Dom Nyeriovcov

*pery sa jej roztiahnu do usmevu nad jeho odpovedou. Uz ho pozna trochu lepsie, aj ked si je vedoma toho, ze niektore tajomstva z neho asi nikdy nevymami* mala som dobry dovod nenavidiet ta... *uskrnie sa nanho, ale viac nepovie, pritisne sa k nemu este blizsie a opatuje mu bozk. Ruky mu ovinie okolo krku a ked sa konecne odtiahne, prudko dycha* Ako to robis? *prejde si jazykom po perach a pohladka ho po tvari, znova ma pocit, ze sa v jeho ociach utopi. Asi sa ho nikdy nenabazi*

*odtiahne sa od nej s prudko nadvihnutym obocim*mala si dobry dovod nenavidiet ma? a to uz preco? *prejde jej prstom po tvari a uskrnie sa. ano, velmi dobre vie, preco, ale.. rad pocuva od nej aj kritiku na svoju osobu. prilis ho chvali..* ja nic nerobim, to ty si do mna az prilis zamilovana, chéri. *zmurkne na nu a namota si pramen jej vlasov okolo prsta.. zamysli sa. ako je mozne, ze takto dopadol? on, najznamejsi suknickar minimalne v celom artryse, on, ktory by mohol mat kazdu zenu, na ktoru by ukazal prstom.. a sedi tu, v detskej izbe dcery jeho sefa, s mladym dievcatkom.... zamilovany az po usi. pousmeje sa a da jej pusu na nos. je to jedno, lebo je spokojny*

*prevrati ocami nad jeho otazkou. Akoby nevedel... ale nemusi ju dlho pokusat, nadychne sa a spusti* Nemala som v umysle nechat sa len tak komandovat len preto, ze otec povedal ze musim. A uz vobec som sa nechcela nechat komandovat niekym, kto je horko-tazko o par rokov starsi odo mna a navyse neskutocne nafukany, arogantny a myslel si, ze zjedol vsetku mudrost sveta a kazda bytost mu musi padnut k noham iba preto, ze existuje... *zastavi sa, snazi sa pritom ignorovat, ze sa jej hra s vlasmi a koketne nakloni hlavu na jednu stranu. Uvazuje, ci sa vobec zamysli nad tym, co povedala, alebo sa rovno rozosmeje... to by mu bolo podobne*

*snazi sa tvarit vazne, no myka mu kutikmi ust*uhm, uhm... takze chcete povedat, draha slecna Nyeri, ze mi nelezite pri nohach? *provokacne nadvihne obocie, schmatne ju za kolena a potiahne tak, aby padla na chrbat* AHA! *skrikne* mylili ste sa*vyceri zuby, sikovne si rozpletie nohy a natiahne sa a o par sekund uz lezi na nej, resp. sa opiera o lakte* si vo vazeni aroganenteho nafukanca, ktory zjedol vsetku mudrost sveta *oznami jej s uskrnom a jemne ju kusne do spicky nosa*

*asi by si mala zacat zvykat, ze si s nou robi co chce. Ked sa ocitne na chrbte, neudrzi uskrn a zachichoce sa* ved som hovorila v minulom case... *ozve sa naoko urazene, no hned sa aj usmeje. Ked si na nu lahne, omota si ruky okolo jeho krku a pritiahne si jeho pery k svojim, aby ho mohla pobozkat* hm... vies, ked je kamael donuteny, zvykne si aj na vazenie arogantneho nafukanca, ktory zjedol vsetku mudrost sveta... *pokrci nosom, sklzne rukami po jeho pleciach az na chrbat a vyhrnie mu tricko, aby mala pristup k jeho pokozke*

*pokruti nad nou hlavou* to je hrozne. cakal som, ze budes so mnou bojovat, a ty sa takto lahko vzdavas... *znova pokruti hlavou a vzapati zautoci na jej krk. perami samozrejme. vahu necha na lavom lakti a pravou rukou jej zajde po tricko (ved ked aj ona moze). na chvilu mu prebehne hlavou, ze co ak ich tu nacapa Nyeri, a tato myslienka ho prinuti stopnut vsetku ostatnu cinnost*kde je vlastne tvoj otec?*spyta sa akoby ustrachane a nadvihne hlavu, aby na nu dobre videl. nevie si predstavit, co by bolo, ak by ich tu takto nasiel. teda vie. a nie je to pekne.*

*tvari sa, ze rozmysla nad jeho vyhlasenim a nakoniec povie* nemyslis, ze sme sa uz nabojovali dost? *zazmurka a pred ocami sa jej vybavia nespocetne hadky, ktore medzi nimi iskrili. Necha jeho ruky, nech si ziju svojim zivotom, jej je to len prijemne. Nad jeho dalsou otazkou sa zamysli. Otoci hlavu, aby videla na hodiny zavesene na stene a zamraci sa* Myslim, ze by sa mal kazdu chvilu vratit z prace... *povzdychne si, zaprie sa obidvoma rukami o matrac, posadi sa a oprie sa chrbtom o stenu* Urcite ma zasa pre mna aspon styridsatsedem pracovnych ponuk, jedna nudnejsia ako druha... *prehrabne si vlasy a pokruti hlavou* Mala by som si fakt uz nieco najst, lebo neda pokoj... *v poslednych dnoch uvazuje, ze bude musiet aktivnejsie hladat sama, uz sa aspon odvazi vyjst z domu. A to aj napriek tomu, ze ju pri kazdom kroku oblieva studeny pot a cely cas zviera prutik krcovito v ruke*

*nespokojne zamrnci ako male dieta, ked mu zmizne z pod ruk, a vstane z postele... ma nieco, co by jej chcel povedat, ale nie je pevne rozhodnuty.. mozno by to mal najprv konzultovat s Nyerim. povzdychne si, vytiahne prutik, vycaruje pod oknami jej izby balkon a dvere, otvori ich a vyjde von. oprie sa o zabradlie, spokojny nasaje studeny vzduch, dalsim mavnutim si vycaruje hojdacie kreslo, do ktoreho sa zjavi a zapali si cigaretu. je stale zamysleny, vaha. vyhlasenim, na ktore sa chysta, moze vselico pokazit.. zavrie oci a zapocuva sa do vecerneho ticha. caka, kym Sai vyjde za nim von. aj ked mozne je, ze nevyjde, vzhladom na to, ze fajci*

*mlcky sleduje Adriena, na tvari udrzuje kamenny vyraz, ked vychadza von. Asi tusi, preco prave pristavil k jej izbe balkon. Nikdy ho nepotrebovala, stacila jej zahrada, ale jemu je zrejme zatazko vyjst von. Sice, ma to zlozitejsie, musi ist po svojich, kym ona dokaze rychlo zletiet z okna. Pousmeje sa sama pre seba, vzdychne si, naciahne sa po svojom prutiku, mavne nim a o par sekund k nej prileti par hunatych ponoziek a teply sveter, nemieni totiz riskovat nejake prechladnutie. Kto by sa o nu staral... Pomaly sa oblieka, nechava mu cas a ked uz je kompletne oblecena, vyjde von, prejde k zabradliu, nadychne sa cerstveho vzduchu, potom sa otoci a vysvihne sa na zabradlie, nohy si zamota do tyciek, aby udrzala rovnovahu a pozrie na Adriena pohodlne vyvaleneho v kresle. Cigaretu v jeho ruke radsej nekomentuje, nema naladu na hadky... takze radsej iba mlci*