Tréningová miestnosť

*stoji v rozhlahlej miestnosti kryty ruskom tmy. pravu ruku s prutikom ma spustenu vedla tela, v lavej, ktoru ma pred sebou vystretu, drzi noz a sleduje, ako sa trasie. potichu sepka nadavky, je vytoceny. ruka ho neposlucha tak, ako mu liecitel sluboval, ziadne lieky, elixiry ani zakliadla nefunguju. vraj to potrebuje cvik.. odniekial zlava prileti k jeho usiam zasuchotanie, on sa prudko otoci a vrhne nozom. tupy zvuk kovu mu prezradi, ze minul ciel (ktory zacaroval tak, aby vydaval zvuky ako bliziaci sa nepriatel. tiche a nenapadne) a trafil iba stenu. to preto, ze sa nesustredi poriadne.. noz mu vleti spat do ruky, on zavrie oci a zhlboka dycha, vyprazdnuje si mysel. tentokrat zasuchoce nieco rovno za jeho chrbtom, a tak sa zvrtne a vrhne noz. podla nasledujuceho zvuku zisti, ze trafil, a spokojne sa usmeje. konecne aspon nieco..*

*oblecena vo zvycajnom kostyme si klopka po chodbe, jedina zmena oproti inym dnom je, ze sa vedla nej vznasa maly kufrik. Ked dorazi do satne pred treningovou miestnostou, rychlo sa prezlecie do pohodlnych sportovych nohavic, tricka bez rukavov a na nohy si natiahne pohodlne tenisky. Vlasy si zopne do gumicky, aby jej nezavadzali a este z kufra vezme dyku. Prutik ma nachystany v pravej ruke, dyku v lavej a takto nachystana prudko otvori dvere do treningovej miestnosti. Prekvapi ju, ze v nej vladne pritmie, no iba na chvilocku. Mavne prutikom a k stropu vyleti niekolko svetelnych gul, ktore osvetlia celu miestnost*

*zacuje nejaky zvlastny zvuk, no mysliac si, ze len nieco male pokazil v zaklinadle mykne lavou rukou s umyslom vrhnut noz za zvukom. prsty mu vsak zostanu v strnulej polohe a noz sa z nich s rachotom vysmykne. Joshua prekvapene rozsiri oci, vzapati ich vsak prudko zavrie, prekvapeny nahlym svetlom.. chvilu caka, potom ich opatrne otvori, a hlada bytost, ktora vyrusila jeho trening.. pery sa mu skrivia do kysleho usmevu. no samozrejme. potlaci povzdych, zohne sa k nozu a mavnutim pravej ruky zrusi zaklinadlo* nebudem vas rusit *zamrmle Wallacke, ked okolo nej kraca ku dveram*

*ked jej oci zaregistruju Joshuu, prekvapene zazmurka. On je teda posledny, ktoreho by tu cakala* Prepacte, nechcela som vas rusit... iba som myslela, ze tu uz o tomto case nikto nebude. *zamrmle na ospravedlnenie* Kvoli mne nemusite odchadzat... nezaberiem vela miesta...*uskrnie sa nanho, prejde par krokov k rohu miestnosti, mavne prutikom a vycaruje si boxovaci vak. Potrebuje zo seba dostat hnev z poslednych tyzdnov a vyprazdnit si mysel. Ignorujuc Nyeriho zastrci prutik do zadneho vrecka, dyku do puzdra, ktore ma priviazane na nohe a obviaze si ruky, aby si ich neznicila. V dalsej chvili sa pusti boxovat do vreca, prava ruka, lava, znova prava a vykopne*

*zastane vo dverach, lebo mu to neda, za so zaujmom ju pozoruje. po par sekundach sa pohne smerom k nej, riskujuc, ze to, co planuje nedopadne dobre, zozadu ju chyti za pravu ruku a trosku jej napravi sklon* takto je to lepsie*zahundre* tym povodnym stylom si mozete velmi rychlo a jednoducho zlomit zapastie. *odstupi od nej, otoci sa jej chrbtom a vycaruje si malicky terc vo vzdialenosti niekolkych metrov. namieri lavou rukou, v ktorej este stale drzi noz, a vrhne ho. nahnevane cosi zamrmle, ked zbada, ze noz minul ciel, a privola ho spat*

*zaregistruje za sebou pohyb a v poslednej sekunde si uvedomi, ze to musi byt Joshua a nevrazi mu. Po jeho slovach zostane zamrznuto stat na mieste a pozera na jeho vzdalujuci sa chrbat. Joshua? A je na nu mily? Niekolko sekund nanho hladi s otvorenymi ustami, kym sa jej podari spamatat sa a pekne krasne tu pusu zavriet. Odkasle si, aby nasla hlas a potom sa ozve* Dakujem! *hladi na noz, ktory vrhol na terc a az ked netrafi, uvedomi si, ze mieril lavou rukou. Rychlo sa otoci spat k svojmu boxovaciemu vaku, aby si nevsimol, ze ho pozoruje a pusti sa ho zasa mlatit, striedajuc obidve ruky, pocuvne vsak jeho radu a ruky ma naklonene tak, ako jej ukazal. Jej hlava je vsak aj napriek vsetkemu usiliu stale plna myslienok. Hlavne sama sebe nadava... ved je predsa silna, emancipovana zena a teraz sa sprava ako roztrasena skolacka. Prudko sa zvrtne na pate, zhlboka sa nadychne a pozrie na Joshuu* Co by ste povedali na maly suboj? *par kvapiek potu si utrie do obvazov, ktorymi ma obviazane ruky, kym caka na odpoved*

*namieri na terc, zvrasti tvar a s vypatim vsetkych sil a premahania, kedze ma pocit ze zomrie do bolesti v ruke znova hodi noz. tentokrat trafi presne do stredu, no nestihne sa ani zaradovat, ked mu takmer podlomi nohy Wallackina otazka. otoci sa na nu a na tvari ma posmesny uskrn* slecna Wallace... *ustupi od nej par krokov, odlozi noz za opasok a vystrie ruku s prutikom, uklanajuc sa pritom. ked sa vystrie, stale sa skeri, davajuc jej tak najavo, ze absolutne nema sancu.. na druhej strane, on moze konecne vyfiltrovat vsetky svoje zmiesane emocie smerom k nej a dokonca ho nebude moct potrestat.. rozhodne sa vsak, ze necha zaciatok duelu na nu. ruku spusti k telu a na tvari sa mu usadi vyraz kamaela, ktory sa uz niekolko hodin neskutocne nudi. vnutri je vsak rozruseny, je velmi zvedavy, ako jej pojde carovanie*

*akonahle vidi uskrn v jeho tvari, vie, ze urobila kolosalnu chybu. Nie je vsak taka zbabela, ze by to teraz zabalila, co si navarila, to si musi aj zjest... Na jeho uklon odpovie uklonom a jeho permanentny uskrn v nej znova zacina prebudzat stare zname pocity hnevu. Aj ked vie, ze ma minimalnu sancu, urobi vsetko pre to, aby ho dostala na kolena. Siahne do zadneho vrecka po prutik a bez dalsich okolkov nanho vysle niekolko omracujucich zaklinadiel za sebou, len tak ako rozcvicku. Hlava jej pritom pracuje na plne obratky, spomina si na vsetky zaklinadla, ktore by jej v tejto situacii mohli pomoct. Nepriznala by to nahlas, ale uz davnejsie v ziadnom suboji nebola a to ani v takomto cvicnom*

*ledabolo myka prutikom smerom hore, odraza jej zaklinadla. nema pocit, ze by zatial potreboval silove pole, setri si energiu na neskor.. aj ked mozno nebude vobec treba. sustredene sa zamraci, namieri nanu prutik a spusit palbu. po par sekundach uz ani nerozmysla, ake vsetky zakliandla na nu vysiela, dava si len zalezat, aby jej ziadne z nich prilis neublizilo, ak by ju trafilo.. omracovacie, odzbrojovacie, petrificus totalus, levicorpus a nim podobne kuzla svihaju priestorom medzi nimi a robia celkom peknu duhu. Josh tancuje svoj zvycajny bojovy tanec, uskakuje zo strany na stranu a pali na nu z roznych uhlov, aby ju rozrusil*

*niekolko prvych zaklinadiel odrazi, niekolkym sa jej podari vyhnut, jedno slabsie jej skrabne nohu a zanecha bolestivu stopu. Dlhsie preto nevaha a vytvori pred sebou silove pole, ktore zadrzi vacsinu ostatnych zaklinadiel. Kym je jej silove pole este dost silne, vycaruje nad sebou hrubu retaz, chyti sa jej a v sekunde sa zhupne tak, aby pristala za Joshuovym chrbtom, odkial pokracuje v palbe. Vacsinu jej zaklinadiel tvoria omracovacie a odzbrojovacie zaklinadla, nikdy sa nezabavala studiom ciernej magie, takze nanho tazko moze vytiahnut silnejsie kaliber. Naozaj uz zacina lutovat, ze mu takuto kravinu navrhla*

*smeje sa a kruti hlavou, ako ju tak sleduje letiet nad sebou* prilis pomala, prilis predvidatelna, s otvorenou myslou.. *komentuje jej slabe stranky, vyziva sa v odrazovani jej slabuckych kuzel, bez absolutnych problemov sa otoci tvarou k nej, ked mu pristane za chrbtom, a pokracuje* bez fantazie, neviete ako rozrusit nepriatela, bojite sa.. *svihne prutikom a vysle k nej hrube retaze, ktorych zivotnym poslanim je omotat sa okolo nej, o co sa aj kazdou sekundou budu pokusat. on.. on sa zatial snazi vytocit ju tak, aby ukazala, co v nej naozaj je.. prilis sa drzi na uzde. preco to robi, to nevie, asi preto, ze ma v sebe hlboko zakoreneny ucitelsky instinkt a pokial ona nie je uhlavny nepriatel, snazi sa ju naucit co najviac. hlavne,ked je na ich strane*

*zalievaju ju vlny hnevu, ked jej vymenuva jej slabe stranky. A dovoluje si pouzit ten posmesny ton hlasu! Ked dokonca zacuje jeho smiech, ma chut mu vyskriabat oci. Lenze to by sa najskor musela dostat z tych retazi, ktore sa na nu valia. Tusila, ze nebude trvat dlho a bude na strane, ktora sa brani, dlhsie sa vsak nad tym zamyslat nemoze, musi vymysliet, co s tymi retazami. Jej hlava nahle zacne pracovat, pred nou sa zjavia dve obrovske kamenne dlane, ktore zachytia retaze, uviazu z nich maslicku a odhodia ich do rohu miestnosti. Ona sama zostane stat oproti Joshuovi, prizmurenymi ocami nanho hladi a pery drzi zovrete, aby nanho nevyplula tu kopu nadavok, ktora sa jej tlaci na jazyk*

*uskrnie sa na nu a pokyvka hlavou* vidite, to bolo lepsie. az na to, ze ste po tom tazkom vykone zastali a neurobili nic. tazko zvladate svoj hnev a ulahcujete mi tym pracu. *vysle po nej zopar cvicnych zaklinadiel, ani neocakavajuc, ze by ju nejake mohli zasiahnut* mate potencial, uz som vam to parkrat povedal.. no neviete, ako s nim narabat. ste prchka.. *caka, ze jej hnev ju kazdou chvilou prevalcuje a preto povazuje za rozumne vytvorit okolo seba silove pole. nemoze si dovolit trapas, ktory by nastal, keby ho zasiahla.. ma predsa svoju hrdost. upevni silove pole tak, aby sa cezen nedostala ani vacsia stolicka a caka*

*Ignoruj ho, ignoruj ho, ignoruj ho... opakuje si sama pre seba ako mantru, no vobec to nepomaha. Olej do ohna prilieva este dalsimi slovami a ona ma pocit, ze o par minut asi fakt vybuchne. Jej silove pole je teraz poriadne silne, zivia ho vlny hnevu, ktore jej prechadzaju celym telom a polahky odrazi vsetky jeho zaklinadla. Prekvapene si uvedomi, ze ma chut mu ublizit, naozaj ublizit. Zdvihne prutik, niekolkokrat nim machne okolo seba a vysle nanho male kovove gulky, ktore pouzivaju muklovia do strelnych zbrani. Vysle ich nanho niekolko stoviek, stale zurivejsie mava prutikom a gulky naberaju stale vacsiu a vacsiu rychlost. Kdesi kedysi citala, ze aj take male predmety dokazu narobit poriadnu skodu a nic lepsie jej momentalne nenapadlo. Este nanho vysle zopar sklenenych crepov len tak popritom. Lavou rukou si utrie pot z cela a pokracuje v zurivom mavani prutikom*

*pokojne stoji s rukou s prutikom volne spustenou pri tele a sleduje gulky, ako sa pruzne odrazaju od jeho pola a odlietavaju kade-tade. esteze ked tuto miestnost vytvaral zacaroval steny, aby ich lentak hocico neposkodilo, a tak pokrkvane gulky padaju popri stenach na zem a hromadi sa ich tam teda pekna kopka* no vidite, ze to ide. *povie jej nieco ako pochvalu a uskrnie sa. neboji sa, ze by mu nejako ublizila, premyla nad jej napadom. taketo kovove gulky este ani nevidel.. je sikovna, originalna. a v niektorych veciach velmi podobna jeho dcere.. s hrozou si uvedomi, ze tato zena sa mu paci, zdvihne prutik a az teraz spusti naozajstnu palbu zaklinadiel, sprevadzany svojim zhnusenim nad nedavnym zistenim. to nemoze byt pravda, to tak nemoze byt... zavrci, pristupi k nej o niekolko krokov blizsie a pali zakliadla jedno za druhym, pot z cela mu odskakuje do vsetkych stran a lavu ruku ma zatatu v past*

*zufalo pozera na gulky, ktore sa odrazaju po celej miestnosti. A tak dufala, ze ho trafi aspon jedna jedina... dlhsie vsak nad tym rozmyslat nemoze, lebo na svojom poli citi silny tlak zaklinadiel. V momente si uvedomi, ze doteraz ju iba setril a az teraz zacal na nu utocit naplno. Posilni svoje silove pole ako len vladze, odraza jeho zaklinadla aj prutikom, no napriek tomu je prinutena cuvat a odskakovat. Citi, ze jej pole takyto napor dlho nevydrzi a o par sekund ma co robit, aby odrazila zaklinadla, ktore preletia cez jej trhliny. Preskoci cerveny zablesk, odskoci nabok a v tej chvili citi, ze ju zasiahol. V mihu sekundy sa ocitne s nohami vo vzduchu, hlavou dolu a bez siloveho pola. Pri tej prudkej otocke dokonca neudrzala prutik v ruke a pocula ho spadnut niekam na podlahu. Nahlas zanadava, snazi sa pohladom najst svoj prutik, urputne sa vyhybajuc tomu, aby pozrela na Nyeriho*

*ked zbada, ze ju zasiahol, a dokonca takym nadhernym zaklinadlom, spusti prutik a schuti sa zachechce. mavnutim prutika odcaruje bordel ktory urobili a pomaly k nej vykroci, sledujuc jej oblecenie, uvazujuc, ci sa nahodou nezosmykne.. prudko otoci pohlad k jej tvari a prekvapi ho, ze je na takom istom leveli ako ta jeho. chvilu na nu pozera, je to celkom divne, lebo je hore hlavou [ze, Miska? http://farm5.static.flickr.com/4084/5082990218_87774cbcf9.jpg ]; rukou sa pomaly priblizi k jej tvari a prstom jej prejde po lici.. kusok sa k nej nakloni, zhlboka sa nadychne, no v poslednej chvili si to rozmysli a rychlo vykroci ku dveram. premysla nad tym, ze ju tam tak necha visiet, no usudi, ze to uz by bolo privela. mykne prutikom, cim zrusi zaklinadlo, ani sa za sebou neobzrie a vytrati sa prec*

*davno nebola nikomu takto na smiech. Zamracene sleduje, ako sa k nej priblizuje, je to zvlastny pohlad, ked takto visi hore nohami. Nevie, co s rukami, tak si ich radsej zlozi na bruchu, aj ked to musi vyzerat riadne komicky. Dokonca zacina citit, ze sa jej krv zhromazduje v hlave. Bez zmurkania hladi do Joshuovej tvare, jeho dotyk ju totalne vyvedie z miery, uplne zabudne, ze je nanho vlastne poriadne nastvana. Ked sa o par sekund ocitne na zemi vedla svojho prutika a pozrie na prazdne dvere, hnev sa pekne krasne vrati* Arogantny idiot! *zamrmle si popod nos a zviecha sa zo zeme. Este par minut pre istotu zostane tu, pred dalsim stretnutim sa totiz musi dat do poriadku. A najblizsie, ak pojde trenovat, vopred sa ubezpeci, ze je tato miestnost prazdna. Dalsie taketo ponizenie uz nestrpi*