Sunrise restaurant

*objavi sa pred svojou oblubenou taraskou restauraciou a nepusta Saraininu ruku* pozyvam ta na nase prve oficialne rande *pritiahne si ju k sebe a s usmevom sa jej zahladi do oci, aby ju nepriamo uistil, ze je v bezpeci. v tarase nikdy ziadne nepokoje neboli a je si isty, ze v tejto restike na okraji mesta ani nebudu. a hlavne, ma tam oblubeny stol, ktory je oddeleny od ostatnych tak, ze nan nevidno. vlastne uz nenapadne za chrbtom myka prutikom a posiela casnikom odkazy, nech mu pripravia najkrajsie prestieranie, sviecky a sampanske.. potrebuje sa predsa ukazovat v co najlepsom svetle*

*sokovane pozera na svoje saty, ktore su zrazu ciste a vyzehlene, ako zo skatulky. Ani nestihne protestovat, ked jej na tvar nacapka make-up a v dalsej sekunde sa objavi na mieste, ktore nikdy predtym nevidela. Prudko mu stisne ruku, vie, ze by mu mala verit, no stale je v nej strach a ten tak lahko nezmizne. Ked si ju pritiahne blizsie, pomalicky uvolni zovretie a upokoji sa* Ako sa mam teraz na teba hnevat? *pokruti hlavou. Nevie sa nanho hnevat, ked si s nou robi taketo starosti*

*nenapadne odlozi prutik do zadneho vrecka a objime ju okolo pasa*samozrejme, ze sa na mna nemas hnevat *pousmeje sa* mozeme sa, naopak, tesit, pretoze to vyzera tak, ze tvoj otec nam dal pozehnanie *veselo na nu vyceri zuby, po par sekundach sa k nej nakloni a pobozka ju, vasnivo a naruzivo, pretoze proste nevie odolat. dlho ju zviera v naruci a nema chut ju pustit, no v zaludku mu nahlas zaskrka a je mu jasne, ze aj Sai musi byt hladna. pusti ju teda, znova ju chyti za ruku a potiahne, kracajuc ku dveram restauracie. ani nestihne otvorit dvere, uz sa na nich vrhnu traja casnici so samymi pan Devereaux sem a pan Devereaux tam a dobry den krasna slecna a nech sa paci slecna a mate krasne saty slecna; az konecne sedia pri oddelenom stole a pozostaly casnik im nalieva vychladnuty sampus. Adrien poodsunie Sai stolicku a sam si sadne oproti. znalecky chyti poharik a nakloni ho smerom k nej* na nas *zasepka, ani nad tym nerozmyslajuc, a strngne si s nou*

*nadvihne obocie nad jeho vyhlasenim, no radsej nic nehovori, nechce pokazit tuto chvilu. A napokon, otec je v poriadku, videla ho, pustia ho za chvilku domov, Adrien ju obijima okolo pasa a dokonca im aj otec dal pozehnanie, ako Adrien teraz spomenul* To by sme si mali vazit, lebo on je skor ten typ, co dokaze vyrazit dvere s napadnikom, ktory by sa mu nepacil. *uskrnie sa, ruky mu ovinie okolo krku a veselo prehodi* Takze by si sa mal spravat slusne a nijako ho nenahnevat... *viacej povedat nestihne, lebo ju pobozka a musi sa ho chytit pevnejsie, lebo sa jej podlamuju kolena. Ked ju pusti, protestne zastona, ma chut dalej ho bozkavat a nie ist jest. Nestihne ale protestovat nahlas, iba sa necha tahat dovnutra. Usluznym casnikom venuje usmev a aj je celkom rada, ked si konecne sadne. Chyti do ruky pohar so sampanskym, zahladi sa Adrienovi do oci a strngne si s nim* Na nas! *zasepka mu s usmevom a odpije si maly dusok. Na prazdny zaludok by nebolo rozumne, keby exla cely pohar. Urcite by to nedopadlo velmi dobre*

*zamyslene na nu pozera a popija sampanske. ani sa mu nechce verit, ze to takto dopadlo.. vlastne si ani nepamata, ako zle dopadlo to ich stretnutie v kuchyni. odvtedy sa udialo tolko veci, horsich, lepsich, akychkolvek.. prudko odvrati pohlad dole na jedalny listok, pretoze ak by na nu pozeral este dlhsie, musel by sa na nu vrhnut a to si nemoze dovolit, lebo by sa pravdepodobne popalil na svieckach stojacich na stole. lavu ruku vsak pohne smeorm k nej, nahmata jej pravacku a prepletie si s nou prsty. nie je to sice najpohodlnejsia poloha na svete, no je mu to ukradnute, lebo sa jej proste potrebuje dotykat. ked si vyberie, co chce jest, znova na nu pozrie a uz-uz sa ide postavit, lebo ho proste boli, ze ju nemoze pobozkat, ked k nim vrazi casnik s tupym usmevom a pyta sa, co chcu jest. Adrien zdvorilo pozrie na Sai, patri sa predsa, aby si zena objednala prva*

*opatrne polozi pohar so sampanskym na stol a otvori pred sebou jedalny listok. Nema velmi chut jest, no zaludok jej skruca od hladu, tak sa nan zahladi. Akonahle sa jej vsak Adrien dotkne a ich prsty sa prepletu, prebehne nou vlna horucavy az zabudne, ze si ma vybrat nieco jest. Ked sa nad nou zjavi casnik, odlepi pohlad od Adrienovych oci a zapichne ho spat do jedalneho listka. Precita prve jedlo, na ktore jej padne pohlad, len sa potichucky modliac, aby to neboli nejake zive morske potvory. Inak je jej uplne jedno, co bude jest, urcite to bude vyborne, v opacnom pripade by ju tam Adrien urcite nebral*

a ja si dam kacacie prsia *ozve sa po Saraine a ked casnik odide neodola, vstane, prejde k nej a cupne si jej k noham, pozerajuc na nu ako psik*len pre tvoju informaciu.. takto sa vacsinou nespravam na prvom rande *uskrnie sa na nu a trochu sa nadvihne, aby jej dociahol na pery... je rad, ze jeho podvedomie drzi hubu. nepotrebuje pocuvat chujoviny o Melanii, o tom, ze Sai je mlada a vobec o tom, ze mu drbe, otazky, ze preco je zamilovany a tak dalej. jednoducho si uziva prave tento moment, a teraz tento, tento, a dalsi.. zamrmle nejake spokojne citoslovcia a prejde jej rukou cez rameno az po nahom chrbate, dychajuc zrazu trochu prudsie*

*pozera nanho ponad horiace sviecky ani nezmurka. Jednoducho sa nevie nanho vynadivat. Ked prejde az k nej a znova ju pobozka, zabudne na cely svet okolo, aj to, ze sa moze kazdu chvilu objavit casnik* Adrien... *vydychne, ked si spomenie, ze by mala aj dychat a natiahne k nemu ruku, aby ho mohla pohladkat po tvari. Jeho vyhlasenie ju rozosmeje, nakloni hlavu nabok a premeriava si ho* A ako sa zvycajne spravas na prvom rande? *je velmi zvedava, co z neho vylezie a chysta sa to pouzit proti nemu. Nezaskodi trochu ho podpichnut, on si z nej predsa zarty robi stale*

*zamraci sa na nu. teraz ako co, ma jej povedat, ze jeho prve rande je zvycajne aj posledne, ze na prvom rande vacsinou dievca opije, potom ju pretiahne a uz ju nikdy neuvidi? nie. to jej jednoznacne povedat nemoze.* tak urcite dievcatam necupim pri nohach a nehovorim im, ze ich lubim. ako napriklad tebe. *polozi jej ruku na stehno, aby nadobudol stabilitu, a da si zalezat, aby bol blizsie ku kolenu ako k druhemu koncu a usmeje sa na nu.. je predsa uplne nepodstatne, co bolo predtym, nez ju spoznal. ved uz ani nevie, ako vyzeraju jeho byvalky. ani nevie Melanii prist na meno. ruku na stehne posunie trochu vyssie, ked sa znova snazi dostat k jej peram, nevie sa jej nabazit, ma pocit, ze jej nikdy nebude mat dost. a to maju este toooooolko casu...*

*zabava sa na vyraze jeho tvare, ked sa snazi vymysliet aspon nejaku odpoved. Velmi dobre registruje, kam polozil svoju ruku aj kam s nou dalej cestuje. Jej sa to vsak paci, chcela by, aby sa jej dotykal stale a aby sa ona mohla dotykat jeho. Sklzne svojou rukou z jeho tvare na krk a na plece. Ked sa po jeho bozku trochu odtiahne, musi si pripominat, ze ma dychat, lebo velmi lahko na tuto zakladnu potrebu zabuda* Asi by si si mal ist sadnut, ak ta takto najde niektory casnik, bude pohorseny... *zamrmle potichucky, este raz sa nezne dotkne svojimi perami tych jeho a postrci ho k jeho stolicke*

*prevrati oci, no ked ho odstrci vrati sa pekne-krasne na svoje miesto.*vyhnala si ma. *skonstatuje ako zroneny sestrocny chlapec, dopije svoje sampanske a v momente, ked ju chce znova chytit za ruku pride casnik aj s ich jedlami. podakuje mu, zhrabne pribor a pusti sa do jedla, az teraz si uvedomuje, aky je hladny. nezabuda vsak sledovat Saraine, jest predsa vie aj naslepo a dnes nema na sebe jednu z najlepsich kosiel, takze by ani nevadilo, keby si ju zadrbkal*chuti ti? *spyta sa po chvili, ak jej spravili nieco nechutne pojde asi vyvrazdit polovicu kuchyne.. zatial sa mu tu vsak podobny trapas nestal, tak snad ho dnes nesklamu*

*nahlas sa zachichoce na jeho vyraze, uz velmi dlho nebola taka vesela. Je rada, ze sa jej podarilo usadit ho v pravej chvili, nevie, co by urobila, keby ich casnik nacapal ako sa bozkavaju. Ked pred nu postavi tanier s cestovinami s nejakou kremovou omackou, usmeje sa nanho a slusne podakuje. Vezme do ruky vidlicku, napichne cestovinu a vlozi si ju do ust. Ledva pozuje a prehltne prve susto, uz sa pusti hadzat to do seba, je priam neskutocne hladna, az teraz si to uvedomila. Ked konecne zaregistruje, ze sa na nu Adrien pozera, previnilo si utrie usta a ospravedlnujuco sa nanho pozrie* Musim teda vyzerat... *rychlo si skontroluje saty, ci sa neokyckala a spokojna, ze sa jej podarilo zostat cista, pokracuje v jedle, tentokrat uz celkom slusne. Esteze su tu sami a nikto iny ju nemoze vidiet. Kym prezuva, pozrie na Adriena oproti nej a uvedomi si, ze vlastne o nom nic nevie* Mas nejakych surodencov? *polozi mu otazku a splachne jedlo, ktore zjedla niekolkymi glgmi vody*

*pobavene ju pozoruje ponad tanier, no pri jej otazke sa takmer zadrhne knedlou. zmlkne, pozrie do taniera a stuchne vidlickou do kacice*mam *odveti a zdvihne oci* malu sestricku, Vivien *oprie sa laktom o stol, kasle na to, ze je to neslusne, a da si do ust kus svojho jedla.* aj s rodicmi ziju vo Francuzsku. pise mi listy *doda s usmevom a pokracuje v jedeni, premysla, preco zrazu po nom vystrelila taku otazku.. mozno chce o nom vediet viac. on sa vsak nevie celkom rozhodnut, ci sa mu to paci, alebo nie.. on o nej kazdopadne vie vsetko, a tak nepocituje potrebu sa na nieco vypytovat. nemohla mat bohvieake detstvo. ved odkedy pozna Nyeriho, je neprestajne v praci.*

*celkom prekvapena nanho pozera. Akosi si ho nevie predstavit so sestrou... ale vlastne, ked sa o nu tak stara, musi to mat niekde nacvicene* Si na Divii dlho? Nechybaju ti? *opyta sa dalsie otazky, popritom pomaly zuje, ona si nevie predstavit, ze by nebyvala s otcom... ano ma sice len 17, otec bol casto prec, but still. Su rodina a moze ho kedykolvek kontaktovat. Teda, skoro kedykolvek, predsalen tajne misie su tajne misie. Hodi si posledne kusky cestovin do ust, jemne odtisne tanier a oprie sa na stolicke. Je poriadne prejedena, je jej teplo, pohodlne, ma vyborny vyhlad, jednoducho sa citi fantasticky*

*pozuje posledny kus knedle a zlozi pribor na tanier. premyslajuc nad odpovedou na jej otazku si pomaly utrie usta servitkou, napije sa z vody a odolava chuti na cigaretu, je mu jasne, ze by sa jej to nepacilo* som tu styri roky.. a chcem zarobit, aby sem mohli docestovat. *pousmeje sa na nu a luskne, privolavajuc casnika. vytiahne prutik, pichne nim do stola, na ktorom sa v momente zjavi mesec penazi. casnik sa uctivo ukludni, schmatne mesec a zmizne. Adrien vstane zo stolicky, prejde k Sai a ponukne jej, ako pravy gentleman, rameno*tak.. mas nejake miesto, kam by si teraz chcela ist? *spyta sa, pozerajuc na nu bokom, mozog mu pracuje na plne obratky.. z tejto restauracie totiz so zenou vzdy isiel rovno do postele, a tak nema vela napadov*

*pozera nanho, kym rozprava o svojej rodine a aj by chcela nieco povedat, no vsetky slova, ktore ju napadnu jej vyzneju v hlave strasne lacno a neprimerane. Tak je radsej ticho a sleduje ho, ako plati... pravdepodobne z penazi, ktore si mal odlozit pre rodicov. Pichne ju pocit viny a kym ho sleduje kracat k nej, rozmysla, akoby mu mohla pomoct. Ona sama nic nezmoze, ale mozno keby sa spytala otca, nieco by vedel vymysliet. Lenze zasa na druhejs trane, Adrien by to asi len tak lahko neprekusol, je prilis nezavisly. NO kazdopadne, ona nieco vymysli... aspon ma nieco, cim si zamestna hlavu, aby nemusela mysliet na zle spomienky, na ktore mysliet nechce. Postavi sa, prijme ponukane rameno a zavesi sa don* Mozeme ist k nam na zahradu? *opyta sa potichu. Chcela by sa prejst po nejakom parku alebo lese, alebo niekde v prirode, ale prilis sa boji... a o zahrade u nich doma vie, ze ju otec zabezpecil, takze by sa im nic nemalo stat. Nie, ze by Adrienovi neverila, ale vnutorny pocit ju stale prenasleduje*

mozme ist kamkolvek, chéri. *odveti jej ked vyjdu z restauracie* aj chces zase po mne hadzat noze?*spyta sa pobavene, po par metroch zastane a objime ju okolo pasa, pritahujuc si ju k sebe*lebo ak ano.. tak ma musis najprv presvedcit*nadvihne jedno obocie, skloni sa k nej a pobozka ju. bojuje so sebou, sekundu po sekunde, vie, ze tu nemozu stat len tak v strede chodnika naveky, na druhej strane on chce, aby mohli stat v strede chodnika naveky... odtiahne sa od nej, smutne na nu pozerajuc. on sa od nej nechce odtahovat.. nenavidi svoje podvedomie. stale ju drziac v naruci sa pootoci, odmiestnujuc sa pred ich dom. je si isty, ze teraz sa na zahradu premiestnovanim nedostane, Joshua urcite este vylepsil uz povodnu perfektnu ochranu ich domu*

*miluje, ked ju tak vola. A ten jeho uzasny prizvuk... ked ju chyti do narucia, ma pocit, ze sa roztopi. Zasa. Po jeho otazke sa uskrnie a pozrie nanho, tvariac sa, ze nad nou rozmysla * Hmmm... dnes si posluchal, takze si dame od nozov pauzu. Ale mozem to rozhodnutie kedykolvek zmenit. *zmurkne nanho, nechava si zadne dvierka, ved sa moze stat hocico. A na druhej strane, celkom sa paci aj predstava, ze by ho mala presviedcat* Aj tak vies, ze by som ta netrafila... umyselne... *doda provokacne, ked sa od nej na chvilocku odtiahne a zahladi sa do jeho nadhernych oci, ma pocit, ze sa v nich utopi. Pritisne sa k nemu blizsie, oblapi ho obidvoma rukami okolo pasa ocakavajuc, ze sa v dalsej chvili objavi pred ich domom. Pre istotu teda zabori tvar do jeho hrude, ak by sa nahodou premiestnil niekam na ulicu, odkial ju zhrabol ten smradlavy skunk. Nastastastie sa zjavia celkom blizko pri branicke, takze ho chyti za ruku, prebehne s nim po chodnicku veducom k domu a ruku prilozi na vchodove dver. Dufa, ze to bude fungovat, zvycajne si odomykala prutikom, no ten momentalne nema. Nastastie sa dvere otvoria a ona ho uz v dalsej chvili taha dnu, aby za nimi mohla pekne krasne zabuchnut*