Nemocnicna izba c. 47

*udrziava na tvari kamenny vyraz a dychanie udrziava na normalnej urovni, aj ked pri jeho zosmiesnovani ma chut poriadne ho prefackat a zacat nahnevane dychcat ako parna lokomotiva* Vidim, ze existuje vazny dovod, preco si vas tu liecitelia nechali. Vasa mysel je zjavne napadnuta nejakym cervom infantilnosti... *prehovori sarkasticky, ustupi par krokov od postele a zjavne odignoruje jeho poznamku o praci pod niekym. Nikdy sa k nicomu nedostavala cez postel a je na to hrda, vzdy jej k praci stacili jej schopnosti a nepotrebovala nikoho presviedcat inak. Nahlas sa vsak ohradzat nejde, pochybuje, ze by jej vobec uveril. Rozhodne sa preto radsej zmenit temu* Hovorila som s vasim liecitelom, viem, ze vam zakazal pracovat. Napriek tomu od vas ocakavam v priebehu zajtrajska kompletnu pisomnu spracu o vcerajsom priebehu situacie... *vie, ze Joshua bude pracovat aj doma a par napisanych stran ho predsa nezabije, aspon sa bude mat doma cim zamestnat* Nejake namietky? *pozrie nanho s nadvihnutym obocim, len caka, ze bude nejako protestovat. To by si mohla tu prednasku zopakovat znova a nikdy by sa z tejto nemocnicnej izby nedostali. Naozaj vynimocna predstava, len sa nevie rozhodnut v ktorom smere*

*pokruti hlavou a pohorsene na nu pozrie. je to uz davno, co pre niekoho pisal spravu o priebehu misie.. no ma aspon cas do zajtra a bude teda moct zistit, co jeho agenti napisali, aby sa drzal pribehu. posmesne jej zasalutuje.*spravu budete mat na stole. *povie jej chladne a mavne smerom ku dveram, vyprevadzajuc ju tym von* a znova vas odkazujem na agenta Devereauxa, ktory bude viest agenturu za mna. prajem vam pekny zvysok dna *doda este s pocitom, ze mu od toho chladu zamrznu zuby. odvrati od nej pohlad rozhodnuty ignorovat ju, ak este nieco po nom bude stekat, a zahladi sa na svoju knihu. ma v plane ju precitat skor nez odtialto vypadne, uz mu zostalo len par stran a zaujima ho, ako skonci hlavna hrdinka*

*naozaj od neho caka uplne ine slova, ako tie, ktore z neho vyjdu. V duchu sa vsak potesi, zasa sa jej podarilo aspon scasti prinutit Nyeriho, aby urobil co chcela. Nepredpoklada, ze by vo svojej sprave uviedol vsetky detaily, to bude musiet kopat este ovela hlbsie. Mlcky sleduje jeho gesto, ktorym ju poklonkuje von, otoci sa teda smerom k dveram rozhodnuta pre dnes ho viacej neprovokovat. aj ked...* Pocula som vas uz prvykrat, ked ste spominali pana Devereauxa, nemusite sa opakovat. *neodpusti si poznamku a kyslo sa zatvari ako pokracuje k dveram. Ked ich otvori, este sa obzrie ponad plece* Prajem vam rychle uzdravenie! *prehodi, no naozaj iba zo zdvorilosti, najlepsie pre nu by bolo, keby bol nejako vaznejsie zraneny, bol by nuteny opustit agenturu pre nevyhovujuci zdravotny stav a mala by od neho pokoj. Velmi rychlo si ale uvedomi, ze to by nechcela... a Joshua si to nezasluzi. Potichu za sebou zatvori dvere, zhlboka sa nadychne, pomalicky vydychne a pusti sa klopkat si cestou von z budovy*