Sidlo agentov

predpokladam, ze budes prvy na muske*ozve sa rychlo, ked zbada Adrienove rozpaky*ty si bol ten, ktory zasiahol do mojho vypocuvania a ktory *vyceri nanho zuby v pobavenom usmeve*is prebral velenie. chcem len, aby si sa pripravil na spochybnovanie tvojich schopnosti a podobne sracky*zrazu sa zatvari znechutene, vstane a chyti Adriena za rameno*chcem aby si vedel, ze nech sa stane cokolvek nedovolim, aby som o teba prisiel*nevie, co ho to chytilo za sentiment a radsej to ani nechce vediet, pretoze v tom momente zapocuje klopkanie topanok na chodbe. postrci Adriena, nech si ide sadnut spat a vazne pozrie na svojich agentov*ticho!*zaveli, spokojny, ze ho pocuvli v zlomku sekundy, nenapadne mykne prutikom, aby ozivil Vavryho a v momente, ked ho strci do vrecka kutikom oka zbada otvorenie dveri*damy a pani, dovolte mi, aby som vam predstavil SLECNU Elisabeth Wallace *vystrie lavu ruku smerom ku dveram v uvitacom geste. vzhladom na udalosti vcerajsieho dna si dava zalezat, aby jej oslovenie vyslovoval s maximalnym zvyraznenim*

*klopkajuc vojde dovnutra, dvere sa za nou zavru a hned jej padne pohlad na Joshuu, ktory sa ujal predstavovania. Neujde jej jeho detinske zvyraznenie jej oslovenia, na tvari ma vsak stale kamenny vyraz. Postavi sa pred agentov pred sebou a premeria si ich prenikavym pohladom, ktory im ma napovedat, ze sa jej len tak nezbavia* Dobry vecer! *pozdravi ich, pohravajuc sa s prutikom v rukach* Kedze pan Nyeri ma uz predstavil... *pootoci sa smerom k nemu, posmesne sa ukloni a otoci sa spat*mozeme preskocit formality. Senator Birmingham ma poveril dohliadanim nad touto agenturou a ocakavam vasu spolupracu. *urobi pauzu vo svojej reci a pozrie niekolkym agentom priamo do oci, jednym z nich je aj agent Vavry* Kazdeho jedneho z vas! *doda este, mozno zbytocne, no nemoze si dovolit ziadne pochybnosti o jej postaveni* Taktiez sa chcem s kazdym z vas rozpravat, vypracujem rozvrh, komu nebude vyhovovat cas schodzky, nech sa mi ozve a dohodneme sa na inom case. Nejake otazky? *caka, ci sa zdvihne nejaka ruka alebo sa rovno z mnozstva agentov ozve nejaka otazka*

*sokovane pozera na Nyeriho, ani nestihne vyjadrit slova vdaky, ked je odsoteny spat na svoju stolicku. srdce mu stale divne tlcie, ked tak pozera na prichodziu zenu. musi usudit, ze je mu nesympaticka. jednak, je uplne evidentne prilis stara na to, aby stale bola slecna, a jednak z nej vyzaruje, aka je strasne namyslena. ked sa spyta, si ma niekto nejake otazky, nakloni sa dopredu, oprie sa laktami o kolena a odkasle si*slecna Wallace*ozve sa presladene a dava si zalezat, aby nemihol okom na Nyeriho*vo velmi teoretickej rovine.. co ak odmietneme spolupracovat, povedzme preto, ze sa nam zdate menej schopna ako nas veduci viest tuto agenturu. viete.. *zatvari sa, akoze ide poucovat sestorcne dieta o tom, preco nemoze pisat voskovkami po stenach* v tejto praci zalezi vela na dovere. stale, samozrejme, rozpravam v teoretickej rovine*zopakuje, aby dal najavo, ze to, co hovori absolutne teoreticke nie je, a odola pokuseniu stuchnut agenta Greya pod rebra, ked zacuje jeho uchechtnutie. halou to zasumi, ked dorozprava, a on je stastny, ze mu kolegovia prejavili takuto podporu. ked uz ho Josh varoval, ze je prvy na muske, chce si to aspon poriadne vychutnat.*

*ked zacuje presladeny hlas mladeho agenta, o ktorom predpoklada, ze je Nyeriho prava ruka, otoci sa k nemu, urobi krok blizsie a zahladi sa nanho* Samozrejme, cisto teoreticky... *sladko sa nanho usmeje a pokracuje* bude mat take konanie nasledky. Kazde odmietnutie spoluprace sa bude riesit individualne, ale prikladmo mozeme hovorit o preradeni agenta na administrativne prace, v zavaznych pripadoch aj vylucenie z agentury a strata prace... *nadvihne kutiky ust do akejsi karikatury usmevu a doda*... bavime sa samozrejme, stale v cisto teoretickej rovine. *ignoruje pritom sum v sale, nepredpokladala, ze by sa agenti zverili so vsetkym, s cim sa zveruju Nyerimu, taka hlupa nie je. No ona ma tiez donucovacie prostriedky, ktore moze vyuzit*

*vzkypi v nom zlc a zamraci sa*takze sa nam vlastne vyhrazate. ake krasne, perspektivne vyhliadky do buducnosti...*siroko sa na nu usmeje a prenesie pohlad k oknu, tvariac sa akoze v nom vidi svoje buduce ja. najradsej by sa na nu vykaslal a nechal sa preradit za dosku, lenze vie, to Joshovi nemoze urobit, hlavne nie po tych slovach, ktore mu ustedril pred par minutami. riskuje pohlad nanho, aj ked si nie je isty, ci nevybuchne do hlasneho smiechu*

*stoji obdalec od Wallaceovej, obzerajuc si jej zadok a uskrnajuc sa. zboznuje svojich agentov.. co je vlastne len dalsi dokaz, ze si dokaze perfektne vyberat spolupracovnikov. Vavry, ako cierna skvrna sa nerata, taki sa vzdy najdu. predpoklada, ze ho v kratkom case caka povysenie. snazi sa nepocuvat, ked Wallace rozprava, no nejde mu to a adrenalin mu pri jej slovach dost stupa. vie vsak, ze si nemoze dovolit vystup podobny vcerajsiemu. on jej musi ukazat, ze ma navrch..*slecna Wallace*ozve sa zrazu prudko*rad by som, keby ste uz prepustili mojich agentov. zacina byt dost neskoro a v nasich kruhoch sa pracuje od skoreho rana, chcel by som, aby sa poriadne vyspali. a potrebujem s vami prediskutovat niekolko veci ohladne zajtrajsieho dna, kedy sa velmi tesime na vas prinos pri pociatkoch nasich operacii*mrkne na Adriena, kutiky ust sa mu na chvilu myknu smerom hore a podide k tej odpornej blondine. hnusi sa mu predstava, ze tu s nou este chvilu pobudne, no praca nepusti. a doma aj tak nema co robit..*

*udrziava kamenny vyraz aj napriek francuzovej tvrdej poznamke* Nemam v umysle uskutocnit ziadne z opatreni, ktore som spominala, ak mi nedate dovod! Takze je to na vas! *otoci sa k Joshuovi a kyvne hlavou* Isteze. *odpovie na jeho narazku a otoci sa este k agentom* Myslim, ze som povedala vsetko dolezite. Ak budete mat na mna otazky, mozete za mnou prist hocikedy.. *otoci sa spat k Nyerimu a pozrie nanho* Tak podme do vasej kancelarie! *navrhne a ani necaka na odpoved, otoci sa, vyjde dverami a o par sekund uz klopka po chodbe veducej k jeho kancelarii ani sa neobzerajuc, ci ju nasleduje*

mozete ist*oznami svojim agentom po jej slovach, davajuc jej nepriamo najavo, ze nech si hovori co chce, oni takcitak budu stale pocuvat jeho. po jej panovacnych slovach o jeho kancelarii sa zatvari ako mucenik iduci na popravu, oceni smiech niektorych z agentov a vyda sa za nou, predstavujuc si, ako ju skrti a trha jej pritom tie odporne vlasy.. ano, hned mu je lepsie*

[je rano] *stoji v novuckom obleku, s umytymi vlasmi a vylestenymi topankami pred Nyeriho kancelariou a chvejucu sa ruku ma polozenu na klucke. povodne nechcel pouzivat jeho kancelariu, vsetky dolezite veci pre jeho pracu su vsak tam a on tym padom nema na vyber. zhlboka sa nadychne a potlaci smerom dole. dvere povolia a on sa zrazu najde v kancelarii, v ktorej bol len parkrat a ktora je teraz jeho. pomaly prejde okolo masivneho stola a sadne si do obrovskej pohodlnej stolicky. parkrat sa sialene otoci o 360 stupnov a vylepsi si naladu, ked sa mu vsak zacne tocit hlava presatne s tym. pristane laktami na stole a porozhliada sa okolo seba, skenujuc hrbu papierov, ktore bude musiet teraz vybavovat on. oprie sa, zahrnie si ruky do vlasov a zavrie oci. aj ked si to nerad pripusta, boji sa. ako ho budu teraz brat jeho kolegovia..? kryli ho pred Wallaceovou a chvalili ho za zabitie Lazareya, no aj tak. zo zamyslenia ho vyrusi sekretarka (s ktorou parkrat spal) a cela cervena mu polozi hrncek kavy na stol. so zasomranim jej podakuje a naciahne sa po prvom pergamene na stole. informacia, ktora mu oznamuje, ze Lazareyovo miesto prebral Damien Moriarty. uskrnie sa, je to celkom zaujimava zhoda okolnosti...*

*nahlas klopka po uz znamej chodbe, tu a tam kyvne nejakemu agentovi na pozdrav nemeniac vyraz svojej tvare, stale ho ma kamenny, ako vacsinu casu. Pred dverami s cedulkou s menom Joshua Nyeri zastane, uhladi si tmavomodry kostym a nahlas zaklope. Robi to iba zo zdvorilosti, v dalsej chvili vojde dnu bez toho, aby pockala na pozvanie* Dobre rano, agent Devereaux! *pozdravi ho, zatvori za sebou dvere, prejde par krokov k stolu, odignoruje nepohodlne stolicky pre navstevy a vycaruje si svoje pohodlne kreslo. Ked sa don pohodlne usadi a odlozi svoj prutik, pozrie nanho. Premeriava si ho skumavym pohladom, v duchu uvazuje, ci je naozaj taky schopny. Asi bude musiet byt, kedze ho Joshua poveril vedenim agentury. No, v najblizsom case to urcite zisti*

*zacuje klepot opatkov po chodbe a prepadne ho neprijemna myslienka, ktora sa o par sekund stane pravdou. zabojuje so sebou, aby si odpustil kysly vyraz, odsunie dokument, ktory cita, nabok a sladko sa usmeje*dobre rano, slecna Wallace. *odveti a zostane na nu pozerat, caka, co od neho chce, nemieni sa pytat. samozrejme, ze predpokladal, ze za nim prikvitne, necakal vsak, ze to bude takto skoro. ved si este ani nestihol vyhriat stolicku. naciahne sa po svojej salke s kavou a odpije si. vie, ze zo slusnosti by mal ponuknut kavu aj jej, ale je mu to uplne ukradnute. nech si uvari sama.*

*pohodlne sa oprie v kresle, prelozi si nohu cez nohu a ruky si polozi na stehna. Opatuje mu pohlad a pousmeje sa. Mladik ma kuraz, to sa mu musi nechat. V dalsej chvili sa nadychne a spusti* Takze podme k veci. *nerada veci natahuje, bude ovela radsej, ked bude mat toto stretnutie z krku* Pan Nyeri ma oboznamil so situaciou, s jeho zdravotnym stavom aj s dosledkami, co znamena, ze docasne vediete agenturu vy. *na chvilku sa odmlci, nechava tie slova vyzniet a potom pokracuje* Predpokladam, ze vam nechal instrukcie, ale ak by sa tak nahodou nestalo, prisla som sa ubezpecit, ze budete pokracovat v praci pana Nyeriho. Co znamena, ze ma budete informovat o kazdej operacii, ja ju preskumam a schvalim a az potom mozete v danej misii pokracovat. Cize v kratkosti - vsetky informacie sa musia ku mne dostat a ja ich vyhodnotim. Rozumieme sa? *nadvihne obocie a caka na jeho odpoved, predpoklada, ze sa bude vzpierat ako Joshua, ale proti nej proste nema ziadnu sancu*

*pozera na nu ponad salku, spokojny, ze mu zakryva trasuce sa pery* slecna Wallace. *oslovi ju znova a v zlomku sekundy si spomenie na Sai a na jeho oslovenie pre nu.. tvarou mu prebehne neha, ktoru ale v momente premeni na kamenny vyraz a znova vyhlada ocny kontakt s tou sukou pred nim. salku polozi na stol a pomaly zacne rozpravat* s tymito skutocnostami som oboznameny, odkedy ste nas v agenture poctili pritomnostou *vyslovi tonom, ktory naznacuje, ze jej pritomnostou su pocteni asi tak ako plesnou na chlebe* a tak isto som to bol ja, ktoremu ste vyjasnili, co sa stane, ked vas nebudeme posluchat *nadvihne obocie, naschval voli slova hodne prvaka na zakladnej, pretoze predpoklada, ze ona chce, aby sa pri nej tak citili* takze si vas dovolujem uistit, ze viem, co mam robit. *odkasle si* a teraz k veci. obdrzal som informaciu, ze vedenie lyrskej agentury prevzal Damien Moriarty, doterajsia Lazareyova prava ruka a moj byvaly spoluziak zo skoly. poznam ho dost na to, aby som vedel, ze niektore jeho ciny mozu byt unahlene a ze nie je az tak obozretny, ako bol Lazarey. navrhujem preto.. *urobi dramaticku pauzu* aby sme k nim poslali agenta. stale verbuju novych, mohlo by sa to podarit, ak by sme nasli vhodneho kandidata. *oblizne si pery a odola chuti napit sa z kavy, aby jej nedal priestor na rozpravanie* je mi jasne, ze vidite chybu v mojom plane. my pozname ich a oni poznaju zase nas, kazdeho jedneho, po tvarach. samozrejme.. potrebujeme magiu. *uz ma take sucho v krku, ze sa naciahne po salke s kavou a odpije si, ocakavajuc od nej prival slov. sak co, nech si rozprava, on to ma uz vymyslene..*

*nepohne ani brvou, aj ked v nej sposob jeho reci vyvolava riadny hnev. Neda ale nic z toho, co citi najavo, na to je prilis dobre vycvicena. Uz sa jej nemoze stat, aby sa prestala ovladat, ako sa jej to podarilo v nemocnici s Joshuom. Imaginarne potrasie hlavou, aby z nej vyhnala nevhodne myslienky a pokracuje v sustredenom pocuvani mladeho agenta pred sebou. Precka dokonca aj jeho dramaticku odmlku a po jeho poslednych slovach sa ozve* Samozrejme, to, ze sa vsetci agenti poznaju navzajom sposobuje iba komplikacie... *rozprava pomaly, popritom rozmysla nad najvhodnejsim riesenim situacie* Ak mozem mat pripomienku... predpokladam, ze existuje niekolko misii, v ktorych pracuju agenti vo velmi prisnom utajeni. *kedze jej o nich Joshua nechcel nic povedat, naozaj o nich nic nevie* Lyrski agenti ich nepoznaju, mohli by sme pouzit niektoreho z nich, samozrejme za predpokladu, ze ich misia je kompletna a dalej nie su potrebni... *nadvihne obocie uvazujuc, co na nu este vytasi*

*zamraci sa, premysla nad jej navrhom. je celkom dobry, ale on je prilis hrdy na to, aby to uznal. a vidi hned niekolko prekazok* agenti, ktori su v kryti su vacsinou starsi a.. *otvori spodny suflik a poprezera niekolko dokumentov* ani jeden nevyzera, ze by mal nejako blizko ku skonceniu misie *ozve sa tlmene spod stola a o par sekund sa vystrie* chcel som skor navrhnut, ze by sme niekoho precarovali. *oprie sa laktami o stol a nakloni sa k nej trochu blizsie, skumajuc jej tvar, ktora sa mu tak hnusi.. hlavne, ked ju v duchu porovnava so Sai.. uz sa tesi, ked ju zas uvidi.. lenze kedy to bude? on ma strasne vela prace a Nyeri je stale doma..* su zakliadnla, ktore by v Lyre jednoducho objavili. som si vsak isty, ze Joshua pozna niekolko takych, ktore by boli doslova neodhalitelne.. zaklinadla, ktore mozu sposobit velku bolest, vzhladom na to, ze menia tvar lebky a vyrazne crty tvare, aby uplne zamaskovali povodneho jedinca. *to, ze si nie je celkom isty, ci je takyto proces vratny, si radsej nechava pre seba. naciahne sa po salke s kavou a dopije ju, odolavajuc chuti na cigaretu. a vlastne, preco by mal? je to teraz jeho kancel. mavnutim prutika otvori okno, dalsim si vycaruje popolnik a vytiahne z vrecka cigarety, otrcajuc otvorenu krabicku smerom k nej. to, ze jej neponukne kavu je jedna vec, drzat vsak v ruke krabicku cigariet a neponuknut je vyslovene hulvatstvo.*

*pozorne sleduje vyraz jeho tvare a vie povedat, ze ho svojimi slovami zaujala. Je na seba pysna! Navonok vsak nic nenecha znat, pri jeho slovach o agentoch, kratko prikyvne* Isteze, nemozeme predsa vytiahnut agenta uprostred misie... *nie je taka hlupa, ze by navrhla nieco take. Nakloni hlavu nabok a uvazuje nad jeho dalsimi slovami. Nevie si predstavit, ze by sa niekto podujal na taku zmenu, aj ked je verny agenture. Zhlboka sa nadychne a zamracene pozrie na agenta pred sebou* Ak najdete niekoho, kto bude ochotny podstupit taky narocny a bolestivy proces a bude ochotny vystupovat ako dvojity agent, mate moj suhlas. Ale rada by som sa s nim alebo s nou pred procesom porozpravala... ak vam to samozrejme nevadi. *vymeni si nohy, stale pritom nespustajuc pohlad z muza pred sebou. Ked jej ponukne cigaretu, zdvihne ruku a jemne nou mavne* Nie, dakujem, nefajcim!

samozrejme, s vasim stretnutim pocitam. *snazi sa nedat najavo svoje zhnusenie nad jej chutou rypat do uplne vsetkeho, namiesto toho sa slabo pousmeje a odvrati pohlad ku svojim cigaretam. ked odmietne, pritiahne krabicku k sebe, jednu cigaretu vytiahne a zapali si. po par slukoch, medzi ktorymi rozmysla o vhodnom agentovi na takuto misiu a po zavere, ze to bude musiet prediskutovat s Joshuom sa na nu obrati, premyslajuc co este stale chce v jeho.. teda vlastne v Nyeriho kancelarii.* pokial ide o dnesny priebeh prace, nechavam agentom trochu volna, nech sa spamataju po plese. bezne administracne zalezitosti, to je vsetko. nasou prioritou je teraz Lyr. *oznami jej dufajuc, ze jej toto bude stacit a konecne vypadne. odklepne popol do popolnika a znova na nu pozrie*

*nevzrusene ho sleduje, ako vytahuje cigaretu a zapaluje si. Vie velmi dobre, ze sa jej chce co najskor zbavit, vsetci agenti, s ktorymi sa rozpravala, vratane Joshuu sa jej chcu co najskor zbavit. Lenze ona sa nenecha a v duchu sa na nich zabava. Ked spomenie ples, v duchu sa usmeje, aspon ho nemusi vytahovat sama a moze sa chytit jeho navnady* Urcite si zasluzia den volna... *povie na uvod, presunie ruky zo svojich noh na opierky kresla a opatuje mu pohlad* Ked uz spominate ples, sme tu spolu a evidentne mate volnejsi den, bola by som rada, aby ste mi podali spravu o udalostiach toho vecera. Vasu spravu som totiz nenasla medzi tymi od ostatnych agentov... *okato mu naznaci, ze tu spravu ocakavala a povazuje za dolezite, aby vedela o vsetkom z roznych pohladov. Pre istotu nespomenie, ze ostatni agenti prilis vela detailov zamlcali, nie je si velmi ista ani hlavnou dejovou liniou. Sklada si sice pomalicky v hlave udalosti toho vecera, ale ma privela pochybnosti a potrebuje vediet s istotou, co sa stalo. Vyzera to totiz tak, ze udalosti toho vecera boli len spustacom k dalsim, ktore nastanu v buducnosti. A ona ma prilis rada svoju pracu, neplanuje zlyhat*

*nenapadne si vzdychne, no moze byt on taky idiot? zbytocne jej iba hodil navnadu.. za toto by ho Joshua sfackoval. hlavne preto, ze mu kazal ju drzat na uzde. pozrie jej do oci s kamennym vyrazom a pomaly zahasi cigaretu v popolniku. premysla, ake ma vlastne tato zenska umysly.. alebo zeby mala problem u senatora, kedze akcia nevysla tak, ako bolo naplanovane? tato moznost by ho celkom tesila. rozhodne sa nekomentovat, preco neodovzdal spravu, nemieni jej predsa vesat na nos, ze vsetok cas od plesu az doteraz stravil so Saraine.. * poviem vam to velmi jednoducho, slecna Wallace. cakali sme na Lyrcanov, oni prisli, urobili sme vymenu a Lazarey zrazu zautocil. strhla sa obrovska mela, vsetci sa odmiestnovali, nasi agenti sa miesali s nimi.. ja som zobral slecnu Nyeri do bezpecia a potom som sa vratil do boja. hned pri dverach som sa ujal Moriartyho, ale nas boj sme nedokoncili, pretoze Joshua s Lazareyom odburali cely strop a polovicu podlahy. ked som si vsimol, ze sef lezi na zemi, nevahal som a vyslal som po Lazareyovi zaklinadlo. rozhodovali milimetre, ak by som netrafil alebo ak by som ho nepredbehol, mal by som toto kreslo uz nastalo. *oprie sa dozadu v pohodlnom kresle a odola chuti vylozit si nohy na stol. mozno.. mozno by sa mu pacilo mat toto kreslo na stalo. odozenie myslienky tohto typu z hlavy, nemoze si predsa dovolit vysachovat Joshuu. a hlavne nie teraz, ked chodi s jeho dcerou. vau. prvykrat, co si taketo nieco priznal v hlave.. on ma vztah. ake.. neobvykle. tvar mu znova zneznie pri spomienke na Sai a jemu trva dlhsie, kym sa znova dostane do pritomnosti*

*neujde jej jeho vzdychnutie, je velmi schopna vo vsimani si detailov. Prizmuri oci, uvazuje, ci si chlapec nahodou nebude chciet najst nejaku vyhovorku, preco jej nechce podat report o tom, co sa stalo. Ked vsak zacne rozpravat, na tvari sa jej usadi zvycajny kamenny vyraz a v duchu si uklada vsetky dolezite informacie. Je tam vsak prilis vela volnych miest, niektore formulacie slov sa jej vobec nepacia a nesedia jej do kontextu. Na chvilocku sa odmlci, uvazujuc ako najlepsie sformulovat svoju otazku, takze aj umyselne nekomentuje zmenu v jeho vyraze tvare* Lazarey ZRAZU zautocil? *vyslovi napokon iba tri slova, ktore jej pridu najadekvatnejsie. Vobec sa jej nechce verit, ze by Lazarey len tak z nicoho nic zautocil v miestnosti plnej civilistov. Lyrska aliancia si doteraz az prilis poctivo strazila svoje tajomstva a nezda sa jej, ze by sa bezdovodne Lazarey odhalil. Caka trpezlivo na jeho odpoved, v hlave sa jej melie mnozstvo myslienok, scenarov, dovodov preco. Ma velmi rada strategicke skladacky a tato situacia je pre nu velkou vyzvou*

*pozera na nu a nadava si, ze nenapisal svoju spravu. mohol mat teraz od nej pokoj.. vzapati su uvedomi, ze je to uplna blbost. prisla by takcitak. najprv predsa bola za Joshuom, teraz prisla za nim, a ked neuspeje unho, pojde dalej.. az sa nakoniec mozno dozvie, co presne sa stalo. v tejto chvili to vsak neprichadza do uvahy, on si musi udrzat toto miesto, aspon.. aspon kym sa Josh uzdravi* ano, zrazu zautocil *odveti jej chladne, neuhybajuc pohladom. chvalabohu, ze sa naucil tak dobre klamat.. musi Joshovi podakovat za perfektny agentsky vycvik, alebo co* ja neviem, preco, ked sa planujete spytat. to by sme ho museli ist asi niekam vykopat a ozivit ho, aby nam to povedal.. *vyhlasi, aj ked si nepripada, ze je vtipny.* mozem vsak predpokladat, ze chcel vyuzit Joshuove oslabenie. vedel, ze prisiel o ruku.. a ked k tomu priratam radost z dcerinho navratu.. *mykne plecami* bol jednoduchym tercom. *povie a vzapati si uvedomi, co to vyslo z jeho ust* chcem povedat.. jednoduchsim ako zvycajne.

*aj ked jej stale opatuje pohlad, nieco jej stale hovori, ze nebude vsetko s kostolym poriadkom. Dokaz vsak nema a nemoze ho priamo obvinit z klamstva, toho si je velmi dobre vedoma. Vie, kde su hranice. Pre tuto chvilu necha Lazareyho utok tak a presunie sa k dalsiemu bodu vo svojom zozname* Hovorili ste, ze ste sa venovali boju s... *tvari sa, ze si spomina na meno lyrskeho agenta, aj ked si spomina velmi presne*... istym Moriartym, vsak? *nakloni hlavu nabok a pokracuje vo formulovani dalsej otazky* Predpokladam, ze ste ho omracili, ked ste sa mohli venovat Lazareymu. Predpokladam spravne? *aby svojim slovam dodala dolezitost, vytiahne prutik, vycaruje si zapisnik a zapise si par klucovych slov. Je si ista, ze jej to doda na dolezitosti, ked si zapise dolezite body. Vie si ich samozrejme zapamatat, ale to je momentalne vedlajsie*

nie, neomracil som ho. *nepaci sa mu jej pohlad a ani jej ton hlasu, a mozno je len paranoidny. kazdopadne je rad, ze nechala dovod Lazareyovho zautocenia tak.* jednoducho som sa mu otocil chrbtom, bolo mi ukradnute, co mi urobi, potreboval som zachranit sefa. zasiahol ma do chrbta a takmer ma presekol na polovicu. moje silove pole vsak kliatbu oslabilo a iba ma trochu poskriabal. ranu mi osetrili medici, ktori prisli po Nyeriho, Lyrcania sa spakovali v momente, ked Lazarey padol mrtvy.. ale ja uz sa tesim, kedy Moriartyho znovu stretnem. *da si pozor, aby sa neuchechtol na jej zapisnicku. asi pre toto nie je agentkou ale iba nejakym ubohym senatorskym poskokom. nevie si ani zapamatat jeden jednoduchy pribeh.. *

*hladi na slova napisane vo svojom zapisniku, neujde jej vsak pritom jedine jeho slovo. Po priznani, ze sa nepriatelovi otocil chrbtom iba nadvihne obocie, nieco si zapise a nic nehovori, obraz si urobila. Ked dohovori, zaklapne zapisnik, necha ho zmiznut a pozrie spat na agenta Devereauxa* Myslim, ze to je pre tuto chvilu vsetko... *postavi sa zo svojho kresla, mavnutim prutika ho odcaruje a otoci sa k novemu veducemu agentury* Ak by ste si ohladne toho vecera este na nieco spomenuli, viete, kde ma najdete. A takisto ma kontaktujte, ked najdete osobu vhodnu na infiltraciu lyrskej agentury! *prikaze mu este autoritativne a otoci sa na odchod* Dovidenia, agent Devereaux! *viac nanho nepozrie, preklopka ku dveram, vyjde von a o par minut uz vychadza z budovy. Asi sa par krokov prejde peso, nezaskodi jej cerstvy vzduch*

*nastvane si klope po prazdnej chodbe, nikde nikoho, iba recepcna sedi ospalo na svojom mieste. Mieri do Nyeriho kancelarie a vobec tym nie je nadsena. Sedela totiz doma s knizkou a druhym poharom cerveneho vina, ked ju vyrusila sprava od niektoreho agenta, ze sa objavil urgentny problem a ma sa okamzite dostavit. Niekolko sekund iba neveriacky hladela na ten odkaz, no velmi rychlo sa obliekla a premiestnila sa sem. Cestou vsak uz ale planuje, ze ked to bude nejaka malichernost, dotycnemu vykruti krk. S malym nedostatkom rovnovahy dojde az k Nyeriho kancelarii, slabo zaklope a vstupi dnu (kedze je senatorova prava ruka, ma kluc od Nyeriho -teraz Devereauxovej - kancelarie) a rozhliadne sa okolo seba*