiahla cigarety a zapalila si. na niekolko zlomkov sekundy si dovoli zaspominat, ake to bolo, ked tu s Damienom bola prvykrat, ked este zil Lazarey.. kolena sa jej trochu podlomia a musi sa pevnejsie zachytit zabradlia. presne kvoli tomu, ze si nedava pozor, sa jej potom deju taketo veci.. nevie v Damienovi citat, nevie sa rozhodnut, ci je nahnevany, alebo sklamany, neciti z neho ziadne emocie. silno si potiahne z cigarety a vyfukne, davajuc si pozor, aby ho nezasiahla do tvare*

*to, co si precita v jej ociach ho iba rozzuri. Ako si dovoluje prejavit mu vzdor, po tom, co mu urobila?! Pomaly sa nadychne a este pomalsie vydychne, teraz, ked citi dym z jej cigarety, je si uz uplne isty, ze potrebuje cigaretu. Otoci sa bokom k nej, vytiahne z vrecka cigarety, zapali si, niekolkokrat si potiahne a naberie svoj zvycajny chlad. Pootoci sa, aby na nu videl a znova si ju premeria* Preco si sa vratila? *polozi druhu otazku a nespusta z nej pohlad, chce vidiet jej reakciu. Velmi sa mu nepozdava ani jej predchadzajuca odpoved. Nechce sa mu verit, ze by ju Derek v Hartene nehladal. To by musela byt poriadne zasita... lenze na druhej strane, netusi ani preco zmizla, takze je dost mozne, ze sa mohla skryvat a ked nechcela, aby ju nikto nenasiel, nikomu by sa to nepodarilo. Zastavi svoje myslienkove pochody a sustredi sa na analyzovanie jej dalsej odpovede, pricom si znova potiahne z cigarety*