Dom Nyeriovcov

*ked dostane otcovu odpoved, zatvori dvere a kraca spat cestou ktorou prisla. Uz v obyvacke zacne rozpravat francuzovmu chrbtu* Mas ho pockat v pracovni, hore schodmi, tretie dvere nalavo. *odovzda mu chladny odkaz a zostane stat nedaleko s rukami zlozenymi na prsiach. Caka, kedy jej konecne laskavo uvolni cestu do kuchyne a bude moct pokracovat v nacatom programe. Raz nanho urcite poslem parny valec, aby ho pekne zvalcoval. Budem musiet najst nejake uzitocne kuzlo. Ked skoncime elixiry, budem musiet prelistovat tu knihu, co mame na obranu proti ciernej magii. Musi tam byt cosi uzitocne. Na tvari vobec neda znat, ze myslienkami komunikuje s priatelkou v kuchyni, iba trpezlivo caka, kedy sa Devereaux vypari z jej dohladu*

*nevie, nakolko je Sarainina kamaratka oboznamena s pracou jej otca a tak radsej na poslednu poznamku neodpoveda. ked zacuje za chrbtom hlas svojej zverenkyne, pomaly sa otoci a mierne sa ukloni*dakujem, slecna Dolezita*vyhlasi vazne*vecer sa uz na teba tesim...*zasepka jej do ucha, ked k nej prejde, uskrnie sa a ako male dieta vybehne hore schodmi. dufa, ze to Nyerimu nebude dlho trvat, chce si ist totiz konecne pospat domov... teda, do tej diery podobajucej sa bytu, ktoru nazyva domovom*

*nedostane inu odpoved, len ticho. vdaka vsetkym jej patronom, lebo dnes zacina akosi rychlo menit naladu na tu cudnu co mava obcas ked ma nervy. takze teraz by bol dobry cas to trochu odlahcit, napriklad tym, ze vyhodi do vzduchu Nyeriovsku kuchynu nejakym elixirovym nepodarkom? je si ista, ze keby chcela, vyhrabala by z hlavy dve ci tri velmi vybusne kombinacie. pri Sainych myslienkach vyprskne. v tomto rozhodne nie som dobra, poznamerna a ma na mysli utajovanie emocii ked sa v duchu rozprava s kamaratkou. podme na ten proti starnutiu, mam tu vsetko, vezme druhy kotlik a postavi ho na sporak, z ktoreho predchvilou odstavila ten na starnutie. a potom sa mozme pustit aj do opcm. len nech uz to mame z krku! vyhlasi uz trochu nadsenejsie, ked si uvedomi, ze ani do skusok to dlho neptorva. pusti sa energicky krajat nejake korenove vyhonky aby to mali cim skor hotove a uz v duchu planuje, co s volnym casom vecer*

*oblecena v lahuckych oranzovych letnych satach kraca po luke pri opacnom brehu jazera blizko ich domu. Lahucko naslapuje bosymi nohami na travu, rozpustene vlasy jej padaju na plecia. Vychutnava si dotyk slnecnych lucov na svojej tvari a z nicoho nic sa rozosmeje. Je proste stastna. Tento jednoduchy pocit vytlaca vsetky ostatne a najma neprijemne pocity. Zrazu zbystri, otoci hlavu a pohladom najde postavu na druhom konci luky. Telom jej prebehne akysi zachvev, no teply vetrik ju zasa zohreje a zimomriavky zmiznu, vsetky do jedneho*

*niekolko dlhych chvil hladi na postavu v dialke, vobec nerozmysla nad tym, kto to je, iba automaticky urobi krok bosou nohou. nasleduje dalsi krok a za nim dalsi a dalsi. Vidi, ze postava sa tiez pohla, smerom k nej a na tvari sa jej zjavi jemny usmev. Svoje kroky stale zrychluje a zrychluje az sa pristihne, ze bezi, aby tu vzdialenost medzi nimi skratila co najrychlejsie. Na tvare ma sirsi a sirsi usmev, uz pohladom rozoznava crty tvare osoby, ktora sa k nej tiez rychlym krokom blizi. Vobec jej nepride zvlastne, ze ta osoba je oblecena do dlhych ciernych nohavic, znackovych topanok, luxusnej kosele a este luxusnejsieho zeleneho svetrika. Jedine, co vidi je siroky usmev na jeho tvari. Par krokov pred nim este zrychli a hodi sa mu do narucia, ruky mu ovinie okolo krku a pritisne sa k nemu*

*vychutnava si pocit, ze ho obijima a jeho ruky na svojim chrbte posuvajuce sa stale nizsie. Pomalicky necha svoje ruky sklznut po jeho ramenach, po hrudi a zastavia sa az na jeho bruchu. Pomalicky zdviha hlavu, rozziarenymi ocami najde tie jeho, citi ze ju stale drzi v naruci a usmieva sa. Tvarou sa priblizuje k jeho tvari, priviera oci v ocakavni bozku, no jedine, co sa jej dostane je zlomyselny sepot: Ja viem, ze ma chces... Prudko otvori oci a jedine, co vidi je iba jeho skodoradostny usmev, z ostatneho tela je uz iba cigaretovy dym a o par sekund zmizne v dyme aj skodoradostny usmev. Sai sa prudko preberie, otvori oci a posadi sa na posteli* Devereaux! *skrikne nahlas cela spotena a odhrnie si mokre pramienky vlasov z tvare* Prestan ma prenasledovat! *vystekne nahnevane, uz trochu stisenym hlasom a pastou udrie do vankusa. Toto snad nie je mozne, akoby nestacilo, ze nanho musi mysliet cez den, este sa jej vkrada aj do snov a vytvara jej nocne mory. Stazka si vzdychne, lahne si spat na vankus a uz uplne prebrata hladi do plafonu. toto bude urcite dlha noc*

*na Nyeriovskej zahrade sa zrazu zjavi postava zahalena v tmavom plasti. Padne na zem a zostane lezat, mierne sa chvejuc. Adriena zalieva studeny pot a skrz monokel na oku takmer nic nevidi. Potichu sepka zmes francuzskych nadavok a ochrannych zaklinadiel, pevne zvierajuc v ruke prutik. Ked vsak rozozna Nyeriovsky dom stojaci nedaleko, prevali sa na chrbat a schuti sa zasmeje, ignorujuc pritom obrovsku bolest vychadzajucu z jeho rebra.. Respektive z miesta,kde by rebro byt malo. To jeho mu totiz trci z hrude ako kriz na nahrobku. Zvladol to. Zistil,co zistit mal, a vratil sa domov. Na inom nezalezi.*

*po dlhom dni lezi vycerpany v posteli, v sexualnom sivom pyzamku, a je na pokraji spanku. Sniva sa mu,ze je kral tvorstva a beha so zezlom aj zlatym jablkom v labach po jungli. Spokojne sa pomrvi, ked tu zrazu sa mu pri uchu rozkrici alarm,ktory signalizuje votrelca na zahrade. Trva mu az prilis dlho kym si uvedomi,co vsetko sa moze diat.. Zhrabne prutik, ktory ma na dosah ruky, rozcapi okno a vyskoci cezen na zahradu, svoj pad tlmi radsej kuzlom ako kridlami, tie by ho totiz prezradili. Rychlo si prezrie zahradu az zbada smejucu sa postavu leziacu na chrbte. Blond vlasy ho prezradia...*doriti, ale si ma vystrasil, Adrien. *skonstatuje a prejde k nemu,az teraz registrujuc rebro trciace z jeho hrude*

*spokojne si vydychne,ked zacuje Nyeriho hlas. Nevidel ho prichadzat, no to je asi tak samozrejme ako fakt,ze voda je mokra.*dakujem za krasne privitanie*odveti s uskrnom a pokusi sa postavit. Po par sekundach vsak so zastonanim padne spat na chrbat*on to vie, veduci*oznami mu a spakruky si utrie studeny pot z cela*nepodarilo sa mi medzi nich infiltrovat, zlomili mi rebro,ktore som si opravil,asi nie najstastnejsie..*v bolestiach sa statocne uskrnie*no a potom ma odhalili ked som ich odpocuval a moje rebro dopadlo takto.*ukaze prstom na kost trciacu z jeho hrude a trhane sa nadychne,aby mohol pokracovat* kazdopadne som zistil, ze ta bonzli Lazareyovi, pod tlakom, samozrejme.*vycerpane zavrie oci, uz nevladze rozpravat. Zasomre si nieco po francuzsky a skrivi tvar od bolesti. Esteze sa mu podarilo zastavit si krvacanie,inak by bol pravdepodobne uz mrtvy*

*svojho najlepsieho agenta pocuva len tak na pol ucha, je zaneprazdneny vycaruvanim nosidiel a prepravovanim ho na ne*ako som predpokladal*odveti po Adrienovom monologu, zosiroka mavne prutikom, nasledkom coho nosidla aj s Adrienom vystartuju k domu. On pomaly kraca za nimi a premysla, ake vsetky elixiry potrebuje z pivnice. Podchvilolu myka prutikom, privolavajuc ich do kuchyne, aby usetril cas. Dvere sa pred nimi automaticky otvoria, on prenesie Adriena na stol (ktory je zrazu dvakrat dlhsi ako zvycajne) a naciahne sa po bolest tlmiacom elixire, ktory mu da vypit* myslim, ze to bude boliet aj napriek elixiru *oznami Adrienovi chladne, popravi si pyzamkoa mavne prutikom smerom na rebro, ktore skoci spat do tela.*

*pozerajuc na hviezdy premysla nad chorvatkami, s ktorymi sa zabaval po nociach, aspon si to namysla. V skutocnosti jeho mysel stale beha ku zenskej obyvatelke tohto domu. Je tam,alebo presava u tej jej poloelfskej kamosky? Uvidi ju dnes v noci..? Zrazu sa najde na nyeriovskom stole, hltajuc elixir a spominajuc na svoj trening,kde sa ucil odblokovat bolest. Zatne zuby a zavrie oci, a ked mu rebro skoci spat do tela iba ticho od bolesti zasipi. Ostane bezvladne lezat na stole, caka, co s nim este Nyeri povystraja, pripravujuc si presnu rekapitulaciu svojej misie*

*odcaruje Devereauxove tricko, aby dobre dosiahol na ranu, pokvapka mu ju elixirom proti infekcii, elixirom na rychle zrastanie masa a ked sa mu obnovi pokozka, potrie mu ranu este mastou proti jazvam. Na konci celej procedury vycaruje velky leukoplast, ktory mu prilepi na ranu. Aj napriek vsetkym opatreniam by sa mu tam mohla dostat infekcia.* si ako vyprany v perwolle..alebo ti mam dat este nieco na tie spalene ramena? *podpichne ho s uskrnom, uvedomujuc si, ze na tvari ma dalsie rany, ktore ale nestoja za zmienku a zvrtne sa ku kuchynskej linke, pripravujuc dve silne cierne kavy*

*stale ma zavrete oci, ignorujuc smrad siriaci sa z jeho dezinfikovanej rany. Ked sef dokonci jeho zachranu, svizne zoskoci zo stola a uskrnie sa*dakujem*ozve sa po chvili, ked si skontroluje leukoplast na hrudi a sadne si na stolicku za stolom (ktory ma svoju povodnu velkost). Jemne si prstom prejde po zaschnutej krvi na pere a napuchnutom oku. Vie, ze Joshua mu svihom ruky mohol vyliecit aj tie, a vie aj, ze ho naschval nechal,nech taketo banality riesi sam. Uz sa tesi,ako zajtra pride ucit Saraine a bude vyzerat tip-top. Az na tie paliace ramena, na ktorych ma dokonca miestami malicke pluzgieriky. Nevie,co s nimi.. Rozhliadne sa, hladajuc svoje tricko, kedze mu zrazu prislo blbe sediet u Nyeriovcov v kuchyni polonahy. Veduci ho vsak odcaroval,a tak Adrienovi nezostane nic ine, len sediet s obnazenou hrudou.*

*nasype do oboch hrncekov po tri lyzicky a do hrnca naleje vodu, ktoru necha ovievat horucim vzduchom. Kedze Saraine je s vodou celkom schopna, rychlovarnu konvicu doma nemaju*myslis,ze je mozne, ze chorvati pridu sem, ked ta chytili? *spyta sa zachmurene, zaleje salky horucou vodou, vezme ich do ruk a otoci sa ku stolu, s umyslom ulozit ich tam. Jeho lava ruka-neruka sa vsak nahle zatrasie a salka mu s rachotom vypadne na zem, obariac mu cele nohy. Nahlas zanadava a pusti sa upratovat ten bordel*dufam,ze som nezobudil Sai...

*strhne sa zo spanku, prudko sa posadi na posteli a zmatene sa obzera okolo seba. Co to bolo? zo sna, ktory sa jej sniva pomaly kazdy vecer ju zobudil nejaky treskot. Moze to byt jedine otec, nikto iny o tomto case v ich dome byt nemoze... ale na druhej strane, nikdy si nemoze byt ista. Pomaly zlozi bose nohy na dlazku, zosuchne sa z postele a iba v kratkej nocnej koseli na ramienka sa pusti tapkat dolu schodmi. Uz v obyvacke jej prebehne hlavou, ze asi nieco nie je v poriadku a v kuchynskych dverach uz jej je to jasne, ako ze Harry zabil Voldyho* Co sa deje? *zostane stat vo dverach, zamracene pozrie na otca a az potom jej pohlad padne na osobu sediacu za stolom. Pri pohlade na jeho odhalenu hrud a velku naplast vyvali oci. Ked zdvihne hlavu a zbada jeho monokel a rozrazenu peru, prekvapene zhikne*

pochybujem, ze by sem isli.. vedia, ze pokial to mas ty, uz to nikto nedostane spat*uskrnie sa a jemne kyvne hlavou, na znak vdaky za kavu. ked vsak Nyeri roztrepe druhy hrncek, trosku nim mykne. nevie, ako sa ma citit pri predstave, ze Saraine sa tu zjavi. ma sa tesit, alebo sa toho naopak bat..? zamraci sa. preco by sa mal akoze bat? ani si nestihne odpovedat, ked sa zjavia nohy a potom Saraine v kratkej nocnej kosielke. zrazu si je velmi vedomy toho, ze je bez tricka, ze je spaleny, ze ma monokel a ze ma rozbitu peru. v zvlastnom rozpoloceni je vsak len zlomok sekundy (bohu vdaka za agentsky vycvik), nahodi posmesny uskrn a kyvne jej na pozdrav*

*na Adrienovu poznamku sa len uskrnie. je celkom spokojny, ze jeho zamestnanec ho takto vnima, zlepsuje mu to autoritu a co je dolezitejsie, zvysuje mu to ego. jeho myslienky su vsak kruto vtiahnute do reality, ked zaciti vrelu kavu na svojich nohach. somruc si nadavky odcaruje bordel zo zeme, ochladi si nohy, vyberie dalsiu salku a nasype si do nej kavu, ked tu zrazu, kde sa vzala-tu sa vzala, stala pred nim jeho dcera. a aby toho nebolo malo, stala pred nim v snad najkratsej nocnej kosielke na svete. nespokojne sa zamraci a natrci k nej hrncek*zalej mi to, prosim ta*drzi ho pevne v pravej ruke, kym ta lava sa mu trochu myka. nepovazuje za potrebne odpovedat na jej otazku, aj ked je mu jasne, ze neda pokoj, az kym jej nedaju aspon ake-take odpovede*

*Adrienov uskrn a jeho kyvnutie sposobi, ze si je zrazu velmi dobre vedoma toho, co ma na seba. No a co, ved je letna noc, nebude predsa spat v hrubom pyzame. Z myslienok ju vytrhne otcov prikaz, iba sa zamraci a myslienkou mu zaleje kavu horucou vodou, neujde jej mykanie v jeho lavej ruke. Spytavo sa nanho zahladi, caka na odpoved aspon aku-taku, tazko moze ocakavat, ze sa dozvie vsetky podrobnosti. Aspon nie od tychto dvoch. Zostane stat vo dverach, oprie sa o zarubnu, ruky si zlozi na prsiach a pusti sa do nich* Takze? Co sa deje? A neodbijete ma obycajnym nic, ked vidim, ze tuto pan Dokonaly je poriadne dobity a popaleny... *kyvne hlavou k Adrienovi (nedovoli si ho znova premerat pohladom, dost sa obava toho, ze by jej tvar nadobudla cerveny odtien a to si pre tuto chvilu nemoze dovolit) a zahladi sa na otca, tentokrat ho nenecha len tak sa vykrutit*

*zaryto pozera z okna, snaziac sa sustredit sa na tmu za nim. kutikom oka vsak stale vidi Saraine.. nemoze sa na nu pozriet, prosto nemoze, lebo keby pozrel, musel by vyskocit, ignorovat Joshuu aj vsetky zranenia, zobrat ju do narucia a.. prudko vydychne, otoci tvar k svojej kave, strci ukazovak do uska salky a pomaly si ju prilozi ku peram. pofuka, chlipne si, pofuka, chlipne, pofuka, chlipne... ruka sa mu trosku zatrasie, a tak, dufajuc, ze to nikto nevidel, polozi salku spat na stol. ked ho Saraine nazve krasnou prezyvkou, uchechtne sa*trosku som sa slnil na chorvatskej plazi a dobil ma frajer jedneho dievcata, s ktorym som sa tam..*urobi dramaticku pauzu, ktoru sprevadza uskrnom, teraz pozorne sledujuc Saraininu reakciu*...skamaratil.

dakujem*zareaguje na horucu vodu v hrnceku, sadne si za stol oproti Adrienovi a nadychne sa, ze odpovie dcere, ked vtom ho Adrien predbehne krasnou odpovedou. zadrzi uchechtnutie, aby dceru nevytocil, a tak sa len pousmeje popod (imaginarny) fuz. mrkne na dceru, zvedavy na jej reakciu, znova si uvedomujuc, ako velmi postrada oblecenie. zamraci sa, no rozhodne sa nic nehovorit, este by na to upozornil Devereauxa.. aj ked, on si uz toho musi byt vedomy. je predsa chlap. zasekne sa v strede myslienky a pokruti hlavou. ved rozmysla o svojej dcere, pre Nawheeru. odpije si z kavy, viac, ako planoval, a opali si pery. zanadava tak vyberavo, ze sa az zahanbi*

*prevrati ocami, ten otrasny Devereaux si fakt mohol vymysliet lepsiu historku. Napriek tomu, ze vobec neveri, ze ho zmlatil nejaky pofiderny chorvat, nieco ju bodne pri srdci a musi sa zhlboka nadychnut* Uhm, jasne. Otec ta pred desiatimi dnami poslal len tak na dovolenku do Chorvatska, aby si chytil bronz... *pokruti hlavou, odlepi sa od zarubne a prejde k linke. Popritom, ako vybera z hornej policky salku a vrecusko s cajom sa obzrie po nad plece a prehodi* Mal by si popracovat na svojich historkach, aby zneli aspon trosku doveryhodne... *obrati hlavu spat, zatvori dvierka na skrinke a myslienkou zaleje salku s cajom az po vrch* Takze este raz sa pytam, co sa vlastne stalo... *oprie sa chrbtom o linku a hladi na tych dvoch odhodlana nepustit ich z kuchyne, kym sa nedozvie aspon nieco. Zanovito sa pritom vyhyba pohladu na Adrienovu nahu hrud*

*chechce sa, neschopny odpovedat na jej podpichnutia, je mu jednoducho neskutocne do smiechu. ked uz je schopny normalne dychat odpije si z kavy a hodi pohladom po Saraine- vidi vsak len tie jej nohy a kosielku, ktora odhaluje stale viac a viac.. nenapadne pod stolom vytiahne prutik a mavne nim smerom k Nyerimu, ktory sa zvali tvarou vpred na stol a rozbije tak dalsiu salku s kavou. Adrian rychlo odcaruje horucu tekutinu, aby zabranil popaleninam a tym jeho zaujem o Nyeriho skoncil. hodi prutik na stol, vyskoci zo stolicky a pristane niekolko centimetrov od Saraine. uprene na nu pozerajuc chyti horucu salku s cajom, odlozi ju na linku vedla a posunie sa k nej este blizsie... uz-uz sa dotkne jej pier, dokonca sa mu zda, ze na sekundicku zaciti ich hebkost. zrazu vsak akoby donho udrel blesk. oci sa mu rozsiria hrozou (vlastne iba jedno, druhe ma skrz monokel obmedzeny pohyb) a on zostane paralyzovane stat. co to prave spravil? *

*jej spytavy pohlad sa v mihu sekundy zmeni na sokovany, ani nestihne zhiknut nad nesetrnym omracenim jeho otca, ked je priklincovana k linke a pred ocami ma pulzujucu zilu na Adrienovom krku. Zdvihne pohlad do jeho oci a srdce jej vynecha jeden, mozno aj dva udery. Citi jeho dych na svojich perach, nevie co s rukami, tak iba zovrie dosku kuchynskej linky. Boji sa co i len pohnut, podobne sceny sa v jej snoch opakovali uz nespocetne vela krat a vzdy skoncili rovnako - zmizol skor ako sa stihlo cokolvek udiat* Zasa snivam? *vyslovi tichuckym hlaskom a uz uz caka, ze sa pred nou premeni na cigaretovy dym*

*po Saraininej otazke z neho opadne sok a zosiroka sa usmeje. mechanicky zdvihne pravu ruku a pohladi ju po lici*tak ty o mne snivas?*zasepka, prejde jej rukou po krku a zastane nou na temene. pozorne sleduje kazdy kusocek jej tvare.. lavou rukou ju objime okolo pasa a pritisne si ju k sebe*chybala si mi, Saraine*oznami jej, stale septom, akoby sa bal, ze zobudi omraceneho Nyeriho, a pritom on je ten posledny, koho ma Adrien teraz na mysli*

*srdce sa jej zatrepoce, ked vidi jeho siroky usmev a znova sa musi zhlboka nadychnut, aby dokazala fungovat* Hm... nocne mory... *odveti mu s uskrnom, popritom si uvedomuje, ze je medzi nimi iba jej velmi tenka nocna kosielka. Jeho dalsie slova ju nadmieru prekvapia, nic vsak na ne nepovie, iba pomalicky zdvihne pravu ruku a prstami mu jemne prebehne po okrajoch monokla* Velmi to boli? *zamraci sa, nechce si ani predstavovat, kde k nim naozaj prisiel*