Lake near the Nyeri house

*korculuje s privretymi ocami, rozmery jazera ma pevne vryte v pamati.. nepotrebuje zrak, stacia mu instintky. podchvilou pofajcieva a mrmle si popod nos teoriu ku skokom. otocit sa, poriadne sa rozbehnut, zdvihnut lavu nohu, odraz.. ruky pricapi k telu a mierne sa popali cigaretou, no ritbergera zvladne krasne aj s bezchybnym pristatim. prudko zabrzdi, odhodi spak a zhlboka dycha, ani si nemyslel, ze tato cinnost moze byt aj namahava.. pretrie si oci a rozhliadne sa okolo seba, lebo sa mu zda, ze zacitil znamy parfem. a naozaj, po par sekundach zaostri na Saraine, stojacu par metrov od neho. prikorculuje k nej, s usmevom jej vrazi bozk na lice a stiahne ju k sebe na lad*nechces sa pridat?

*pozoruje jeho ladne pohyby, na par sekund, kym je vo vzduchu zadrzi dych, uz-uz ho vidi, ako sa vykyda na zem a dolame si niektoru koncatinu. Vydych si dovoli, az ked zasa bezpecne pristane na lade. Aj ked bezpecne ako bezpecne... nikdy neverila klzkym povrchom. Ked ju stiahne k sebe, krcovito sa mu zakvaci do jeho bundy* Nie, preboha, este sa dolamem... *vystekne nanho, este pevnejsie zovrie latku, samozrejme v ramci moznosti, ktore jej celkom obmedzuju hrube rukavice* Daj ma spat, prosim ta. *pozrie nanho a vyfukne oblaciky dymu* Prisla som ti iba povedat, ze vecera je hotova, pod sa najest.... aj ja idem spat... *samozrejme, ak ju najskor pusti, nema totiz v umysle zostat sama stat na tom nestabilnom a hnusne smyklavom lade*

*zdvihne ju do vzduchu a polozi jej nohy na svoje korcule, ako keby isiel tancovat valcik so sestrocnym dievcatkom. pevne ju chyti okolo pasa a pery jej oprie o jej krk, kedze ho ma akurat na dosah. pomaly sa zacne hybat po lade, neboji sa, ze by spadli, korculovanie mu nerobi ziaden problem, je to ako keby chodil po zemi..* a co dobre si uvarila, laska? *spyta sa septom, ledva odliepajuc pery z jej krku. dnesny spomienkovy vecer sposobil, ze sa citi ako pred polrokom, ked ju zbadal na plese.. jemne jej prejde rukou po chrbte, spominajuc na to, ako s nou tancoval a na to, co vsetko sa dialo potom.. ticho zapradie ako kocurik a urobi prudku otocku, Saraine predsa treba trosku adrenalinu*

*samozrejme, ze ju nepusti, akoby ho nepoznala. Nestaci, ze musi byt v tejto hnusnej treskucej zime vonku, este je aj takato nestabilna. Zamraci sa, kedze to vyzera, ze ju naozaj nepusti a stale sa ho krcovito drzi* Ked prides domov, uvidis... *zamrmle pomedzi zmrznute pery, jeho pery na jej krku ju prinutie privriet oci. Vzapati ich vsak prudko otvori a zvyskne, prudke otocky jej nikdy nerobili dobre* Adrien! *vydychne prekvapena, ze sa este neskydali na ten lad a oblapi ho okolo krku, drzi sa ho ako kliest* Ty mi chces asi privodit infarkt, ze? *pohodi hlavou, snazi sa odhodit pramienok vlasov, ktory jej vyklzol spod capice iba pohybom hlavy, ale nedari sa jej to. Jednou rukou stale zviera Adriena okolo krku a druhou tiez v rukavici si rychlo odhrnie neposlusny pramen a zasa ho pevne chyti spat*

*uchechtne sa pri jej krasnom vyskote a pomalicky dokorculuje na kraj jazera. vylozi ju na breh, spravi si rychle kolecko a potom jej este predvedie jeden skok- ano, predvadza sa, no a co. po prehliadke prudko zabrzdi pred svojou vyvolenou, osype ju celu snehom a skor nez by jeden stihol povedat svec, uz ma precarovane korcule na topanky a upaluje niekolko metrov od Sai. ma vytyceny jasny ciel- hordu snehu, ktoru pred par hodinami sam vytvoril, ked odhrabaval zahradu. v behu si vycaruje rukavice, navlecie na ruky a takto pripraveny si zacne chystat snehove gule, urcene pre jeho drahu*

*prevrati ocami, no nespusti z neho pohlad. Vidi, ze sa predvadza, ale aj tak s nim nic nenarobi, nastastie uz stoji pevne na zemi, tak je spokojna* Heeeeeeeeeej! *zatiahne a oprasuje sa od snehu* Davaj trosku pozor... *povie smerom k nemu mierne a neubrani sa uskrnu, ked ho vidi utekat prec. Ona sa tiez otoci a kraca smerom k domu, velmi rychlo vsak zisti, ze jej mily ma nieco za lubom* No tak toto nie, mlady pan! Ziadne take! *kruti hlavou a vyhyba sa miestu, kde si chysta svoje gule co najvacsim oblukom. Nikdy neholdovala tymto snehovym radovankam, a nadovazok uz je riadne premrznuta, nemieni premrznut este viac* Ak sa po mne opovazit hodit, co i len jednu jedinu gulu, Adrien Devereaux, pojdes spat bez vecere! *zahlasi mamickovskym hlasom a pusti sa kracat (pre istotu rychlym krokom) smerom k domu*

*oci mu zosmutneju, ked vidi, ako reaguje na napad gulovat sa.. smutok mu vsak trva len chvilku. rozbehne sa k nej, schmatne ju pod pas a vylozi si ju na ramena ako vrece zemiakov. kraca s nou spat ku kope snehu, nahlas sa chichotajuc, a ked pride na koniec svojej cesty, bez okolkov ju do toho snehu hodi. aby sa vsak necitila ukratene, vrhne sa tam za nou*

*po ocku po nom pokukuje, snazi sa zistit, ci ju posluchne. Ked ho zbada nedaleko, podozrivo prizmuri oci, caka nejaku kulehu* Wuaaaaaaaa... *znova zvyskne, ked ju nesie v takej nedostojnej polohe a o par sekund sa ocitne v kope snehu* Ty si ako male decko! *obvini ho, takto leziac, otoci k nemu hlavu a konecne sa usmeje*

ja viem*uskrnie sa na nu, prevali si ju na seba a on si lahne na chrbat- tak, aby jej nebola zima. on predsa kludne moze aj zmrznut* som ako decko, pretoze som sialene zamilovany! *oznami jej a vasnivo ju pobozka- vasnivejsie, ako za posledne tyzdne. hlavou mu beha asi milion myslienok, on ju popritom hladka po tele, nie je si vsak isty, ci to citi, vzhladom na nespocetne vrstvy oblecenia. po par sekundach sa od nej odtrhne a odvrati pohlad, ma pocit, akoby tam nieco nesedelo, akoby bolo nieco zle... potlaci tuzbu na cigaretu a privrie oci. chlad mu posobi na mozog blahodarne, takmer uz prestava mysliet na chujoviny*

*prevrati ocami nad jeho sebavedomim, neprotestuje, ked si ju polozi na seba a pobozka ju. Kedze rukavice jej kapanek zavadzaju, nejako sa jej podari strhnut si ich z ruk a studenymi prstami mu prechadza po tvari* Nieco sa deje? *zamrmle pomedzi bozky, ktorymi mu posypa tvar, oci, celo a kazdu cast tvare, kam dociahne. Za tie posledne mesiace sa naucila rozpoznavat jeho nalady a ovela lahsie vie vyzistit, kedy nieco nie je v poriadku*

*povzdychne si na nu a premeria si jej tvar*neviem.. asi nie*pousmeje sa*len som dnes spominal. na leto.. na nas*trosku sa nadvihne a da jej pusu na nos. naschval natahuje cas, premysla, ci ist s pravdou von, nakoniec sa rozhodne, ze to bude asi najlepsie riesenie*mam pocit, ze sa medzi nami vela zmenilo.. *trosku sa zamraci a prejde jej prstom po konturach tvare. nevie, ci ma z toho vynit ju, alebo seba.. ona je predsa este mlada na to, aby vedela nieco o velkej laske a on.. on je zas prilis stary na to, aby sa to ucil. ci? .. prepadnu ho pochybnosti, ti je toto naozaj prenho. vazny vztah.. ved on bol vzdy ten, ktory striedal kopy zenskych a nikdy si z nich nerobil tazku hlavu* si ku mne chladna, uz sa spolu tolko nesmejeme, ako kedysi.. nebavi ma to*vylezie z neho napokon a v tom momente vie, ze to prehnal. toto jednoducho nemoze skoncit dobre*

*prestane ho bozkavat, dlanami sa zaryje do snehu vedla jeho hlavy, trosku sa nadvihne a skuma vyraz jeho tvare. Podvedome ocakava nejaku bombu a nie je si ista, ci urobila dobre, ked polozila svoju poslednu otazku. Ked z neho vyjde posledna veta, zovrie pery do uzkej strbiny, v sekunde z neho zlezie a sadne si do hromady snehu kusok od neho* Takze ja som chladna... *zopakuje po nom a zacne sa hystericky smiat* Vyborne... naozaj vyborne... *podvedome sa natiahne za kopkou snehu, vytvori z neho gulu a hodi ju donho* Tak teba to nebavi, hej? *pusti sa do modelovania dalej zbrane nicenia, ruky si uz neciti, ale to je to posledne, na co teraz mysli*

vidis, aj gulovat sa so mnou zacnes az ked ta vytocim.. len tak, zo srandy, to ta ani nenapadlo *zamrmle, zatvori oci a necha sa bombardovat. keby chcel, moze ju pod tuto kopu snehu komplet celu zakopat a nechat ju tam.. ale on uz na to nema chut* kedy sme naposledy nieco spravili spolu? len tak, spontanne.. kedy sme boli spolu vonku na veceri? niekde tancovat? kedy? nikdy! spravne! *hubu mu zapcha snehova gula a on sa chvilu dusi. ked povypluva aj posledne zvysky vody usudi, ze bude radsej, ked uz zostane ticho, vnutri v nom to vsak poriadne vrie*

*poslednu gulu, ktoru urobila uz po nom nehodi, iba ju zmoli v rukach. Privrie oci, zhlboka sa nadychne, potom svoj pohlad uprie na Adriena. V tvari ma kamenny vyraz, chvilku ho iba tak pozoruje, spomina na chvile, ktore stravili spolu, chvile, ktore su uz davno a zda sa, ze nenavratne prec* Nikto ta tu nedrzi... *povie potichu, pusti zdemolovanu snehovu gulu niekam vedla seba, nemotorne sa postavi a zacne sa oprasovat. Obzrie sa okolo seba v snahe najst rukavice, jednu uvidi, natiahne si ju, no druhu nevie najst* O otca sa neboj, postaram sa onho.. *prehovori a rezignovane nanho pozrie. Nanestastie v sebe nedokaze najst ziadnu silu, aby s nim dalej bojovala, aby zachranila to, co medzi nimi bolo* Asi bude naozaj lepsie, ak sa nejaky cas neuvidime... *zahryzne si do pery, sklopi pohlad a tvari sa, ze hlada tu druhu rukavicu*

*hroza sa siri po jeho hrudi, krku, tvari az po konceky prstov, ktore sa mu mierne trasu. aj by nieco povedal, no nenachadza slov, preto sa len v tichu postavi a pooprasuje zo seba sneh. rozmysla, co by este urobil, aby sa tu mohol zdrzat, aby sa ukludnil a bol schopny jej povedat, ze ju miluje a ze nevie bez nej existovat.. no je to naozaj tak? rezignovane pokruti hlavou, vytiahne cigarety, zapali si a pohne sa smerom k lesu. niemieni odchadzat cez dom a priamo zo zahrady sa odmiestnit nemoze.. neznasa sa za to, ze jej nechal posledne slovo, no on sa na nic dalsie uz nezmohol. zmoze sa akurat tak na to, ze sa ozerie ako hajzel a potom pojde pretiahnut Mel. alebo v opacnom poradi.. alebo naraz*