Okolie hradu

*sedi hned vedla schodov, ktore vedu z hradu tak, aby ju nebolo vidiet, ked niekto vybehne len tak von. videl by ju iba ten, co by prichadzal spredu a zlava. lenze ona sa chce zabavat a nebyt pri tom videna ci chytena. je po skuskach a ona si nasla jednu krasnu a jednu efektivnu zabavku, ktora posilnuje jej sustredenie viac ako transfiguracia. pri spomienke na tych najhorsich 90 minut jej zivota na tej skuske sa zaksichti, no inak sa dalej venuje sebe samej - respektive svojej iluzii. po skuskach sa nachvilku zahrabala do kniznice, usudila, ze toto sa jej moze zist. aaspon sa mam cim zabavit, kym ma zas vyhodia z intraku, pomysli si sama pre seba a sustreduje sa na to, aby jej iluzia, na koncoch stale trochu neostra, kracala rovno k jazeru. obliekla ju do sortiek a bluzy bez rukavov, presne ako seba. zatne paste a sadne si na paty, vylepsujuc okraje vlasov. potrebuje, aby aspon samu seba zvladla napodobnit dokonale. po ruziach co sa menili na cokolady ju prestalo bavit stvat ludi naokolo, ked nakoniec zistili, ze sa to vsetko vypari do vzduchu*

*premenena na kvapky vody si len tak hovie v skolskom jazere. Ma sice na plane navstivit Tanju na intrakoch, no nechcelo sa jej ist zvycajnou cestou. Rozhodla sa preto, ze vyuzije spodne vody a rieky a ocitla sa tu. Akosi sa jej vsak nechce premienat spat do svojej ludskej podoby, vtedy sa jej hlavou totiz premiela privela myslienok, ktore tazko ovlada. Jej molekuly sa ponoria hlbsie, nechavaju medzi sebou plavat mnozstvo ryb, niektore dokonca prejdu ich dychacim systemom a spoja sa do jednej malej mlacky. Ked usudi, ze takto zabila uz dost casu, preplava k okraju jazera a premeni sa spat do svojej zvycajnej podoby. Uplne sucha, oblecena len v kratkych nohaviciach a tricku bez rukavov prejde posledne metre, ktore ju delia od pobrezia a na breh stupi suchou nohou v sandalke. Zdvihne pohlad, zbada kamaratku a kyvne jej na pozdrav* Ahoj, prave som isla za tebou. *prehodi ledabolo a v mysli si nenapadne upratuje vcerajsiu spomienku, aby ju Tanja nevydolovala, do najvzdialenejsieho suplika*

*trosku sa nakloni, aby videla trasu svojej iluzie, nech s nou necapne rovno do vody. este totiz nevymyslela, ako vidiet jej ocami a pocut jej usami. zatial sa len hra, seriozne zacne pracovat az.. ked zbada Sai vystupit z vody, pomysli si, ze pravy cas na serioznu pracu prave nastal. s tym chlapikom, co ho ma aby mohla trenovat, bude zachvilu oproti nej velmi popredu oproti nej. nie ze by jej na tom nejako zalezalo, ale ma pocit, ze pricinu to urcite ma. a vzhladom na to, ze ju samu cochvila vykopnu z intraku, ak si rychlo nenajde daku vyhovorku, ako tam ostat.. nachvilku sa zasekne a jej iluzia tiez. nie nie, nesmie sa takto zamyslat! teraz sa hra. ale hlucho. skusi to vyriesit zatial uplne inak. jej iluzia sa unavene usmeje, pretrie si oci a zivne. ona sama za schodami privrie oci, parkrat sa zhlboka nadychne. prehovori nahlas, a jej iluzia s nou* ahoj *a prida este jeden usmev. nemoze povedat viac, to co Sai hovorila bolo dlhsie ako pozdrav. ako dopekla bude cez tu iluziu aj pocut? musi to riesit inak. prikrci sa za schodami, sustredi sa len na iluziu a svoje myslienky. ako sa mas? co ten tvoj francuz? a prida este jednu neurcitu myslienku o tom, ako Sai asi nechce, aby sa toto rozoberalo nahlas.. aj ked naokoli nikto nie je. boze, je hrozna herecka*

*usmeje sa na Tanju skoro rovnakym unavenym usmevom, aky jej predviedla ona. Posklada sa na zem vedla nej, tvarou k jazeru, pokrcene nohy si obijme rukami, bradu si polozi na kolena a zahladi sa na meniacu sa vodu. Som rada, ze tie skusky mam za sebou. Inak, vdaka za pomoc pri tych runach, bez teba by som to nezvladla... zdvihne hlavu, vdacne na nu pozrie a vrati sa do povodnej polohy. Pri zmienke o jej francuzovi nahlas zavrci a pokracuje v komunikacii s myslienkami. Neznasam ho este viac ako doteraz, vcera ma totalne znemoznil, vyzerala som ako chudera... Ale ja mu ukazem... zastraja sa v duchu, lahky vetrik sa jej pohrava s vlasmi a sfukava jej ich do tvare*

*donuti svoju iluziu sadnut si do tureckeho sedu vedla Sai a na tvari jej vymodeluje bezmyslienkovity vyraz uprety ponad jazero na stromy za nim, ako keby cakala, ze kazdu chvilu odtial nieco/niekto vyskoci. to je v pohode.. rozmysla ci tie myslienky rovnako dobre pocut na taku vzdialenost.. ale keby nie, Sai by sa isto pytala, ci sa nieco nedeje.. alebo nie? boze nie, ziadna neistota, cista mysel, len iluzia, ktoru treba v myslienkach schovat, a potom myslienky urcene pre Sai. nadych, vydych, iluzia dycha spolu s nou. teraz, ked su jej chrbtom obe, aj Sai aj iluzia, nezistila by, keby Sai nieco hovori. usudi vsak, ze zatial to musi stacit. som rada, ze je to konecne za nami, ona i iluzia pokrcia plecom, najma ked si ona spomenie na skusku na runach. jej vlastnu. profesor ju asi nikdy neprestane podpichovat kvoli tomu nahleniu sa v kniznici. ale prosim ta, ved to nikto nevidel, mentalne sa zasmeje. ale chapem ta, je to urazena hrdost. pomozem ti nejako? ponukne sa a spokojne hladi na Sai zabratu v myslienkovom rozhovore. a potom si to vsimne. detail, absolutne nepodstatny, ale na druhej strane velmi vyrazny. vietor, ktory Sai rozvieva vlasy.. na jej iluziu nijako neposobi. ona nie je hmotna. keby sa jej Sai dotkla, presla by rukou skrze nu, preto ani ten vietor.. sustredi sa tak silno, az ma pocit, ze to citit aj cez to spojenie, ale nedonuti tie vlasy, aby nieco robili. nahlas si vzdychne, no jej iluzia to nezopakuje. pusti zo seba este viac energie a pokusi sa spravit tu iluziu hmotnu. pramienok vlasov na dialku zaveje a.. znova nic*

*poriadne sa sustredi, aby sa jej pred ocami znova nezjavil obraz zo vcerajska. Nereaguje na Tanjinu myslienkovitu poznamku, iba sa k nej otoci a pomedzi vlasy sa na nu zvlastne pozrie. To je jedno, ze to nikto nevidel, ale ja o tom viem... a ON... teraz budem prenho tercom posmechu este viac ako doteraz. posle jej myslienku a pokruti hlavou. Otoci sa zasa ku kamaratke, no nieco jej v tejto situacii nesedi. Zda sa, ze Adrienov vycvik uz prinasa nejake tie ucinky* Si v poriadku? Vyzeras akosi bledo... *prehovori nahlas a dalej uprene pozera na kamaratku*

*ked sa Sai otoci, ma trosku prehlad, ci hybe perami alebo nie - momentalne nie, zatial je v bezpeci. energia z nej prudi ako keby sa z nej rovno sypala a ona vysiela vsetko sustredenie na svoju iluziu. neuspesne. no na tomto bude musiet popracovat, a teda poriadne. ako dlho to bude este trvat? zamrmle v myslienkach, mysliac tie jej treningy. kasli nanho. nestoji ti za to. alebo ta ten chlapik az tak.. rozrusuje? rozhodne sa pouzit toto slovo, da sa poden skryt vsetko, na co by musela pouzit dalsie tri slova, a pravdepodobne ho Sai nevezme az tak nevinne. to je to, v co vlastne dufa. prestane sa zaoberat nedokonalym stavom jej iluzie a sustredi sa na vlastne problemy. ale pri tom uprenom pohlade si uvedomuje, ze Sai vie, ze nieco nie je dobre. vidi, ze nieco povedala, ale nevie, co to bolo, ta.. moze len tipovat* idem sa zapisat na postgradual *vypadne z nej prve, co ju napadne. vyborne, esteze nepovedala 42, to je vraj univerzalna odpoved na svetky otazky! potichu sa zasmeje a jej iluzia tentoraz s nou. okej, zacina to byt prilis absurdne, rozosmeje sa nahlas a aj pomedzi myslienky. na svojom mieste za schodami pomaly vklzzne ako prasok do zeme, sustredujuc sa na vytyceny smer a ignoruje prilisnu bledost svojej iluzie, ked plynie pod zemou. vypluje sa vedla Sai, v rovnakej polohe, ako jej iluzia* zdravim *uskrnie sa a napodobni postoj toho bledeho vytvoru*

*ked aj dostane nesuvislu odpoved na svoju otazku, je si uz uplne ista, ze nieco nie je v poriadku. Ignoruje jej myslienky, teraz sa jej vobec nechce riesit nejakeho francuza, potrebuje zistit, co sa deje s jej kamaratkou. Naciahne ruku v umysle chytit Tanju za ruku a zistit, co sa deje, co sa jej vsak nepodari, lebo jej ruka prepadne cez Tanjinu a dotkne sa zeme. V tej chvili zacuje jej hlas za svojim chrbtom a uz je totalne zmatena. Prudko sa otoci pozrie na Tanju, znova pozrie na halucinaciu, ktora mala byt Tanja a znova na realnu Tanju* To co je? *hladi na nu nechapavo so zdvihnutym obocim* Ty sa vies rozdvojit, ci co?

*pri Sainom nechapavom vyraze sa rozosmeje este viac, prekvapena, ze na to ma este energiu. natiahne sa na zem na chrbat a pzoera do neba, potichu sa smejuc. mavne smerom k iluzii, ktora sa postavi a rozplynie sa vo vzduchu* ako sa ti paci moja nova hracka? *zasmeje sa znova* je to iluzia *vysvetli jej a opat sa zasmeje, jej myslienky zrazu behaju velmi volne a v hlave ma chvilu chaos, ked uz nema jej sustredenie co drzat pokope* toto bolo vazne vycerpavajuce *zamrmle si pre seba, aj ked jej na perach zotrvava sibalsky usmev* nudim sa, kym za tebou chodi Devereaux, musim sa niecim zabavat *zmurkne na Sai a posadi sa spat do tureckeho sedu, pretierajuc si oci. zisla by sa jej taka dobra kava s cokoladou*

*sleduje, ako nehmotna Tanja mizne a otoci sa spat k tej hmotnej* Fuha, tak toto bolo fakt dobre. *pochvali ju, znova zaujme svoju povodnu polohu so skrcenymi nohami a zahladi sa spat na vodu* Ver mi, ze radsej by som sa bez neho zaobisla. Uz ked toho nafukanca vidim, vrie mi krv v zilach a najradsej by som ho poriadne prefackala... *stazka si povzdychne a doda* Nemas mi veru co zavidiet... vymenila by som si to s tebou za tie obdobia, ked sa nudis. *vtom si spomenie, co jej Tanjina iluzia pred chvilou povedala* Co to vymyslas s tym postgradualom? *opyta sa, aby len tak rec nestala*

dik *uskrnie sa. akokolvek, musi viac cvicit. potrebuje, aby veci, ktore vytvori, boli hmotne. problem je, ze vsetko dokaze vytvorit len ak to dokonale pozna. asi by bolo takze nechat tu vody vynarat sa lietajuce ryby.. alebo mozno aj nie, jej fantazia a zmysly su velmi citlive na hocico. pocuva, ako Sai komentuje toho francuza a potichu hladi na vlnky* nenavist.. je vasnivy cit *poznamena, ako keby mimochodom, ale zaujimalo by ju, co Sai skutocne preziva. ano, nenavist, alebo len odpor? to je celkom ocividne, ale niekde hlboko pod tym.. ked ju tak rusi zo sustredenia.. musi tam nieco byt. lenze v jej myslienach to nenajde, pretoze Sai to rpavdepodobne utlaca do pozadia* hm? * zareaguje na jej otazku* ach, to *poskriabe sa na hlave, rozmyslajuc nad tym* o chvilu ma vykopnu z intraku. nemam kam ist a nemam ani pracu. neplanujem ostat bezdomovcom a studium je bezplatne. ak si najdem dobru pracu, mozem v nej ostat po skole a budem mat na nejake... byvanie *chcela povedat skromne alebo slusne, ale pravdepodobne sa neudeje ani jedno*

*trosku ju strasie od zimy, takto vecer sa akosi ochladzuje a teraz lutuje, ze si so sebou nevzala nejaky ten svetrik* Pche! *to je jedina odpoved, ktoru Tanja dostane na svoju poznamku o vasni* a co chces ist studovat? *rozhodne sa radsej rozvijat tuto temu, ako francuza, je to kazdopadne bezpecnejsie. Pri jej poznamke o tom, ze nebude mat kde byvat sa na nu automaticky pozrie* Mozes zostat u nas, kym si nieco nenajdes. Nenecham ta predsa spavat na ulici, pre Nawheeru! *vyhrkne a pokruti hlavou* A nechcem pocut ziadne vyhovorky. Okamzite, keby si nemala intrak, naklusas k nam, rozumieme sa? *nadvihne obocie a caka na suhlasnu odpoved, inu totiz neberie*

*pri Sainom odfrknuti sa uskrnie. co cakala, vsak? ale ju jendoducho bavi trochu do nej rypat, najma ked vidi, aka je nahnevana na toho chlapika. ju samu to prilis netrapi, koniec koncov, ona sa s nim nemusi potykat kazdy vecer, vsak* rozmyslala som nad niecim s runami a astronomiou. hviezdy, symboly, chapes. same veci co mam rada. ale neviem, co s tym. vyuzivam to ako prostriedok oddialenia.. normalneho zivota *mykne plecom a pozera dalej na tmavnuce jazero. zacina byt zima, ale to ju velmi netrapi momentalne. pri Sainom navrhu na nu pozrie ako keby jej prave zabila morca* prosim? *zmukrne raz, dva razy* s tvojim otcom na okoli a vsadesatmoliacim Devereauxom? zabudni *pokruti hlavou. nie nie nie a nie* ostanem pekne na intraku. a okrem toho, nemienim vas vyzierat zadarmo, uz beztak to robim dost dlho. a ziadne reci, nezmenim nazor. *pokruti hlavou. proste nie. ine je prespavat u nich, ucit sa na skusky a.. boze, je ale nevdacna! a celkom to konzumuje jej mysllienky. musi zacat so sebou nieco robit*

*stazka si vzdychne, ked vidi, ako ostro Tanja protestuje, je to cudne. Kazda ina bytost by uvitala, ze moze niekde zostat, kym sa postavi na nohy, ale Tanja... Hlavne, ze sa stale stazuje, ale ze by prijala pomoc, tak to nie. Svoje myslienky pred nou zadrzi, navonok sa vsak usmeje* Tak fajn, zatial to nechame tak... ale keby si naozaj nemala, kde zostat, ostavas u nas. *povie svoje posledne slovo. V dalsej sekunde ju napadne, ze je hadam lepsie, ze u nich nezostane, bolo by ovela obtiaznejsie ukryvat pred nou svoje myslienky a tiez otcove neskore zakrvavene prichody. Tichucko si povzdychne a nahlas poznamena* No, presne veci, ktore sa k tebe hodia, ale ja by som zomrela od nudy, keby som ich mala este v zivote vidiet... *uskrnie sa, ony dve boli vzdy privelmi odlisne, a aj napriek tomu sa skamaratili. Osud ma castokrat zvlastne umysly*

*v duchu planuje, ako to asi bude moct vyzerat. pojde na studijne, vyriesi to so sekretarkou. nebude sa musiet nikam stahovat, ako pokracujuci student bude moct ostat na intraku.. najde si pracu a zahrabe sa do veci.. ked nebude leniva tak ako teraz, mala by to vsetko zvladnut a ku koncu rocneho postgradualu bude mat nasporeneho dost aby si mohla prenajat nejaky malinky miniaturny teeny tiny bytik a popritom bude zarabat na stravu. zabavat sa bude iluziami a studium, a treningom. to vsetko jej prebehne hlavou prilis rychlo na to, aby to Sai mohla zaznamenat, ale ona vie, kde to neskor hladat* dobre *pritaka neochotne* ale len keby uz naozaj nemozem inak *zovrie pery. zrazu ma strasne zly pocit, ze za vsetky tie noci stravene v ich dome by mala nieco dlzit Nyerimu. nie nie nie. chce to reset* ano, prave preto si nevyberam transku, carovanie a elixiry. ty uz vies, co budes robit?

*nateraz je spokojna s Tanjinou odpovedou, uvidi postupom casu, ako sa to vyvinie* Nie, zatial netusim co budem robit, ale ja nastastie mam ten luxus, ze si mozem dovolit trochu dlhsie rozmyslat... *zamrmle potichucky, pride jej luto tanji, ze nema rodicov, ktori by jej v tejto situacii pomohli. mat 17, skoncit skolu a nevediet, co dalej so zivotom je dost fail. Aj ked na najblizsie obdobie ma urcite aspon ona o pracu postarane, momentalne ju totiz tvoria treningy. A co dalej, to sa este uvidi* Uvidim, ci sa nieco naskytne, mam take blbe tusenie, ze otec sa mi bude snazit nieco podhodit... *kyslo sa zatvari* Ale to budem riesit az ked to bude aktualne...

*zachyti divny ton v jej hlase i tych myslienkach, tore nestrazi* len ma, prosim ta, nelutuj *vrhnena nu skaredy pohlad* radsej rozmyslaj, cim zabijes cas. a ci to co ti ponukne otec bude za to stat. mala som za to, ze si radsej robis po svojom *uskrnie sa. ked je unavena, vzdy je trosku neprijemna* akokolvek, *postavi sa - absolutne zbytocne gesto* opustam ta. umieram od vycerpanosti a zajtra musim zacat vybavovat veci, inak ma vykopnu z intraku. takze, dobru noc, vidime sa *s usmevom a pozdravom venovany mSai sa rozsype a vsiakne do zeme, so zamienkou vysypat sa z kvetinaca vo svojej izbe na parapete. a mozno to tentokrat ta kvetina aj prezije..*

*zdvihne obidve ruky do vzduchu, akoby sa branila a kruti hlavou, ze ju lutovat nebude. V dalsej chvili sleduje kamaratkino rozsypanie sa a odchod. Povzdychne si, este niekolko minut sedi na brehu, hladiac na pohybujucu sa hladinu a uvazuje. Vlastne doteraz neuvazovala o svojej buducnosti, akosi podvedome to stale oddalovala. Lenze uz nie je male dievcatko, o ktore sa stale otecko postara. Momentalne si viac ako kedykolvek uvedomuje, ze aj jej otec je zranitelny a nie je ziaden superhrdina. Znova si stazka povzdychne, na dnes vecer uz zatrhne svoje myslienky, zatvori oci a roztecie sa na mlacku. Ta sa zacne pomalicky zlievat smerom k jazeru a o chvilku v nom uz uplne splynie. Takto premenena na vodu vobec neciti chlad a pusti sa cestovat domov*