Nemocnicna izba c. 47

*namosureny sedi na posteli a cita knihu. zakazali mu pracovat a strcili mu do ruk nejake noviny, bulvar, ktory ho absolutne nezaujima.. a tak si vypytal akusi klasiku. horsie je, ze poriadne ani nevnima slova, ktore mu behaju pred ocami, premysla, ako sa ma Saraine a ci sa o nu Devereaux dobre postaral. a ci ju, pre Nawheeru, nepripravil o poctivost. zamraci sa, lebo je mu jasne, ze to tak jednoducho nezisit, nemoze sa predsa dcery casually opytat, ze Sai, zlato.. uz si mala sex? uchechtne sa sam na sebe a mierne ho pichne pri srdci.*Lazarey... *zasipi a po par sekundach sa uskrnie. nanho sa uz vlastne nemusi hnevat, uz je mrtvy.. a vdaka tomu by mozno aj odpustil Adrienovi, ze pravdepodobne sprznil jeho dceru. pochybuje, ze bez neho Lyrska agentura pobezi este dlho a on.. on mozno bude mat chvilu pokojny zivot. samozrejme za predpokladu, ze ta Wallaceova vypadne naspat pod senatorov stol, kde predpoklada, ze robi vacsinu svojej prace s hlavou medzi Birmingamovymi nohami*

*akonahle sa ocitne nohami uprostred vydlazdenej chodby, pusti sa Adriena, prebehne k nedalekemu informacnemu pultu a pozrie na elfsku sestricku* V ktorej izbe je, prosim vas, Joshua Nyeri? *vyhrkne netrpezlivo a hned ako sa dozvie odpoved pusti sa polokracat-polobezat chodbou uplne zabudnuc, ze Adrien bude niekde za nou. Musi sa dostat k otcovi, musi ho bezpodmienecne vidiet. Pred izbou cislo 47 prudko zabrzdi, zhlboka sa nadychne, pripravujuc mysel na pohlad na otca na nemocnicnej posteli, kratko zaklope a otvori dvere* Oci! *vypadne z nej, prebehne k nemu a prudko ho obijme* Och... si v poriadku? *drzi sa ho ako kliest odhodlana drzat ho co najdlhsie*

*ani sa nestihne poobzerat, ked uz vidi Saraine niekolko metrov od neho. pokruti hlavou, vzdychne si a pusti sa kracat za nou. neponahla sa velmi, ma akysi zly pocit, ani nevie preco. pred dverami Joshuovej izby na chvilu zastane a pozera na Sai v jeho objati.. da si zalezat an tom, aby sa nezatvaril kyslo, vojde dnu a zavrie za sebou dvere. kratko kyvne sefovi na pozdrav a sadne si do kresla opodial, pricom sa snazi splynut so stenou*

oh, Sai!*vypadne z neho, ked sa okolo neho vrhne a musi zatat zuby, aby nezaochkal od bolesti. Lazareyovo zaklinadlo bolo sice dost vazne, no meridonski liecitelia ho v pohodicke dostali z najhorsieho von. teraz uz ho len sem tam pichne pri srdci, vlastne sa nic vazne nedeje, zazil uz aj horsie veci* nenervac, prosim ta, ja som v uplnom poriadku.. vdaka Adrienovi*hodi po nom ockom a pousmeje sa* dakujem ti, Adrien *dolozi po chvili, pozerajuc mu do oci. po par sekundach si vzdychne a otoci tvar na dceru, az teraz si uvedomujuc, ake hrozne modriny ma po tvari. preleti nim vlna hnevu a on sa zamraci* nemam zavolat sestricku, nech ti na to nieco daju? *spyta sa, veri, ze zbytocne a tak radsej pokracuje v dalsich otazkach* postaral sa o teba Adrien? vyspala si sa dobre? *dava si pozor, aby to bola maximalne nevinna otazka bez akehokolvek podtonu.. mohla by totiz nastat velmi osemetna situacia*

*da otcovi pusu na lice a trochu sa od neho odtiahne, aby si ho mohla obzriet. Musi sa presvedcit, ze je v poriadku, vie, ze ju chce chranit a k tomu patria aj nejake tie klamstva a jeho oblubene zahmlievanie pravdy. Na jeho navrh, ze zavola sestricku, iba razne pokruti hlavou* Uz to nie je take strasne, niekolko dni a skoro nebudu vidiet... *predpoklada, ze to bude mozno aj par tyzdnov, ale nechce otca vystrasit. Usadi sa vedla neho na postel a stale drzi jeho ruku vo svojich. Ked si predstavi, ze ho mohla stratit... radsej na to ani mysliet nechce. Pri otcovych dalsich otazkach pozrie na Adriena, v ociach ma vazny vyraz* Postaral sa o mna, neboj sa... Adrien je dokonaly gentleman... *odvrati od neho pohlad, pozrie na otca a usmeje sa nanho* Som strasne rada, ze ta konecne vidim! *polozi si hlavu na jeho plece a privrie oci. To vsak nebol dobry napad, lebo sa jej zasa vracaju neprijemne spomienky* Kedy ta pustia domov? *zanovito hladi na otcovu ruku v tych svojich, nema v plane pozriet na Adriena, aspon zatial nie*

*prudko ocervenie pri Joshuovej pochvale* to nestoji za rec..*zamrmle, ani velmi neriesi, ci ho niekto pocuva. mysel mu zaleti par hodin do zadu, do tych krasnych chvil so Sai a zrazu ho zavali vina. to on sposobil tu bitku, on zavinil smrt niekolkych svojich kolegov, on... zabil Lazareya. Sarainin pohlad ho drasticky vrati do reality a on sa zmoze len na usmev. z Nyeriho otazok je mu jasne, ze vie, ze cosi sa medzi nimi deje, ale nevyzera,ze by mu to vadilo. teda aspon Adrien tak dufa, pretoze ak by Joshua povedal co len jedno slovko proti, mohol by ist rovno do riti.*

no tak to som rad, ze dal na teba pozor*sibne po Adrienovi pohladom a trochu sa upokoji, premyslajuc. je schopny zmierit sa s tym, ze jeho dcera.. nevie. ved takmer ani nedokaze tu myslienku dokoncit v mysli. velmi rad by sa s dceoru o tom otvorene porozpraval, je to vsak komplikovane. hlavne kvoli tomu, ze sa s dcerou nikdy o nicom otvorene nerozpraval. ked zaciti Saraininu hlavu na svojom pleci lavou (ne)rukou si ju privinie a pobozka ju na spanok*mali by ma pustit uz dnes vecer, rad by som spal doma [stale sa tvarime ze je okolo obeda ze?].. zakazali mi vsak ist do prace *prizna sa a v momente si uvedomi, ze spravil obrovsku chybu. ked o tomto Sai vie, urcite ho tam nepusti.. v mysli zanadava, ked vtom ho nieco napadne. vazne pozrie na Adriena* z domu sa budem snazit robit co najviac, ale myslim, ze.. *zhlboka sa nadychne, ani neveri, ze taketo nieco robi* by si za tych par dni mal zvladnut viest agenturu ty. hlavne dat pozor na tu suku Wallaceovu.

*pousmeje sa, ked zaciti otcov bozk, je nesmierne rada, ze to vsetko prezili ako tak bez ujmy na zdravi. Na psychike sa udalosti poslednych dni urcite odrazia, hlavne na tej jej. Povzdychne si a natoci hlavu tak, aby videla otcovi do tvare* Pockam tu s tebou do vecera a pojdeme spolu. *v duchu si este zaumieni, ze sa pojde popytat liecitelov zakladne veci, ako sa o otca starat. Aspon bude mat doma co robit, sama tak, ci tak nikam nepojde, na to ma privelky strach. A stale je bez prutika, takze uz dvojnasobne sa z domu nepohne* Oci! *zdvihne hlavu z jeho pleca, ked pocuva jeho slova, ze bude pracovat z domu* Musis sa setrit! Aspon mi slub, ze budes aj dostatocne oddychovat. Musis sa co najskor zotavit! *hladi nanho svojim nekompromisnym pohladom, ktory si vyskusala prednedavnom na Adrienovi. Ked otec vyslovi aj posledne slova, prudko nadvihne obocie. Tusila, ze si Adriena vazi a doveruje mu, ale ze mu zveri celu svoju zodpovednost, necakala... Hodi ockom po Adrienovi, neodvazi sa nanho pozriet dlhsie, lebo by si velmi rychlo spomenula, co s nou robi, ako ho miluje a zabudla by, ze jej klamal a ma byt nanho vlastne nahnevana* Kto je suka Wallace? *hodi otazku len tak do plena, cakajuc, ze jej niektory z nich odpovie*

*jeblo ho. kolosalne ho jeblo.*to akoze.. vazne? *vykokce, pozerajuc na Joshuu. je jasne, ze vydrbany Damien je teraz na cele Lyru a cela tato situacia je tym padom celkom vtipna, no on jednoducho nedokaze vstrebat a pochopit skutocnost, ze ON by mal byt na cele eladionskej agentury. po Saraininom pohlade sa vsak nejako da dokopy a vydycha sa asi tak zhlboka ako zena pred porodom* nuz.. nic ine mi asi neostava, co? *uskrnie sa, zrazu celkom stastny. ani neveri, ze si zasluzil u Nyeriho az takuto doveru. odpoved na otazku o suke Wallace radsej necha na Josha, mysli, ze on to lepsie vysvetli*

*zamraci sa na dceru*zlatko, ved tu do vecera umries od nudy.. ja tu mam predsa knihu*uskrnie sa* som si isty, ze Adrien sa o teba postara, kym ma odtialto pustia. *asi mu naozaj preplo, ale dosiel k zaveru, ze vhodnejsieho chlapa ako Adriena uz jeho dcera nenajde. respektive, on nenajde pre nu vhodnejsieho chlapa. zmurkne nanho, celkom sa bavi na jeho soku. sam si nie je celkom isty, ci vedenie ten chlapec zvladne, no na vyber velmi nema, napriklad Vavryho by urcite na takuto poziciu nenominoval... po poslednej dcerinej otazke sa na nu skaredo zamraci* laskavo si take slova odpust, mlada dama! *pokarha ju zvysenym hlasom a zostava sa mracit, kedze mysli na tu..zenu.* to je senatorova namestnicka, ktora sa nam prisla starat do roboty *skonstatuje kyslo a vzdychne si. je vlastne aj celkom rad, ze bude mat chvilu od roboty pokoj a bude sa moct konecne venovat dcere. po sedemnastich rokoch by sa aj patrilo*

*nadvihne obocie a pozrie na otca* tak ty ma vymenis za knihu? no pekne... dufam, ze aspon stoji za to! *uskrnie sa nanho a da mu pusu* Len aby si este nelutoval, ze ma posielas prec. *pokyvka hlavou, postupne sa jej zlepsuje nalada. Konecne sa dostala z tej hnusnej miestnosti, je s otcom... aj Adrien je s nimi. Nateraz ma vsetko, co si priala len v najtajnejsom kutiku duse, kym bola zatvorena v Lyre. Pousmeje sa na Adrienovej reakcii a ked ju otec pokarha, pozrie spat nanho* ale- *ide sa ohradit, ze ked ju tak moze volat on, moze aj ona, ale prave vtedy dostane vysvetlenie*

*vyvaluje oci, Nyerimu asi skratovalo nieco v mozgu pri tej kliatbe.. vyzera to vsak tak, ze nema nic proti tomu, ze by Sai s nim mala travit cas, a tak vstane z kresla a prejde k posteli. zastane tesne za nou a vylozi si ruky na obe jej ramena, citiac sa pritom velmi zvlastne.. musi si vsak potvrdit svoje dohady. ked Josh vynada Sai za jej slovnik, len sa uskrna. bohvie, co by ten chlap robil, keby vedel, ze bol omraceny vo svojej vlastnej kuchyni a bola mu upravena pamat... jednoznacne by nebol k nemu taky, aky je k nemu teraz. a on nic pred sebou nepopiera, paci sa mu to*

skor si myslim, ze ty ma rada vymenis za Adriena *zmurkne na nu a naciahne sa po knihe, ktora pri jej objati padla na kraj postele. kutikom oka si vsimne Adrienove ruky na jej pleciach a pousmeje sa. chlapec sa potrebuje uistit, ci ho schvaluje.. ach, ale tohto agenta vyborne vycvicil. ma perfektnu intuiciu..* no, dajte si uz odchod, chcem si citat *zaveli po chvili a netrpezlivo mavne rukou smerom ku dveram*

*po otcovej poznamke jej stupne cerven do tvare, co vyzera popri tych modrinach dost komicky. Popritom nad jeho slovami aj uvazuje. Znamena to, ze jej schvaluje, aby bola s nim? Len tak a bez ziadnych protestov? Nejde jej to do hlavy, no radsej nic nehovori. Ked zaciti Adrienove ruky na svojich pleciach, vykruti hlavu, kratko nanho pozrie a potom prenesie pohlad spat na otca* Dobre, oci. Uvidime sa vecer doma... *nakloni sa k nemu, este raz ho obijme, tentokrat citlivejsie a odtiahne sa* Lubim ta! *usmeje sa nanho, zosuchne sa z postele a zostane stat vedla Adriena cakajuc nanho. Teraz sa bez neho nikam nedostane, je od neho zavisla. A nevie sa rozhodnut, ci sa jej to paci alebo nie*

maj sa, sefe *usmeje sa nanho a dufa, ze si v jeho usmeve precita to, co mu ukazuje.. chyti jeho dceru za ruku a vytiahne ju z izby. vytiahne z vrecka prutik a parkrat nim mavne, napravujuc jej saty, aby vyzerali ako vyprate a vyzehlene. fajn, to by bolo, este by mal urobit nieco s tymi modrinami.. zamraci sa a sustredene mavne prutikom, vycaruvajuc pred sebou akusi tekutu hnedu hmotu. velmi dufa, ze sa trafil a vycaroval make-up a nie nejake toxicke svinstvo, a letmymi pohybmi prutika jej ho pricapka na tvar. ked modriny takmer vobec nevidno, znova ju chyti za ruku a nic nehovoriac sa prudko odmiestni. v mysli uz ma nachystene prekvapenie..*

*pomalym krokom vojde do nemocnice, poobzera sa okolo seba a pohne sa k informacnemu pultu. O par kratkych chvil sa pusti kracat smerom, ktorym sa dozvedela, ze sa nachadza izba Joshuu Nyeriho. Po chodbach sa ozyva len klopkanie jej vysokych opatkov, v jej hlave vsak nezneju iba jej opatky, ale asi tisicpatsto roznych myslienok. Rozmysla, ci nahodou nie je jej vina, ze sa toto vsetko stalo... nemala tu akciu schvalit, zjavne bola prilis nebezpecna. Mala sice nejake pochyby, ale pri pohlade na Nyeriho vyraz, ked sa jednalo o jeho dceru, nedokazala mu povedat nie. Prilis by ho tym vyprovokovala. Teraz musi senatorovi vysvetlovat, ako mohla schvalit akciu, pri ktorej jeden mlady agent prisiel o zivot a niekolko dalsich bolo zranenych. A co je najhorsie, ze sa dostali informacie na verejnost, predsalen Meridonsky ples je prilis verejna akcia na to, aby tam prebiehal nejaky boj utajenych agentur. Este bude mat riadny pucung od Birminghama. Teraz sa vsak potrebuje porozpravat s Joshuom... a to co najskor. Pred tymi spravnymi dverami na chvilocku zastane, skloni hlavu, skontroluje svoj tmavozeleny kostym, ci je bezchybny a ked sa o tom presvedci, dvakrat zaklope a vojde dovnutra*

*lezi na posteli v divnej polohe. uz vyskusal asi vsetky na svete a v ziadnej mu dlho nie je prijemne. uz sa neskutocne tesi domov, kde si sadne, uvari si kavu (lepsiu ako zbrndu ktoru maju tu) a pusti sa do prace. vie, ze Saraine bude nadavat, na druhej strane aj ona bude musiet ist niekedy spat.. a pri troche stastia bude mat plnu hlavu Adriena a jeho necha na pokoji. otoci stranku knihy, ktoru cita a zameria sa na prvy odstavec. asponze celkom zaujimavy dej ho odradza od myslienok na nepohodlie.. zo zahlbenia ho vyrusi klopkanie opatkov po chodbe. zamraci sa a prepadne ho otrasna myslienka. ten zvuk sa mu za tych par dni stihol vryt do pamate a nenavidi ho, odkedy ho prvykrat pocul. je mu jasne, kto prichadza este skor, nez sa ozve zaklopanie na dvere a ta suka vojde dnu. zamraci sa, odlozi knihu na bok a upravi sa do polohy, o ktorej si mysli, ze vzhladom na podmienky, v nej vyzera celkom dostojne. chladne na nu pozrie, ked vojde, cakajuc, co nanho vypluje. absolutne nema chut na tuto konverzaciu, no ocividne mu nic ine nezostava.. jedine, zeby sa chcel ponizit natolko, aby zavolal sestricku a nechal ju odviest ju. trochu mu poskoci srdce a uvazuje, ze to aj spravi, no racio v jeho mozgu ho schladi. rozhovoru s nou sa tak ci tak nevyhne.*

*prebehne pohladom po miestnosti, na par sekund nim spocinie na Joshuovi, no potom sa otoci a zatvori za sebou dvere. Prejde par krokov blizsie a zostane stat pri posteli, pri jeho nohach* Dufam, ze vas nevyrusujem! *prehovori potichu, chvilku sa odmlci a premeria si ho. Na to, ze je v nemocnici, vyzera uz celkom zdravo, takze sa zda, ze liecitelia si robia svoju pracu* Potrebujeme sa porozpravat o tom, co sa vcera stalo... *ozve sa po chvilke, odhrnie si vlasy z tvare a zahladi sa znova na Joshuu, potrebuje od neho pocut presne, co sa stalo. Citala uz sice spravy od niekolkych agentov, ale vsetky su akosi podozrivo zahmlene a detailov sa clovek ako ona vobec nedocita. Preto musela ist priamo za zdrojom. A kto iny by bol lepsi zdroj ako samotny pan Nyeri?*

*ako na nu pozera, buble v nom nenavist, no zaumieni si, ze neuhne pohladom. napadne si odkasle po jej otazke a nadychne sa* nevidim dovod, aby sme sa rozpravali o vcerajsku. urcite ste citali spravy od mojich agentov, postupovali sme tak, ako bolo v plane. oni zautocili a my sme sa branili. a k tomu vsetkemu je Lazarey mrtvy a my mame jedinecnu sancu, aby sme oslabili, ak nie uplne zrusili Lyrsku agenturu. kym budem doma na prikaz liecitelov, agenturu povedie pan Devereaux a bude plne zastavat moju funkciu. dakujem, ze ste sa zastavili *doda este, naciahne sa po knihe a zahlbi sa do nej, pevne veriac, ze ta zenska vypadne z jeho izby. nemal by sa namahat ani rozrusovat a pri nej robi presne to*

*aj by prevratila ocami nad jeho slovami, ale nedovoli si pred nim ziadny iny vyraz ako kamenny, ktory stal eudrziava na tvari. Ano, vie, ze sa jej chce co najrychlejsie zbavit, ale ona sa len tak nenecha odrezat. Zhlboka sa nadychne, preklopka si k boku postele az stoji tesne vedla nej a zvrchu pozrie na Nyeriho cakajuc, kym zdvihne hlavu* Ano, citala som spravy vasich agentov. Ale bud su neschopni, alebo umyselne zatajuju vo svojich spravach podstatne informacie... *urobi umyselne dlhsiu pauzu, aby mu naznacila, ze tusi, ze svojich agentov instruoval, ze ju maju odstavit* Takze som tu, aby som pocula od vas, co sa presne stalo a kedy sa situacia zvrtla. *presunie vahu z jednej nohy na druhu, zlozi si ruky na prsiach a caka na jeho vyjadrenie. Nema v plane odist, kym sa nedozvie, co sa tam naozaj stalo*

*pomaly zlozi knihu na kolena a nadvihne k nej pohlad* pozrite, slecna Wallace. ja nie som agent z lyru a ani so ziadnym z nich niesom dobry kamarat. neviem, ake maju umysly, ani ake maju prikazy. nemozeme od nich cakat, ze budu dodrziavat podmienky dohody, preto sme aj vypracovali plan B, ktory ste sama schvalili a ktory sme aj pouzili. Lazarey mi vratil moju dceru a pravdepodobne si myslel, ze budem oslabeny citmi. *to, ze realne citmi oslabeny bol jej nemieni spominat* a povazoval to za najlepsiu sancu vidiet ma mrtveho. vdaka agentovi Devereauxovi je to vsak teraz trochu naopak *sladko sa na nu pousmeje* a este jedna vec. viem, ze sa vam nepacia moje metody a verte, ze je to vzajomne. vyprosim si vsak*nahle mierne zvysi hlas*aby ste nazyvali mojich agentov neschopnymi. rozumieme si? *spyta sa s nadvihnutym obocim a pozorne ju sleduje, ignorujuc pichavu bolest pri srdci. asi sa vytocil az moc.*

*zamraci sa, ked pocuva jeho slova. Ano, sama vie, ze ten nahradny plan schvalila, nemusi jej to takto okato pripominat. Prudko sa nadychne, ona sa nenecha urazat nejakym chlapom, ktory si mysli, ze je najmudrejsi na svete a vsetci okolo neho su len obycajne spiny* Pozrite sa na to takto, pan Nyeri. *pozera sa priamo nanho, nemieni uhnut pohladom, to by mu len nahralo do karat* Som ulohou, ktoru mi pridelil senator Birmingham nadsena asi ako vy. Naozaj nebolo mojim snom pracovat s takym arogantnym nafukancom, ako ste vy, ale nemam na vyber! Mam v umysle urobit si svoju pracu co najlepsie, tak ma laskavo prestante zhadzovat pred vsetkymi ostatnymi a hlavne pred vasimi agentmi! Nie som taka hlupa, aby som nevedela rozoznat, ze im davate instrukcie, aby zamlcali predo mnou informacie, kym im to vy neschvalite! Mozno tomu neverite, ale naozaj mam v hlave mozog a viem ho pouzivat. Takze navrhujem, aby ste mi prestali hadzat polena pod nohy, co najskor dokazali senatorovi, ze ste znova schopny viest celu agenturu a ja vam zmiznem z oci! Rozumieme sa? *postupne zvysuje hlas, uz ho ma naozaj dost, sprava sa k nej ako k najvacsej chudere a to ona neznasa. Nenecha so sebou zametat ako s handrou a uz vobec nie, aby s nou zametal chlap na nemocnicnom lozku, aj ked je to Joshua Nyeri*

*pozera na nu s pobavenym usmevom na perach.. strasne ho tesi, ze ju takto vytocil a je mu celkom ukradnute, ze je vytoceny podobne. tentokrat ma on navrch a neskutocne si to uziva* slecna Wallaceova. ja som svojich agentov instruoval, aby vam dali vsetky informacie, tak, ako ste mi to prikazali *ozve sa po jej monologu a to, co hovori, je naozaj pravda.. zcasti. tentokrat vsak neprikazal agentom, aby kryli Adriena, nemal predsa kedy.. predpoklada teda, ze sa spolu dohodli a neskutocne ho to tesi. vycvicil si ich perfektne* takze tu na mna, prosim, nebliakajte. ak mate nejake problemy s vasim temperamentom navrhujem, aby ste nasli niekoho, kto vam pomoze. * najlepsie nejaky chlap. dolozi v mysli a tvari sa tak, aby jej bolo jasne, na co mysli.* a ak si senator mysli, ze niesom schopny viest agenturu ani po tom, co moj agent zavrazdil nasho uhlavneho nepriatela a zachranil pritom moj vlastny zivot.. *odmlci sa* tak potom musim pochybovat o jeho schopnosti viest senat *vie, ze vysoko rube a ze prave velmi ohrozuje svoju poziciu, neveri vsak, ze Birmingham by sa uchylil k takemu kroku, ako je jeho odvolanie. hlavne preto, ze mu musi byt jasne, ze vsetci jeho agenti (okrem Vavryho) by odisli spolu s nim*

*mlcky stoji nad nim, s rukami zlozenymi na prsiach a pocuva jeho slova. Napriek tomu, ze jej stale opakuje, ze nedal pokyny jeho agentom, aby zamlcovali pred nou informacie, neveri, ze s tym nema nic spolocne. Miesto toho, aby mala prehlad o vsetkom, co sa deje (ktory by aj mala mat ako zastupkyna senatora), vyzera ako neschopna chudera a nema ani polovicu z informacii, ktore by potrebovala. Najhorsie je, ze to vyzera tak, ze sa k nim tak lahko nedostane* Senator rozhodne o vasej sposobilosti alebo nesposobilosti na zaklade mojej spravy, takze na vasom mieste by som naozaj zacala spolupracovat! *prehovori priam mrtvolne chladnym hlasom* Navrhujem vam, aby ste si davali pozor na to, co hovorite, vasa pozicia stoji momentalne na vratkych nohach, takze sa moze stat, ze sa zrazu zbadate, ze sa vas zivot zmenil... *doda este tichym hlasom, nemoze mu predsa dovolit, aby len tak bez dovodu urazal senatora. Aj ona uznava, ze senator ma niekedy svoje nalady, ale je to cestny a mudry clovek a ona si ho velmi vazi. Dal jej sancu presadit sa a ona ho nemieni sklamat*

*da si velmi zalezat, aby neprevratil ocami. vobec sa mu nepaci, ze takto stoji nad nim.. ale na druhej strane jej to mozno davat pocit vacsej dolezitosti. urcite ho potrebuje* trasiem sa... *prehodi, vypuli oci a zaklepe rukami. po par sekundach sa na nu uskrnie a zmurkne na nu*slecna Wallace, mate potencial a mrhate nim. mozno by sa vam pacilo pracovat podo mnou viac, nez pod senatorom *da si zalezat na tom, aby bolo v pozadi jeho reci pocut sexualny podton. mozno ked ju pohorsi dostane ju konecne z jeho izby.. a potom ja on vypadne, nech si liecitelia hovoria co chcu. potrebuje nejaky alkohol a cigaru do ust, a toho sa docka az doma... doma, kde bude rozmyslat, ako je mozne, ze tato zena ho tak vytaca. zvladol uz predsa aj horsie veci, ako je ona. a bude musiet asi skocit za svojim oblubenym odbornikom na kamaelsku mysel, mozno by mal nejake tipy na autohypnozu*