Sidlo agentov

*primiestni sa pred dom, klepnutim prutika po klucke si otvori a vojde dnu, skopavajuc topanky. je unaveny, dnes mal toho vela na praci, musel zaskolit niekolkych starsich agentov, aby boli schopni viest vycvik novacikov. zachytil totiz informaciu, ze Lazarey verbuje, a to sa mu vobec nepaci. vsetky myslienky o robote vsak zmiznu, ked mu zaklinadlo oznami, ze Saraine nie je doma. pochyti ho panika, je predsa jedna hodina v noci, kde by mohla byt? vybehne hore po schodoch a vrazi do jej izby, kontrolujuc, ci ho zaklinadlo neklamalo. ked vidi nedotknutu postel zbledne tak, ze je skoro priesvitny. pribehne k oknu, trhnutim ho otvori a vyskoci, efektne pristavajuc s roztiahnutymi bielymi kridlami na zahrade. ked ani tam dceru nenajde, prudko sa zvrtne na pate v snahe odmiestnit sa, zabudajuc na vlastne zaklinadla, ktore mu to zakazuju. boji sa odstranit svoju obranu a tak prebehne naspat do domu a cezen von. prudko zabrzdi, spod topanok mu odleti niekolko kusov strku a prutikom, ktory stale drzi v ruke, dlho mavne pozdlz celej ulice. teplo v koncekoch prstov mu kaze ist doprava, a tak sa tam rozbehne, nakoniec doraziac do ulicky, kde nepotrebuje ani pouzit prutik. jeho vycibrene zmysly citia, ze tu bolo pouzitej vela magie.. zamraci sa, mavne prutikom a zisit, ze na zemi pred par desiatkami minut lezalo nejake telo, magicky premenene na vodu. na cele mu vyskocia kropaje potu... Joshua Nyeri stoji, klepuc sa na celom tele, pred celym timom svojich agentov a v mysli mu beha stale ten isty scenar, nemoze sa ho zbavit, nemoze nadobudnut sustredenie*vyuzite vsetko. a tym myslim vsetko. kontakty, prevleky, magiu, bojove schopnosti, rozum, instinkt, cokolvek. zistite.. *pot mu natecie do oci a on musi zazmurkat, aby zachytil slzy, ani nevediac, ci su sposobene potom,alebo momentalnou situaciou*zistite, kde je moja dcera.*prikaze svojim agentom posepky. je mu uplne jedno, ze zrusil niekolko operacii naraz, ze vytiahol agentov z hlbokeho krytia, to vsetko je teraz nepodstatne.*

*lezi v svojom odpornom malickom bytiku v posteli, obklopeny alkoholovym oparom a tolkym dymom, ze by sa ho v miestnosti dalo krajat. konecne zaspal.. po tom, co sa vcera vratil od Nyeriovcov si otvoril flasu Tullamore Dew a pred dvoma hodinami ju dopil. ozraty ako doga vyvratil takmer vsetok alkohol do hajzla a so slzami v ociach sa zvalil do postele, zapalujuc si tam este cigaretu (co mu vonkoncom nespravilo lepsie). moze on byt taky kus kokota? apparently, he can. nahlas zachrape a pomyka sa v posteli, sniva sa mu, ze Saraine sa topi vo whisky a jej omraceny otec poliaty kavou jej pomaha... a zrazu zacne trieskat jej hlavu o okraj pohara, co vydava nezvycajne ostry piskot. Adrien prudko otvori oci a zhlboka sa nadychne, uvedomujuc si, ze piskot neexistuje len v jeho sne, ze je to volanie do prace. vstane, zatacka sa, ignoruje pistanie prutika a prejde do kupelne, kde sa uplne obleceny hodi do ladovej sprchy. po troch minutach, ked uz je skrehnuty ako lad vylezie, vyzlecie si veci a nahy prejde spat do spalne, kde sa nanovo oblecie. citiac sa uz ako clovek chyti prutik, aby prestal vrestat, prejde do kuchyne, kde si rychlo uvari kavu a aj s hrncekom v ruke sa odmiestni do roboty. hned na prvy pohlad je mu nieco divne, jeden z kolegov donho vrazi pri tom, ako sa odmiestnuje, a on sa takmer obleje kavou. po par sekundach je cela miestnost vypratana.. teda ak nerata Nyeriho, ktory stoji v strede, v takom stave, v akom ho Adrien este nevidel*pre boha, co sa stalo?*spyta sa vydesene, rychlo si logne z kavy, aby nejako zakryl smrad z jeho ust a prebehne k sefovi*

*zavrie oci, pocuvajuc pukanie, ako sa odmiestnuju vsetci jeho agenti. zrazu sa zamraci, ked zacuje Adrienov hlas. ani si neuvedomil, ze tam doteraz nebol*Saraine zmizla*odveti mu posepky, spodna pera sa mu zatrasie a on potrebuje zopar chvil, aby sa upokojil*na ulici nedaleko nasho domu ju niekto napadol a uniesol*otvori oci a pozrie na Adriena, nevnimajuc, v akom devastujucom stave je*predpokladam, ze je to Lazarey.. ale poslal som vsetkych do akcie. dufam..*tentokrat sa mu zatrasie prava ruka*dufam, ze to bol niekto iny, ze ma len chce vydierat pre peniaze..*su to len prazdne slova, a on to vie. postupom casu zacina prichadzat racionalne myslenie, a on je uz teraz rad, ze Adrien sa oneskoril*pre nawheeru. on chce od nej zistit, kde je balicek*oci sa mu rozsiria hrozou. zdrapi Devereauxa za rameno a mierne nim potrasie*on ju bude mucit!*skrikne mu do tvare a z oci mu vyskoci zopar slz. uplne salie, ma pocit, ze straca sam seba, topi sa v strachu*musis.. musis ist so mnou, musime ho premiestnit, ona vie, kde je*tajomne sepka, trasuc sa na celom tele tak silno, ze ho to az boli*musime ist Adrien, msuime ist, pod..*potiahne ho a urobi dva kroky smerom ku dveram, ked vtom sa mu podlomia kolena a on padne na zem, kde zostane, vzlykajuc, lezat*musime ist...*vypadne z neho trhane*

*je v absolutnom soku. teda, mozno by bol, keby mu mozog neplaval v alkohole... je vsak nahnevany, lebo za kazdym dalsim Joshuovym slovom a za kazdym jeho myknutim je triezvejsi a triezvejsi. pride mu trosku zatazko porozumiet sefovemu toku myslienok, a ide to o to tazsie, ze ho vidi dvojmo, no nakoniec pochopi, co sa mu snazi povedat. teraz uz absolutne triezvy si uvedomi, ze Saraine, to dievca, ktore vcera vasnivo bozkaval v ich kuchyni, je v rukach toho slizkeho hajzla, ze ju bude mucit, ze na nu polozi jeho spinave paprce... trasucimi rukami vytiahne cigarety a jednu si zapali, zhlboka slukujuc. aj on chytil triasku, sice mensiu ako Nyeri, no predsalen. oci sa mu zavru a on sa pristihne pri spomienke na vcerajsi vecer, obraz ktory sa miesta s Lazareyovou tvarou, az napokon je on v pozicii divaka, sleduje, ako Lazarey bozkava Sai, a ona mu to opatuje, vasnivo, hladiac ho po hrudi tak, ako hladila vcera jeho.. prudko sa nadychne a otvori oci, ked nim Nyeri zatrasie.*dobre, ideme*odveti mu po chvili a pohne sa za nim. vtom sa vsak Joshua zvezie na zem a Adrien sa pristihne, ze nevie, co ma robit. v prvom rade mu mal pomoct, aby zostal stat... potiahne si psoledny krat z cigarety a hodi ju na zem. neochotne namieri prutik na Joshovu hlavu, je nerad, ze ho musi ocarovat uz druhykrat za dva dni, tentokrat je to vsak ovela dolezitejsie ako vcera.. vzhladom na jeho slabost v momente zisti, ze balicek je zakopany u nich na zahrade. zaujimava skrysa.. pomysli si obdivne. velmi jednoduche miesto, ktore by naozaj nikto neocakaval. konecne prejde k sefovi, pozbiera ho zo zeme, takmer ho pritom objimajuc, a premiestni sa s nim k ich domu. vie, ze on je teraz ten, kto musi vymysliet novu skrysu pre balik, a v hlave sa mu pomaly zacina crtat plan...*

*sedi vo svojej kancelarii za sirokym ebenovym stolom, medzi zubami zuje brko a zamracene pozera na kopu papierov pred sebou. v poslednych dnoch sa odtialto takmer ani nepohol, doma je to prilis pochmurne a prilis smutne bez jeho dcery. tu aspon pokroci v praci, ktoru skrz balicek a frmol okolo neho uz dost dlho zanedbaval. aj napriek tomu, ze sa takmer vobec nedokaze sustredit a praca mu ide pomaly je rad, ze ma aspon nejaku cinnost na rozptylenie. namoci brko do kalamara a na spodok pergamenu, ktory prave docital, naskriabe svoj podpis. nejaka nepodstatna ziadost od jedneho z agentov.. povzdychne si, na par sekund zavrie oci a dovoli si pomysliet na svoju dceru. nevie sa uz dockat plesu, samozrejme nie ja to, ako si zatancuje, ale na to, ako ju konecne dostane do bezpecia. nikdy si neodpusti, ze ju do tohto namocil, dokonca uz premyslal, ze opusti agenturu.. ale komu by to prospelo? Lazareya by nic na svete nepotesilo viac a urcite by to znasobilo jeho aktivity. a to on nemoze dovolit...*

*elegantne sa vznasa po chodbe, elegantny kostym jej nedovoli robit velke kroky. Pohladom skenuje mosadzne tabulky na dverach a klopkajuc na vysokych opatkoch prejde az k tej, kde stoji meno Joshuu Nyeriho. Kratko zaklope a necakajuc na odpoved vojde dovnutra. Zatvori za sebou dvere a prejde k jeho stolu* Dobry vecer! *pozdravi ho potichu a premeria si ho hodnotiacim pohladom. Vzdy pocuvala iba o jeho vynikajucich schopnostiach a vysledkoch, no posledna sprava, ktoru senat dostal bola uplne z ineho sudka. A nato je tu ona, aby spacifikovala velkeho Joshuu Nyeriho. Nepredpoklada, ze to bude jednoduche, ale ona vyzvy vzdy vyhladavala a tato je veru vynimocna*

*je v polovici nejakej dalsej nepodstatnej ziadosti, ked sa ozve zaklopanie na dvere. neochotne zdvihne oci, citanie tej hluposti vyzaduje az neprimerane vela energie a on nema chut nou plytvat na nejakeho hlupuckeho agenta, ktory bude od neho teraz vyzadovat nejake zakladne veci. v akom kanali sa v poslednych dnoch skryva Adrien netusi, a celkom ho to skrie, pretoze sa citi ako bez pravej ruky. uz dost, ze tu lavu moze pouzivat len obcas.. caka ho vsak celkom prijemne prekvapenie. pousmeje sa na krasnu zenu, ktoru v zivote nevidel, v jeho kancelarii, vstane a popravi si sako*dobry vecer!*uprie pohlad do jej oci, aby nevyzeral, ze si ju prezera*Joshua Nyeri*predstavi sa popri tom, ako jej podava ruku*

*sleduje ho, ako sa postavi a prijme jeho podavanu ruku, kratko nou potrasie a pusti ho* Ja viem kto ste! *prehlasi sebavedome a bez dalsich slov mavne prutikom, vycaruje si pohodlne kresielko pred jeho sirokym stolom a pohodlne sa don usadi* Posadte sa! *pokynie mu rukou a caka, kym sa posadi oproti nej* Aby som sa vam predstavila, som Elisabeth Wallace a som namestnicka senatora Birminghama. Som tu, aby sme vyriesili jednu nemilu zalezitost, ktora robi senatorovi starosti... *prehodi si nohu cez nohu, ruky si polozi na opierky kresla a pohlad upiera na Nyeriho, uvazuje, ako bude na jej slova reagovat*

*nadvihne jedno obocie a posadi sa. ignoruje jej nenapadny naznak toho, ze v jeho kancelarii je nepohodlne a takisto sa prinuti ignorovat jej prikaz, aby si sadol. v jeho vlastnej kancelarii, do certa! prehltne neprijemne sliny, ktore sa mu zjavili v ustach za zatatymi zubami, predkloni sa k nej, oprie si lakte o stol a prepletie si prsty ako pri modlitbe*pani Wallace*ozve sa chladnym hlasom*prepacte, ale nevidim jediny dovod, preco by ste tu mali byt. senatorovi pravidelne posielam vykazy o vsetkych misiach, ktore v tejto agenture prebiehaju a nechce sa mi verit, ze by sa objavilo akekolvek pochybenie, ktore by mu sposobilo starosti. ospravedlnte ma.*nemieni jej venovat uz ani dalsi pohlad, prvy dobry dojem z tejto zeny opadol v momente, ked otvorila usta. vrati sa ku svojmu papieru, chyti brko do pravej ruky a vrazi si ho medzi zuby*

*uvedomuje si, ze nie je nadseny z jej pritomnosti vo svojej kancelarii, ale ona tu nie je kvoli tomu, aby nanho brala ohlad. Je tu preto, aby splnila senatorov prikaz a svoju ulohu splni, svoju pracu vzdy robi na 147 percent a tentokrat to nebude inak. Nahne sa k nemu, laktami sa oprie o kolena a zahladi sa na Nyeriho* Pan Nyeri, myslim, ze sme sa dobre nepochopili. *zacne rozpravat velmi pomaly, akoby poucovala maleho chlapca* Vy tu momentalne nemate ziadne slovo, casy, kedy ste si robili, co chcete su prec a bude fungovat novy poriadok! *znova sa pohodlne oprie v kresle, odhrnie si vlasy z tvare a chladne doda* a mimochodom, slecna Wallace... *opravi este jeho oslovenie, nech su si nacistom hned od zaciatku*

*jej slova pocuva len tak na pol ucha, a preto mu chvilu trva, kym pochopi ich pravy zmysel. velmi pomaly podpise ziadost a odlozi ju nabok*slecna Wallace*oslovi ju znova, davajuc si zalezat na slove slecna.. je celkom stara na to, ze je slobodna*vyprosim si takyto ton od niekoho, kto nikdy nebol v terene a nema absolutne ziadne skusenosti. o tom, aky bude poriadok rozhodujem ja. *chladne sa na nu pousmeje a odvrati pohlad, premyslajuc zrazu nad svojou dcerou. momentalne sa citi tak, ze by si to s nou rad vymenil. kludne by si v pohode posedel v lazareyovskom zalari.. po tejto myslienke ma chut sam seba prefackat, a tak sa radsej znova pozrie na tu ropuchu, co si dovolila vycarovat kreslo v jeho kancelarii*stale ste sa neobtazovali udat dovod svojej navstevy*oznami jej, uz zahodil za chrbat naznaky slusneho spravania. on jednoducho nedovoli, aby sa k nemu niekto takto spraval. on je predsa odjakziva veduci, nemoze prist nejaka... pradolezita chuderka a zacat mu tu rozkazovat, when she doesnt know rats ass about these matters.*

*udrziava na tvari kamenny vyraz, Joshua Nyeri bude urcite tazky oriesok. Ignoruje jeho ton hlasu, ked ju znova oslovi, uz sa napocuvala narazok na to, ze je stale slobodna a take nieco ju nemoze rozhodit* Som dostatocne kvalifikovana, o to sa vy nebojte. *prehovori uplne pokojnym hlasom, neda najavo ziadne zavahanie, ani nie je urazena jeho slovami. Na jeho mieste by sa tiez snazila nejako odpalkovat vsetkych, kto by sa jej vrtal do roboty. Lenze momentalne je ona na tej druhej strane a nemieni sa len tak lahko vzdat* Mala som v plane sa k tomu dostat, ked ste ma zacali urazat... *sladko sa usmeje, pozrie nanho a pokracuje vo svojej reci* Od tohto momentu, kazdu akciu, ktoru prikazete alebo budete chciet zrealizovat, bude vopred predlozena mne na posudenie. Ak ju schvalim, budete moct pokracovat. *chyti si koleno obidvoma rukami a znova nanho pozrie* Budeme velmi uzko spolupracovat. A neskusajte ma nijako obist, malo by to pre vas velmi neblahe nasledky! *vyslovi este varovanie ako ceresnicku na torte a potichu caka na jeho reakciu, uz-uz totiz caka, ze Nyeri zacne vypustat dym cez nos aj obidve usi ako parna lokomotiva*

*vrie to v nom. neskutocne to v nom vrie, takto vytoceny nebol uz pekne dlho. ano, na jednej strane je jej vdacny, ze nechava jeho mysel poriadne zamestnanu.. na druhej strane by dal vsetko za to, keby sa mohol venovat tejto halde papierov*bol by som rad, keby ste sa mohli nejako preukazat, slecna Wallace.*ozve sa po chvili zamatovym hlasom*viete, nemam dovod vam verit.. mame nespolahlivu recepcnu. a ked sa mi preukazete, vasim prvym uspechom moze byt povolenie na jej vymenu*siroko sa na nu usmeje, spokojny sam so sebou. ked uz sa takto senator rozhodol, fajn. ale nikto od neho nemoze ocakavat, ze sa tomu len tak podvoli*

*nehybne sedi v kresle a po jeho narazke prikyvne. Samozrejme, ze neprisla s prazdnymi rukami, bola by blazon, keby cakala, ze agent Joshua Nyeri by uveril slovam obycajnej zeny. Necha ho dopovedat cely jeho preslov, na tvari udrziava kamenny vyraz, aj napriek tomu, ze jeho usmev v nej zacal roztapat vnutornosti. Zazenie nepristojne myslienky, vytiahne prutik, elegantne nim mavne a na stole pred Joshuom pristane pergamen so zapisnicou z rokovania so senatorom a jej poverenie spojene s opravenenim schvalovat vsetky Nyeriove rozhodnutia* V dolnej casti listiny je senatorov podpis, pokojne si ho overte, ja pockam! *vyhlasi pokojnym hlasom, uz na nu nema co dalsie vytiahnut, momentalne ma navrch*

*nenavidi ju. v poslednej dobe si nebol nicim isty, no tymto si je. dava si nacas, cita si kazde jedno slovo zapisnice a dava si zalezat, aby na tvari udrzal kamenny vyraz, aj napriek tomu, ze by najradsej podpalil celu tuto otrasnu bielu mramorovu budovu. ked sa dostane k senatorovmu podpisu, vezme prutik zo stola a parkrat po nom poklepka. usudi, ze uz nema dalej co skumat, bez opytania strci dokument do jednej zo zasuviek jeho stola a az potom na nu pozrie.*mohol by som este pocut dovod pre toto opatrenie?*neveri tomu, ze senator toto urobil len tak. musel prist nejaky podnet.. a on musi zistit, aky to bol. ma niekolko neblahych tuseni, z ktorych sa mu ani jedno nepozdava.. naozaj sa zacina tesit na dochodok. vezme Saraine, podla vsetkeho aj Adriena a pojdu zit volade na Malorku. voda, plaz a hlavne, pokoj svaty.*

*vymeni si nohy, zlozi si ruky na bruchu a ma co robit, aby udrzala na tvari kamenny vyraz, ked by sa najradsej nasiroko usmiala a skakala dva metre od radosti. Samozrejme,ze verila svojim schopnostiam, ale pri Nyerim si nikdy nemoze byt clovek isty. Pri jeho otazke sklopi na chvilocku pohlad, pozrie mu priamo do tvare a chvilocku si v duchu formuluje slova, ktorymi mu tuto situaciu vysvetli* K senatorovi sa dostala informacia, ze ste prekrocili svoje pravomoci a neovladli svoje konanie v istych situaciach. *rozprava pomaly, nechava pauzy, aby vypovedali to, co slova nedokazu*

*v duchu podakuje svojmu davnemu ucitelovi, Yodovi, ze ho naucil vsetkemu, co agent potrebuje. a hlavne za to, ze ho naucil hrat. pretoze ak by sa nevedel ovladat, asi by teraz vyskocil a na mieste tu zenu uskrtil*ja ze som neovladol svoje konanie?*spyta sa a nedokaze zabranit jemnemu zatraseniu jeho hlasu. vynada si za to svojimi vyberanymi nadavkami a pod stolom zatne ruku v past.*budte specifickejsia.*ignoruje slovicko "prosim", to medzi nimi nebude mat velmi frekventovane vyuzitie, aspon ma taky dojem z ich doterajsej komunikacie*

*pohupe prelozenou nohou, no zostava sediet v pohodlnom kresle. Aj ked Nyeri kladie dalsie a dalsie otazky, neciti sa ako na vysluchu* Hovori vam nieco mucenie Gordeia Volkova? *spyta sa zamatovym hlasom, zabava sa na nom. Aj ked si je ista, ze jej este pripravi horuce casy, ale nemoze si pomoct, dnesny vecer je jej vitazstvom a planuje si ho vychutnat tak dlho ako len bude moct*

vypadnite z mojej kancelarie*vypluje na nu, prestal sa uz ovladat. je biely ako krieda a ruky sa mu trasu, potrebuje poldeci a to si pred touto furiou dopriat nemoze, pretoze chlastanie v praci by mu len pritazilo, aj napriek tomu, ze uz ma davno po pracovnej dobe. kym toto vstrebe, bude mu to dlho trvat.. a teraz hlavne potrebuje, aby vypadla, lebo este par minut a bol by nuteny ist vlastnorucne senatora uskrtit. nerozumie, preco vlastne nebol pozvany na stretnutie, na ktorom sa rokovalo o buducom osude jeho agentury, a dojde k zaveru, ze to je presne ten dovod. pohlad upiera von oknom, rozhodnuty uz na nu nepozriet*

*vychutnava si pohlad na vytoceneho Joshuu, predpoklada, ze ho tak skoro vytoceneho neuvidi, takze si ten pohlad vryva do pamate. Ked na nu vyflusne, aby vypadla, pomaly sa postavi z kresla, uhladi si kostym a otoci sa na odchod. Pri dverach sa este otoci a pozrie cez plece nanho* Dovidenia zajtra, pan Nyeri! *uz s usmevom na tvari sa otoci, vyjde z jeho kancelarie, potichu ich za sebou zavrie a veselo sa pusti klopkat si po chodbe von z budovy. Mission accomplished!*

*po jej poznamke vo dverach ani necaka, kym zavrie, treskne pastou do stola tak, ze si takmer zlomi prave zapastie (a to uz by bol z neho naozaj kriplik) a nahlas zanadava. vstane zo stola tak prudko, ze prevrhne svoje majestatne kreslo, prejde ku jednej zo skriniek, doslova z nej vytrhne dvere, vytiahne flasu a logne si zo tri dlhe dusky. ked sa trochu ukludni popravi si sako, pokojne otvori dvere kancelarie a vyda sa na odchod. planoval pracovat celu noc, no je mu jasne, ze teraz to uz nezvladne. a tak si radsej pripravi v mysli nahradny program- lahne si do postele a ozerie sa ako doga.*

we have a situation*skonstatuje chladne, pozerajuc na vsetkych svojich agentov, naskladanych na stolickach pred nim v eladionskej hlavnej rokovacej sale. pozorne sleduje kazdu jednu tvar, specialne vsetkych tych, ktory boli pritomni pri muceni Volkova a premysla. ano, zvolal toto stretnutie o pol hodiny skor ako sa dohodol s Wallaceovou, no to nezarucuje, ze "krtko" ju o tom neinformoval. kedze vsak zatial nepocuje ziadny zvuk klopkajucich opatkov na podlahe, je celkom kludny*mame navstevu zo senatorskej kancelarie, slecnu Elisabeth Wallace. *pokracuje, aby zodpovedal nevyslovenu otazku na tvarach mnohych muzov a zien, ktori sedia oproti nemu*senator nie je spokojny s nasou..*na par chvil sa zasekne*s mojou pracou pri istom incidente, a tak sa rozhodol, ze nam sem posle..*pery zotne do tenkej ciarocky*posilu. slecna Wallace bude dohliadat nad vsetkymi nasimi operaciami, o ktorych ju budem musiet este pred ich zaciatkom informovat.*Joshua zrazu prudko zdvihne prutik a omraci agenta Vavryho. studeny pot na jeho cele a obcasne zachvenie ruky ho prezradili, on vsak nenechaval pre istotu nic na nahodu a skontroloval aj myslienky v jeho hlave, ktore potvrdili podozrenie*tak a teraz bez frasky*ozve sa nahlas, aby prekrical nahlu vravu*

agenta Vavryho ocividne nenadchlo, ze pre zachranu svojej dcery robim cokolvek. uznavam, ze tuto situaciu nezvladam ukazkovo podla predpisov..*najradsej by sa pozrel z okna, aby nemusel celit ich pohladom, nema vsak v plane ukazovat slabost*kazdopadne*zacne znova po odkaslani*sa mi absolutne nepaci, ze sa nam niekto bude sparat v robote. samozrejme, ze tuto situaciu respektovat musime.. takze od teraz pracujeme extremne opatrne. dufam, ze okrem Vavryho uz nikoho z vas nenapadne podrazit mi nohy*da si zalezat, aby kazdemu jednemu jeho agentovi pozrel priamo do oci, uistujuc sa o tom, co uz vlastne davno vie*som rad.*doda po chvili s usmevom*vsetky informacie, ktore dostanete, poviete najprv mne. ja rozhodnem, ci sa v tej veci okamzite pohneme, alebo ci bude rozumnejsie cakat, kym sa senator znova ukludni.*na chvilu stichne a necha, nech si agenti medzisebou povymienaju nazory, ma totiz pocit, ze miestnost za chvilu praskne, ak ich nenecha rozpravat. doliehaju k nemu len utrzky rozhovorov, no aj to mu staci na to, aby pochopil, ze nikto z nich nie je novou "posilou" na ich oddeleni nadseny*dalsia vec je..*ozve sa, prekrikujuc ich*Wallaceova vas urcite bude po jednom vyslychat. agenti, ktori pracuju alebo pracovali v hlbokom kryti nie su povinni odpovedat na otazky tykajucej sa tejto prace, to som si so senatorom vydiskutoval*zamraci sa pri spomienke na dnesny neblahy incident, ked navstivil senatorovu kancelariu.. ale stali sa aj horsie veci*vam ostatnym nemam dat ake pokyny.. dufam vsak*zhlboka sa nadychne*ze ak vas tazi na srdci nejaky problem tykajuci sa mojho vedenia v buducnosti si to prediskutujete so mnou*stichne a chvilu si uziva niekolko pochvalnych vykrikov na jeho adresu. pousmeje sa, mavne rukou, davajuc na javo, ze maju chvilu volno a namieri prutikom na Vavryho, upravujuc jeho pamat tak, aby si myslel ze cely cas bol bdely a pocul len informacie, ktore ocakaval (ze Wallaceova bude vsetkych vypocuvat a ze vsetci jej maju byt napomocni). po vsetkom tomto sa zvali do masivneho kresla a kyvne na Adriena, privolavajuc ho k sebe*

*sokovany pocuva sefa, sleduje omracenie Vavryho a oci sa mu postupne od prekvapenia rozsiruju a rozsiruju. ten hajzel. uskrnie sa pri Nyeriho poznamke o podrazeni noh a s radostou mu opatuje pohlad. radsej by polozil zivot, nez by ho podrazil (a to by ho pravdepodobne aj cakalo:D). ked Joshua stihne, otoci sa na agenta Greya po svojej pravici a spusti prival nadavok na Vavryho a senatora, takmer ani nepocuva podobny tok slov od svojho kolegu. ked sa Josh znova ozve stichne a pozrie nanho, citiac sa velmi neprijemne pri predstave, ze ho nejaka senatorska ropucha vypocuva. tato predstava ho neopusti az po kym nezacuje volanie na Nyeriho slavu, ku ktorym sa prida len na tych par sekund, kym nie je k sefovi privolany. s neblahym pocitom vstane zo stolicky a prejde k nemu, prekrizujuc si ruky na prsiach. citi, ze by mal nieco povedat, preukazat svoju lojalnost, no ma pocit, ze pre Joshuu by to boli iba prazdne slova*

*primiestni sa pred budovu, mavnutim prutika si otvori dvere, necha ich, nech sa za nou potichucky zavru a zastane. Obzera sa okolo seba, uvazuje, kde asi bude ta rokovacia sala, kde sa ma s Nyerim a ostatnymi agentmi stretnut. Kedze sa v tejto budove este nevyzna, mavne prutikom a ked jej napovie spravny smer, pusti sa klopkat si na vysokych opatkoch k svojmu cielu. Pred dverami, na ktorych svieti napis Rokovacia sala na chvilocku zastane, uhladi si vypasovany kostym kremovej farby, prehrabne si vlasy a zdvihne hlavu. Bez klopania siahne na klucku a otvori dvere*