Dom Nyeriovcov

tak to pridaj *zamrmle na Saine slova v zachvate smiechu, dalje pozerajuc do vlniek* a poriadne pridaj *doda s uz s uskrnom. prave jej napadlo minimalne styridsatsedem sposobov, torymi moze tuto vec vyuzit vo voj prospech* zda sa, ze je to vzajomne *kratko sa zasmeje* ono to nie je velmi vtipne, ked si to tak vezmes *tvar jej nachvilku skrivi dalsi cynicny uskrn. ehme ehme, o kom sa to neam dozvediet? ozve sa nevinne, reagujuc na splasenu myslienku. vies, keby sa tomu tak nevzpieras, mohla by si mi o tom aj.. pomysliet, opat sa zasmeje. toto vyzera byt velmi zabavne. mimochodom, myslim, ze ak si dame trochu pozor... o tvoju skusku z run sa nemusis obavat. asi nikto neocakava, ze dve baby uplne inej rasy a prostredia, navyse celkom mlade, b y vedeli citat myslienky. aj ked si nemyslim, ze je to celkom to. neviem o tom, ze by sa mi to doteraz niekedy stalo.. pri inych ludoch.zapolemizuje celkom narocnu myslienku. momentalne nepotrebuju rozpravat. ono je to vlastne celkom vyhodne!*

*lahne si spat na zem, vlasy sa jej rozleju okolo hlavy, dlanami si zakryje tvar, akoby to pomohlo a dokazalo ju to ochranit, ani vlastne sama nevie, pred cim by sa chcela chranit. Ved som ti hovorila, ze to nema zmysel, nemam teraz cas nieco riesit... pomysli si, snad to nejako zachrani, nepotrebuje, aby sa cele mesto dozvedelo... aj ked Tanji veri, tym, ze to niekomu povie, akosi ma strach, ze nejako by sa to dostalo k ostatnym a hlavne k jej otcovi, ten vie ziskat informacie o comkolvek a o komkolvek. Pokruti hlavou, pomaly si zlozi ruky z tvare a stale hladiac na oblohu, zacne uvazovat o Tanjinej dalsej myslienke. Hmmm, to s tymi runami nie je zly napad. Vlastne, je to ten najlepsi napad! Na tvari sa jej rozleje stastny usmev, tak predsa to nie je uplne najhorsie, ze si vedia citat myslienky. Vies, ze o takomto niecom sa mi ani len nesnivalo? Pocula som uz o zopar telepatoch, ale... Natoci hlavu tak, aby videla na kamaratku aspon kutikom oka a posiela k nej dalsie myslienky, teda aspon si mysli, ze posiela, ktovie, kolko z toho Tanja aj skutocne pocuje. Myslis, ze to moze byt tym, ze sme posledne dni boli tolko spolu? Ze sa nam nejako prepojili mysle?*

zas el nzahovaras *zamrmle potichu na Saine myslienky, potom uz pokracuje na urovni hlavy. toto som pocula za posledne dni uz tolkokrat, ze tomu poriadne neverim. rozhodne sa trosku pozornejsie nacuvat, mozno zacuje aj to, co Sai nehovori.. teda nemysli.. priamo smerom na nu. po chvilke statickeho sumu to zacina byt trosku janejsie. uspokoji sa aj s nedokonalym prijmom, nie je predsa vo veciach mysle nejaka zbehla. co vsetko k nej vsak cez nedobre na;ladeny kanal doplava si radsej necha pre seba. dufam, ze to nevytvara vela magickej energie. ved vies, ze ked sa snazime robit silove polia, citis to na par metrov, aj ked ich nevidis. chvilku nad tym v duchu polemizuje. magicka energia je spina hnusna a dokaze prezradit vela veci, ale pri tomto sposobe komunikacie... ved to nie je ako posielanie si odkazom cez zacarovane atary. aha, telepatia. to je ono. poznamena sama pre seba. to su. telepatky. pravdepodobne. pokial sa zajtra zobudia a stale sa budu pocut.. maju novu zabavku. pocula aj o schopnostiach, ktore sa nahle objavili a nahle zmizli, dufa vsak, ze toto nie je ich pripad. ja si myslim, ze to moze byt aj tym. ale.. ja tu v podstate na ostrove nikoho okrem teba nemam. vacsinu casu travime spolu, mame podobne nazory, o vacsine veciach si myslime rovnake veci. mozno aj preto, rozvinie zasa svoju stranu teorie*

*pokracuje vo svojej cinnosti, ktora pretrvava uz niekoko dni, t.j. zatlkanie, cize ignorovanie poznamok a otazok tykajucich sa jej "objavu". Povzdychne si a pokruti hlavou* Zaujimave... *zamrmle potichucky, znova otoci hlavu tvarou k nebu a zahladi sa na oblaky plavajuce na oblohe nad nou uplne ignorujuc vietor, ktory sa jej pohrava s vlasmi aj s oblecenim a pravdepodobne jej aj vyhrna suknu. To vsak momentalne nevnima, ma zaujimavejsiu vec na rozmyslanie. Takze telepatia vravis... hm... fakt zaujimave. pomysli si, snazi sa pritom nasmerovat myslienky priamo k Tanji. Da sa to nejako regulovat? Myslim... funguje to iba medzi nami dvoma, ze? A bude sa dat poslat myslienku aj niekomu inemu? A budes pocut vsetky moje myslienky a ja tvoje kdekolvek sme alebo je to obmedzene vzdialenostou? hlavou sa jej prehana mnozstvo myslienok, snad Tanja aspon na niektore bude vediet odpovedat, ona je z nich ta scitanejsia*

*na Sainu poznamku nepovie nic. jasne, ze je to zaujimave, teda minimalne to, ze sa zasa vyhla odpovedi. tak mozno nabuduce.. vlastne.. nic. este raz povies slovo 'zaujimave' asi zacnem byt sarkasticka, poznamena nie velmi nadsene. toto bude velmi zvlastne spolunazivanie.. oddnes minimalne. nasledne ju zahati sprska otazok zo Sainho konca kablu. a ODKIAL to mam ja vediet? zareaguje s pohladom typu "vyzeram ako encyklopedia?" a pusti sa radsej rozmyslat, co o tom kedysi citala. ak vobec nieco. alebo to bolo velmi davno, takze si z toho malo pamata. myslim, ze iba medzi nami dvoma. ak teda nevytvoris puto medzi niekym inym. ale to neviem, ako by sa dalo urobit. vacsinou to byva len medzi dvoma ludmi.. a malo by to byt tak ze... ja mozem pocut vsetko co si pomyslis, a ty mozes pocut vsetko co si pomysli, podla toho, ake sme v tom dobre.. stavim sa, ze nepocujes vsetko, co si myslim.. keby si sa snazila pocuvat, asi by to bol len sum doda s velkym dorazom na ASI, tvariac sa, ze ona to este vooobec neskusala. ale.. myslim, ze.. mozes niektore veci uplne schovat. malo by sa to dat. v podstate.. ak v tom budeme dost dobre, vzdy budeme pocut iba to, co sa ta druha rozhodne.. zdielat, alebo co, mykne plecami. tusim to bolo tak. malo by to byt tak. a s tou dialkou.. no neviem. to by sme museli odskusat*

*ako reakcia na Tanjino rozculovanie sa sa jej na tvari zjavi iba siroky usmev, nic nehovori, iba stale hladi na mraky na oblohe. Ruky si zlozi pod hlavou, ktora ju dnes tak prekvapila* Zisla by sa nam nejaka kniha alebo nieco... a tu vzdialenost by sme asi mohli vyskusat. Ale ja mam dojem, ze na dnes toho bolo vcelku dost. Nemyslis? *naozaj, zistenie, ze su s Tanjou telepatky nie je len taka malickost. Na to, aby to nejako spracovala bude potrebovat nejaky cas. A nemusia vsetko vyriesit v jednej sekunde. Dufa, ze Tanja nebude az prilis akcna, ze by chcela dalej experimentovat*

*mala b yskocit do kniznice, ved aj tak je tam pecena varena, tam budu mat urcite nieco, a ako studentke skladajucej skusky nebude nikomu cudne, ze sa zaobera odvetviami mysle. ved samotnu legilimenciu a oklumenciu ma niekde v rozvrhu, aj ked z nich neskuskuje. to ju ale privadza k niecomu inemu. mali by sme si to zatial nechat pre seba. minimalne ak to chceme vyuzivat este v skole. nepotrebujeme predsa problemy, poznamena este v myslienkach, potom prejde na hovorenie nahlas* pustime sa do toho zajtra *rozhodne* dnes by sme mali urobit este tu vec na OPCM.. alebo.. kaslime na to. pocka to do zajtra, aj tak by sme sa na to nesustredili *pokrci plecami a dalej sa pohladom venuje vlnkam. skutocne, je to celkom velky objav. a velmi uzitocny. aj ked potrva, kym pridu na to, akymi vsetkymi sposobmi sa to da vyuzivat, nesporne... je to vyhodne*

*dobre, tentokrat kolosalne meska, ale neskutocne. uz by sa mala kponecne naucit chodit na cas, lebo ju zozerie nielen Sai, ale aj profesori. ze uz meskala aj na hodiny poriadne.. ked ona sa nevie odtrhnut od tych sprostych knih a uz vobec ju nebavi nejaka transka alebo aritmancia. no dobre, aritmancia by este usla, ale elixiry.. to sa prave snazi dnes so Sai riesit. dohodli sa, ze si este prejdu nejake veci k skuskam, s tym, ze vynechaju runy a transku, lebo s tym sa uz dost natrapili, naco zbytocne trpiet, ze? prida do kroku, aby nemeskala este kolosalnejsie, a nakoniec udychane zaklope na dvere Nyeriovskeho domu. kolosalna hroza. uz aby boli tie skusky prec*

*lezi na svojej posteli cakajuc na Tanju a hlavou jej behaju vselijake myslienky. Ani sa nehneva, ze meska, vobec sa jej totiz do tych elixirov nechce. Ale ked uz jej to slubila... Povzdychne si, zahladi sa na strop natrety bezovou farbou, ktoru ale vobec nevnima, pred ocami ma totiz iba toho nafukaneho pajaca zo vcera. Najhorsie je, ze cim dlhsie nad tym vecerom uvazuje, tym viacej sa jej to vsetko pozdava. Nenavidim ho! Nenavidim ho! opakuje si v mysli stale dookola, zvlastny pocit v bruchu jej vsak nahovara nieco ine. Posadi sa na posteli, potrasie hlavou, aby vyhnala z mysle vcerajsi obraz jeho znechutenej tvare a zvesi nohy z postele. Vtedy zacuje klopanie na vchodove dvere a rychlo skoci na nohy. To bude urcite Tanja, takze konecne moze robit nieco uzitocne a nejako preckat den, kym pride vecer. Zbehne rychlo dolu otvori dvere a kyvne jej nech ide dnu* Meskas... *prehodi konverzacne, no vobec nie nahnevane*

*chvilku stepuje, poto msa rozhodne uplatnit tych styristoosemdesiat poznatkov, ktore nazhromazdila o telepatii a necha mysel volne plynut, aby zistila, ci je Sai v dome a nie v zahrade, ci ju vobec pocuje, ked klope. ale to jej hlavou prebehnu nejake velmi neprijemne myslienky.. vlastne velmi mierne zmiesane. toto je divne. este pred par dnami bola cela nadsene potichu hanblivo zamilovana.. toto je nejake divne. ked Sai konecne otvori dvere, nahodi ospravedlnujuci vyraz* ja viem ja viem, prepac *ospravedlnuje sa kym vpadne dnu a vyzuje si topanky* mimochodom, koho to tak nenavidis? *povodne som si myslela ze je to tvoj otec, ale..prejde na konverzacnu uroven myslienok, pretoze zhlboka dycha aby nabrala do pluc strateny kyslik ktory spotrebovala pri rychlej chodzi. okej, blbosti*

*zavrie za Tanjou dvere, na jej ospravedlnenie nic nepovie, nie je to potrebne, ved aj tak sa na nu vobec nehneva* Podme do kuchyne, nachystala som tam vsetko, co by sme mohli potrebovat... *necaka, kym sa kamaratka pohne, ale sama zacne kracat do kuchyne. Ked zacuje vo svojej hlave jej myslienku, zamraci sa a tiez prejde na myslienkove dorozumievanie. Adrien Devereaux to meno vyslovi aj v mysli so znechutenim a odfrkne si. Otec mu prikazal, aby ma ucil bojovat... A je to neskutocny nafukanec, pajac navleceny v znackovych handrach, co sa obava, ze sa mu nahodou pokrci kosielka... pokracuje dalej vloziac do svojich myslienok tolko ironie a zhnusenia, kolko len vladze. Ked vojde do kuchyne, prejde k jedalenskemu stolu, na ktorom je vsetko nachystane, sadne si na stolicku a pritiahne si k sebe knihu elixirov. Tak cim zacneme? ukonci temu Devereaux a umyslom sustredit sa na tie elixiry*

*prehodi si tasku pevnejsie cez pelce, taku obycajnu platenku s ucebnicou a reeptami na dlhych pergamenoch. Adrien Devereaux? to je nejaky francuz? asi sa zacne venovat jazykom, ked uz studuje tie mrtve, tie zive by jej mohli byt tiez na uzitok. naco by jej to ale sakra bolo, ked ani nevie, co chce robit. a mozem sa spytat, co viedlo k paranoji.. tvojho otca? toho chlapa nema rada a poznat to aj na tone jej myslienok. v podstate sa s nim nestretava a jedine co moze poskytnut je aky taky respekt, aj ked aj to je skor vlastne despekt. sadne si oproti Sai, vytiahne svoju knihu a pergameny a rozlozi to vedla seba. hej pockaj pockaj. nemozes na mna vybalit averziu k nejakemu francuzovi s ktorym mas travit cas lebo tvoj otec sa rozhodol a okrem toho, mam pre teba nejake novinky o telepatii. zahrabala som sa do kniznice po tom co som ehme.. takmer zvalcovala nasho profesora run, zatvari sa trosku neisto a posriabe sa na lici. potom otvori knihu a nalistuje elixir, ktory chce skusat. elixir proti a na starnutie.. pocula som, ze tie byvaju na skuskach casto.*

*namrzene zacne listovat v ucebnici, uvazuje, ktory elixir by bol najvhodnejsi a na Tanjinu otazku odpovie trochu vyhybavo. Asi si mysli, ze sa potrebujem vediet branit alebo co... Nemoze jej predsa povedat o ich rozhovore na zahrade. Aspon tolko pochopila, cim menej Tanja vie o jej otcovi, tym je v mensom nebezpecenstve. Uhm, je to francuz, aspon podla prizvuku a mena predpokladam. Ale urcite je to ten najnafukanejsi francuz, ktory chodi po Divii. Neodpusti si este jednu poznamku a potom zbystri pri Tanjinej poznamke o telepatii. Co si sa dozvedela? A doniesla si aj nejake knihy? Naozaj by sa jej zislo vediet viac o tej telepatii, a asi by sa mala zacat ucit, ako si obranit mysel. Nevie sice o otcovej praci vela, ale aj to malo je nebezpecne. Zacina sa jej to stale menej a menej pacit, no zda sa, ze nema na vyber. Hm, elixir proti a na starnutie... zopakuje po kamaratke, rychlo nalistuje tu spravnu stranu v knihe, celkom sa v nej uz zacina vyznat. Zacneme s tym na starnutie. Mam tu vsetky ingrediencie, takze mozes zacat. Ja ta budem kontrolovat, dobre? Ona sama uz niekolkokrat ten elixir varila a vydaril sa jej, okrem jedineho razu, ked nepozorne pouzila miesto mloka jastericu. Uz nikdy to nezopakuje*

*nieco na Sainom hlase jej vravi, ze to nie je take jednoznacne, ako jej hovori. proste ma ten pocit z jej myslienok, ze to nie je vsetko, ale npyta sa dalej. toto nie su take veci kde by mohla rypat, a pravdupovediac, ani nechce. nepotrebuje prezvedat o jej otcovi. na skodu to byt nemoze, zamrmle myslienkovo a nahlas si povzdychne, s halvou podopretou rukou laktom vylozenou na stole pozera do knihy na tie elixiry, co vybrala. ako to preboha urobti? no pozna ingrediencie, to je fakt. predpokladam, ze ste si moc nesadli, uskrnie sa. bude to zrejme dalsie dni celkom... vtipne. v prvom rade ta chcem varovat.. ak je nieco, co nechces, aby som vedela.. jej vyraz jasne naznacuje, ze by jej bolo luto, keby take veci existovali, ale.. na druhej strane.. minimalne o svojom detstve toho vedia jedna o druhej malo, a ona jednoznacne planuje, aby to tak ostalo. ..tak sa vyvaruj na to mysliet vseobecne. knihy som nedoniesla, ale pamatam si to. kym budes pocuvat, tak ma kontroluj, vyhlasi a na sporak postavi kotlik. absolutne ob=dmieta vycarovavat ohen a na sporaku sa topredsa da celkom dobre regulovat. vezme zakladne vysusene bylinky a zacne ich rozmrvovat do misky. ocividne, ked sme blizsie, pocujeme toho viac.. cim si dalej, tym menej a tym tazsie sa to da zachytit, vysype byliniky do kotlika, aby sa zahriali, potom vezme tekutu prisadu ktorej meno je prilis komplikovane na to, aby ju pomenovala (len vie, ze to je ono) a vyleje ju dnu. teraz.. nemysli na to, preto za tebou tvoj otec poslal Devereauxa, pretoze by som to pocula, aj keby to nemyslis smerom ku mne. ale da sa to trenovat.*

*je rada, ze Tanja dalej nevyzveda, no ked sa k nej dostanu jej dalsie myslienky, zamraci sa. Tak to si sakra bude musiet davat pozor, na co mysli, ked uz aj tie vseobecne moze zachytit. Docerta! Prebehne jej hlavou dost vyrazne. Ale ako to mam urobit? Ved myslienky sa strasne tazko reguluju. radsej sa sustredi na to, ako prist na koren tej obrane, mozno jej to pomoze prestat mysliet na toho nafukanca. Pozriem sa este v otcovej kniznici, ten tam ma dost vselijakych knih, mozno tam bude aj nieco o telepatii... prehodi este smerom k Tanji, pristupi blizsie k sporaku, aby ju mohla kontrolovat, prutikom si levituje knihu pred sebou, nebude predsa take hebedo drzat v rukach. Mrkne pohladom do knihy, potom do kotlika a ked vidi, ze ma taku farbu, aku ma zatial mat, spokojne prikyvne. Zatial dobre.*

*no jeden zo spobsobov moze byt.. viest neustalu konverzaciu na bezne temy typu skola. alebo uprene mysliet na nieco. takze ked budes mat v hlave enormne obrazy sedmokrasok... moc si ich nevsimaj, dobre? trochu neisto sa zasmeje. isteze, aj ona urcite veci skryva a teraz to bude este vyraznejsia snaha. nah, pozicala som nam par knhi o oklumencii, ked budeme zasa v hrade, musime sa na to pzoriet, vyhlasi.* a co teraz? * zamrmle nahlas a potom jej nad hlavou zasvieti ziarovka. vezme vysusene vybuchujuce fazule a zacne ich krajat, aby z nich dostala duzinu a oddelila ju od supiek, ktore odsunie na kraj stola a duzinuvhodi do kotlika, pomeisa styrikrat v smere hodinovych ruciciek a raz v smere, potom tam natrusi prasok z hadej koze. ja to nepoklasme, nepokaslem to! zastraja sa v duchu, ako hladi na bublajuci elixir a znova ho pomiesa. pokial sa dobre pamata, tato cast sa sklada len z miesania, aby ta duzina chytila farbu.. a potom.. mlok.. nie, jasterica.. nie, mlok.. ano, mlok! pohlada ho vo veciach na stole a pzoera nanho. to tam len tak hodim? neisto sa spyta kamosky*

*kraca po znamej artryskej ulici a v ruke drzi coffee-to-go. vcera, ked odisiel od Nyeriovcov, utekal do Tarasu zbalit nejaku slecnu. vzhladom na to, ze bol uspesny, je poriadne nevyspaty, no konecne spokojny. prudko zastane pred Nyeriovskymi dverami, trochu si postrapati vlasy a klopne po nich hankami. so slecnou Dokonalou trenuje az vecer, teraz ide za sefom ziskat nejake informacie pre kamarata agenta v utajeni. takto je to nenapadnejsie, nez keby to mal robit cez oficialne kanaly. okrem toho, je vikend, a oni by sa v praci ani nestretli... ako tak caka pri dverach, odpije si z kavy a popravi si koselu, tentokrat bleduckomodru.*trva mu to*zamrmle si nespokojne*

*No dobre, skusit to mozeme... aj ked nevie, na co by tak uprene mohla mysliet. Jej mysel vsak odpovie za nu a zjavi sa v nej tvar zo vcerajska. Sai potresie hlavou, aby vyhnala tu predstavu a zahladi sa na elixir, citat si dalsi postup bude asi ovela istejsie. Sustredene sleduje Tanjine pohyby, netusi, preco sa to dievca tak boji elixirov, ked jej to ide zatial tak dobre. Ale netrep, nepokazis to! uistuje ju a vtedy zacuje zaklopanie na dvere. Necha knihu zlevitovat spat na stol medzi ingrediencie a zacudovane sa zatvari* Kto to moze byt? Ved otec este spi a ten by neklopal... a nikto iny k nam nechodi... *zamrmle a na dalsiu otazku Tanji prikyvne* Ano, iba ho tam hod, ale hlavou dolu, chvost sa musi ponorit az nakoniec. A potom uz iba miesas... *posledne slova hovori uz mezdi dverami, ked mieri cez obyvacku do chodby a k vchodovym dveram. Magickym kukatkom nazrie, kto je vonku a ked vidi jej vcerajsieho spolocnika, skoro jej zabehne slina. Co ten tu robi??? pomysli si riadne hlucne, ze to musela urcite pocut aj Tanja. Nemoze ho vsak nechat stat pred dverami. Podvedome si odhrnie vlasy z tvare, vystrie sa a rezignovane otvori dvere* Co tu ty robis? *vystekne nanho stojac vo dverach*

*ked jej v mysli vyvstane nejaka tvar, nachvilku hladi skrze nu do priestoru, potom zazmurka. nieco ine by na sklade nebolo? zamrmle mrzuto a pomiesa elixir, skoro zabudla na to ,ze to musi robit rytmicky. chvilku sa je jv hlave miesaju jej a Saine instrukcie k elixiru a nachvilku sa zasekne, ale miesa dalej. styri v smere, jedna v protismere, styri v smere, jedna v protismere.. a znova. z myslienok o miesani ju vyrusi zaklopanie.* "otec este spi?" on je tu? *vypuli oci. och boze. nie, tak dufala, ze sa s nim nestretne, a tak musi verit ze.. ich obide, ako zvycajne. ono je to vlastne dost naprd, neznasat otca svojej najlepsej priatelky. na Saine uvahy len mykne plecom a po jej pokynoch chyti mloka za chvostik a urobi nanho ocka* bud dobry, hej? *nakaze mu a hodi ho do bublajuceho elixiru tak, aby chvostik padol dnu posledny a miesa.. miesa.. ako to ma miesat? rychl onazrie do instrukcii a uz chce strcit varesku zas dnu, ked sa prikrci od prilis hlasnej myslienky. AU! nehuc reaguje naspat nevrlo a zacne miesat. mozno ta prisiel pozriet, uskrnie sa, ako miesa.*

*ked sa prednim rozcapia dvere zbada nieco, co necakal. pozorne si obzrie jej nohy v ciernych krataskoch, no ziadna elektrina ani ine zakerne fyzikalne veliciny jeho telom neprechadzaju, usudi teda, ze tato noc bola uspesna. nahodi teda provokacny uskrn a chlipne si z kavy*aj tebe prajem pekny den.*odpovie na jej vysteknutie a zmurkne*prisiel som pozriet veduceho*ani necaka, kym mu uhne z dveri a vojde dnu. jeho citlivy nos zachyti nejaky smrad, on sa zamraci a vyda sa za nim, ocakavajuc, ze v kuchyni najde Joshuu variaceho nejaky elixir. ked vsak zbada miesto veduceho nejake dievca, prudko zastane vo dverach a oprie sa o zarubnu*nebodaj nase malicke dievcatka chcu trochu ostarnut...*zasteboce posmesne detskym hlaskom, ked si v knihe na stole precita, co to varia*

*nepaci sa jej, ze si ju tak premeriava a prevrati oci, ked okolo nej bez okolkov prejde. Samozrejme, nie je v nom stipka slusnosti. S tazkym povzdychom zabuchne dvere a pusti sa kracat za nim do kuchyne, samozrejme s urcitym odstupom* Otec este spi, prisiel si v nevhodnom case! *nenapadne sa mu snazi naznacit, ze nie je vitany a mal by odtialto vypadnut. Neryp, Tanja, dobre? Radsej mi skus pomoct vymysliet, ako ho odtialto dostanem. Zostane stat asi meter za nim, kedze blokuje vstup do kuchyne a uvazuje, co dalej. Najlepsie by bolo, keby hned vypadol, to vsak moze akurat tak snivat. Ocami si premeria volnu vzdialenost vo dverach uvazujuc, ci sa tadial presmykne bez toho, aby sa ho musela dotknut. Nikdy nebola velmi dobra v poctoch a mierach, ale nenecha predsa Tanju napospas jeho posmeskom. Zhlboka sa nadychne, prejde blizsie k nemu, rukou donho drgne, stekne nanho* Uhni! *a snazi sa povedla neho presmyknut do kuchyne*

*ignorujuc toho cloveka (dufa, ze dobre predpokalda, ze je to clovek, ale navrava jej to jeho ehme aura) miesa dalej svoj elixir a snazi sa nepokaslat MEISANIE, ako keby to vobec bolo mozne. nezaujato zdvihne hlavu a premeria si ho. Adrien Devereaux, poznamena si sama pre seba, ako keby ju mohol pocut. vskutku, otravny francuz, vyludi malicky uskrn a vrati sa spat k miesaniu. ked usudi, ze to ma dobru farbu, zmierni ohnik na absolutne minimum* nie, snazime sa preliezt skuskou a dostat sa na tvoju uroven *poznamena nevinnym hlaskom. a toto mohlo byt take pekne rano, povzdychne si v duchu. vypne sporak a kotlik odlozi na druhy horak. pustila by som sa do toho proti starnutiu ale.. je to vazne nutne? premeria si toho chlapika este raz a potom mrkne na Sai, ktora sa ocividne snazi prejst okolo neho*

*pohotovo vystrie pravu ruku a oprie si ju o druhy koniec zarubne, aby zahatal Saraine prechod*chod radsej zobudit otca*nakaze jej, usmievajuc sa pri jej chabom pokuse prejst cez neho. uz sa tesi na dnesny vecer... aj ked si zaumienil, ze bude trochu miernejsi. vcera mal naozaj zlu naladu, dnes, vzhladom na presantenu noc uz sa ma dobre, neobava sa ziadnych dalsich trapnych chvilok. ked zacuje tu poloelfku z kuchyne, pohrdavo si odfrkne*na moju uroven sa nedostanes zvladnutim jedneho elixira, moja*ubezpeci ju s falosnym usmevom a parkrat kyvne hlavou*

*miesto toho, aby sa dostala do kuchyne, vrazi iba do jeho vystretej ruky a zamraci sa nanho. Uz to zacina, to jeho povysenecke rozkazovanie. Skrci sa, popod jeho ruku pozrie na Tanju a posle k nej myslienku. Vydrzis tu chvilku s tymto otravom? Idem radsej po toho otca, lebo inak sa ho nezbavime. Este nemusis zacinat ten druhy, uvarime ho neskor. Ked tak mozes ponuknut nasho "hosta" tym dokoncenym elixirom, mozno mu roky pridaju aj trochu mudrosti a taktu, aj ked o tom velmi silno pochybujem. ukonci svoj preslov uchechtnutim, este raz flochne po Devereauxovi, otoci sa mu chrbtom a pomalym, rozvaznym krokom sa pusti kracat hore schodmi. O niekolko desiatok sekund uz klope na otcove dvere a pomalicky ich otvara* Oci? Spis? Mas "hosta" a nema v plane vypadnut, kym za nim neprides, tak prid prosim dolu. *caka s hlavou strcenou vo dverach na otcov suhlas, nech moze toho francuzskeho vyrastka poslat aspon do kniznice, nech im nezavadzia*

*pri Sainych myslienkach sa potichu zasmeje, sama pre seba, no ten jej tichy smiech ktory vyzera absolutne bezdovodny pre toho muza sa jej ozyva aj v myslienkach a len tak skoro ju pravdepodobne neopusti* vazne? *prejde k svojej strane stoliku a prelistuje par stran v knihe. nikdy nepochopila, preco ten proti starnutiu je tak daleko od toho na starnutie* to by do teba jeden nepovedal *pokrci plecom a odsunie pergameny, citajuc instrukcie. musi si z toho co najviac zapamatat, varit sa snazi bez knihy, inak neprelezie ani obycajnou skuskou*