Suteren tajneho vycvikoveho centra

*nevie dobre klamat, vie to o sebe a evidentne to uz zistili aj ti dvaja. Ked jej rukou prejde obrovska bolest, zatne zuby, nadvihne ju na stolicke a na cele sa jej zjavia kvapky potu. Podari sa jej umlcat vsetky vykriky, ktore sa jej deru z hrdla, nechce tym dvom sviniam ukazat svoju slabost* Povedala som... *zasipi pomedzi zuby, stale trpiac neznesitelnymi bolestami. Az neuveritelne si zela, aby sa tu teraz niekto zjavil. Niekto s dolezitou informaciou, ktora by odvolala jej mucitela a kupila jej nejaky dalsi cas. Zela si, aby sa tu zjavil jej otec, poriadne ho nakopal do vajec a zachranil ju. Alebo aspon Adrien... myslienka nanho jej trochu pomaha zmiernit bolest, ktora jej vo vlnach prechadza rukou. Malicka utecha, no aj to je nieco*

*ked k nemu prejde Irenne, prerusi kuzlo, otoci k nej hlavu, prebehne jej pohladom po tvari, napoly sa k nej zvrtne, zdvihne ruku, v ktorej nema prutik, chyti ju za temeno a pritiahne si ju k svojim peram, na ktore vtisne surovy, no zaroven vasnivy bozk* Ty si sexy stale! *opatuje jej kompliment, otoci sa spat k mladej Nyeriovej a zamraci sa. Vzdoruje az prilis, zda sa, ze s nou bude mat trosku viacej roboty* Kde je ten balicek? *vystekne na nu, zdvihne lavu ruku a spakruky jej vrazi silnu facku*

*neprekvapi ju jeho bozk, cakala nieco podobne, no to neznamena, ze si to neuziva. ked sa od nej odtrhne, zamravci nanho a odklopka o niekolko metrov dalej. trochu sa mykne, ked vidi letiet facku a predstavi si, ze by Julian taku podobnu vrazil jej. uskrnie sa, lebo je jej jasne, ze by ho za to nechala poriadne zaplatit. aspon tisicnasobne. prejde sa po zalari, poza Sarainin chrbat, sledujuc jej vlasy. smutne pokruti hlavou, nevie si predstavit, ze by tie jej mali byt v podobne zlom stave.. esteze nieje v ziadnom nebezpecenstve unosu. ona by sa predsa z nejakych trapnych povrazov vedela dostat. ked ju uz prechadzanie prestane bavit, uvelebi sa spat na gauc a odchlipne si z caju, ktory uz nadobudol celkom rozumnu teplotu, akoby sa aj ten bal, ze ho budu mucit*

*vyuzije kratky cas, ktory jej dal, aby si vydychla a psychicky sa pripravuje na dalsiu bolest. Ked sa pozera na tych dvoch, ako sa bozkavaju, neodbytne sa jej do mysle tlaci nedavna spomienka, ktora jej trochu zahmlieva zmysly. A to je dobre, aspon sa nestihne bat a silnu facku zaregistruje az ked jej hlava odleti nabok a zaciti dalsiu bolest. Z kutika ust jej stecie tenky pramienok krvi a v ustach tiez citi jej prichut* Zakopany pod Nizrosom! *skusi dalsiu alternativu dufajuc, ze tuto zhltne*

*perifernym videnim registruje Irenne prechadzajucu sa okolo, presne vie, kedy si sadla spat na gauc a pokracuje v jeho pozorovani. Sarainina odpoved ho vobec neuspokoji, znova sa zazenie a vrazi jej facku este silnejsiu ako bola ta predchadzajuca* Zo mna blazna robit nebudes! *zovrie v ruke prutik, slabucko sa nim dotkne jej kolena a necha nim prejst dalsie crucio. Je to jeho oblubene zaklinadlo. To iste spravi aj s jej druhou nohou, o krok ustupi a sadisticky si uziva pohlad na jej bolest. Necha ju poriadne sa skvarit vo svojom vlastnom pote, este par dalsich minut v takych bolestiach a bude si priat, aby radsej zomrela. Taku radost jej vsak on neurobi. Keby ju zabil, prisiel by o vsetku zabavu. A pravdepodobne by ho potom zabil Nyeri. On ma svoj zivot rad, takze pre tentokrat mu musi stacit, ze sa s touto slecinkou pohra*

*usmievajuc sa hladi na mucene dievca, premyslajuc nad jej otcom. videla ho len na fotke, no pocula o nom az prilis vela na to, aby si dokazala utvorit vlastnu mienku. mozno to je nadpriemerny agent, no nevie, ci stal za vela ako otec.. mozno by pomohlo psychologicke vydieranie. a mozno nie.. kazdopadne vidi, ze Julianovi sa tato alternativa paci viac, a tak zostava radsej v tichosti. Saraine uz informaciu dlho odopiera a ona ju za to mierne obdivuje, nemoze si pomoct. mozno je to pre to, ze si nevie predstavit jej situaciu.. dopije caj, odcaruje prazdnu salku aj so stolikom a pohodlnejsie sa ulozi na gauci tak, aby dobre videla na Juliana. vzrusuje ju, ked ho vidi takehoto.*

*keby nemala hlavu prirastenu ku krku, pri jeho druhej facke by urcite odletela na druhy koniec miestnosti, odrazila sa od steny a vratila sa spat, taku silu ma jeho rana. Sai ma pocit, ze jej zacina puchnut lice a pravdepodobne bude mat celu polovicu tvare modru, to je vsak momentalne jej najmensi problem. Obidvoma jej nohami sa totiz siri neznesitelna bolest. V ociach sa jej zjavia slzy bolesti, uz neudrzi vykriky, ktore sa jej deru z hrdla a poriadne krici* Nieeeeee! Uz dost! Prosiiiiiiiiiim! *Po bolavych licach jej stekaju horuce slzy, taku bolest este nikdy nezazila a uz ju nikdy nechce zazit. Na jej nestastie ale bolest nepolavuje, skor ma pocit, ze este silnie, ako keby to bolo vobec mozne. Este niekolko dalsich sekund vzdoruje, no potom jej mysel zahali temnota a upadne do bezvedomia*

*zvrhlo sa tesi, ked ju vidi trpiet, celym telom mu stupaju vlny vzrusenia. Hodi ponad plece kratky pohlad na Irenne, premeria si ju pohladom jej slubujuc, ze ked tu skoncia, zabavia sa trochu inym druhom zabavy. Pri kriku tej malickej sa iba kruto usmeje, este zosilni silu kuzla a ocakava, ze uz-uz sa dostane ku svojej informacii. Radost mu prekazi jej odpadnutie. Znechutene teda mavne prutikom, preberie ju z bezvedomia a znova na nu vysle crucio, tentokrat koomplexne, po celom tele (okrem hlavy samozrejme, musi mat nejaky priestor na rozmyslanie:D)* Posledny krat sa pytam, kde je ten balicek? *uz je to naozaj poslednykrat. Ak neodpovie teraz, vykasle sa na to a jednoducho si to precita v jej mysli. Nema rad taketo hrabanie sa v cudzich hlavach, uz sa v nich nahrabal vela a nie vzdy sa mu paci, co tam nasiel. Je to unho ta posledna moznost, radsej by sa tomu vyhol. Pomaly mu vsak dochadza cas, nemoze si dovolit stratit dalsi den mucenim, aj ked by ho takto veru rad stratil*

*z vykupenia vo forme bezvedomia ju preberie jeho kuzlo, prekvapene zazmurka, velmi rychlo si vsak uvedomi, kde sa nachadza a v akej situacii. V ociach sa jej zjavi strach, ked sa nanho pozera, vobec sa jej nepaci jeho vyraz tvare. Dalej uz uvazovat nevladze, lebo cele telo jej zaplavia vlny otrasnej, neznesitelnej bolesti. Z oci jej tecu slzy, je neskutocne slaba, uz nevladze odolavat, viacej bolesti uz neznesie. So zaslzenymi ocami nanho pozrie, potom uhne pohladom a pomedzi vlny bolesti zasepka* ukryl... ho... na... nasej... zahrade... *ked dopovie, pusti sa do neutichajuceho placu. Nenavidi samu seba, ze to nevydrzala a prezradila otca. Asi si to nikdy neodpusti, nikdy vsak necelila takej bolesti a uz potrebuje, aby skoncila*

*najradsej by od radosti zacal tancovat po celej miestnosti, ked z nej konecne dostane, co potreboval. Udrzi sa vsak, ved je predsa nejaky dostojny sef agentov. Mavnutim prutika zrusi crucio, necha zmiznut povrazy a v tej chvili sa o nu prestane zaujimat. So ziariacimi ocami sa otoci k Irenne, prejde k nej a v tvari ma vitazny vyraz* Aky som? *zostane stat uplne blizko pri okraji gauca, nahne sa k nej, pobozka ju so vsetkou vasnou a vzrusenim, ktore sa v nom nahromadilo a ked sa od nej odtiahne, prehovori* Musim dat Gordeiovi a ostatnym agentom pokyny! Stretneme sa o par minut! *naciahne sa po jej ruku, vtisne jej este bozk do dlane a otoci sa na odchod. Medzi dverami este pozrie na Irenne* Pobav sa, ak chces, a ked skoncis, zamkni ju tu... *v dalsej chvili sa za nim zabuchnu dvere a kraca spat do svojej kancelarie zvolat svojich poskokov*

*sokovane zostane lezat, s rozsirenymi ocami pozerajuc na Saraine. jej obdiv prudko klesol, cakala, ze vydrzi dlhsie.. nestihne vsak dalej uvazovat, lebo Julianov bozk jej uplne vymaze mozog. spokojne sa nanho usmeje*uzasny, ako vzdy*odpovie na absolutne zbytocnu otazku, pohladka ho po tvari a na chrbte jej naskoci zopar zimomriavok. po par chvilach, ked sa po Lazareyovi zavreli dvere, vstane z gauca a prejde k dievcatu, nezne ju pohladiac po lici. bez slov pricaruje spat stol s jedlom, ktory Julian odcaroval este pred jej prichodom, zhlboka sa nadychne a cupne si pred jej tvar*prave si zradila otca.. *oznami jej septom*myslis, ze ta bude este chciet? mohla by si sa pridat k nam...*polozi jej ruku na koleno*mohla by byt z teba sikovna agentka...

*sklzne sa na stolicke nizsie, ked ju uz nedrzia povrazy, jej vzlyky pomalicky tichnu a ked ta zenska pricaruje spat stol s jedlom, iba nan pozrie. Presla ju chut do jedla, totalne. Jej pohladenie po tvari ignoruje, jej slova jej vsak nejako preniknu do mozgu. Prudko zdvihne hlavu, strasie jej ruku zo svojho kolena, pozrie na nu, ako keby spadla z jahody a otvori usta* Neopovaz sa ma znova dotknut! *tie slova iba zachripi, ten krik dost znicil jej hlasivky* Aj keby ma mal otec do smrti nenavidiet, nepridam sa k vam! *vypluje na nu chladnym hlasom a do svojho pohladu vlozi tolko nenavisti, kolko je len schopna*

hlupa..*skonstatuje, pokruti hlavou a vstane.*najedz sa, ked budes chciet.. ked nie, tvoja smrt pride skor, ako cakas*pousmeje sa*mozes sa tu v tejto utulnej izbicke zacat zmierovat s tym, ze nic one okrem mna uz neuvidis...*napriahne ruku a vrazi jej facku, podobnu, ako Julian.. len preto, ze si chce vyskusat ake to je. ked vsak zaciti ostru bolest vo svojej dlani skrivi tvar. nie, toto nie je jej styl, a ani nikdy nebude. este chvilu zostane pozerat na to dievcatko pred sebou, potom si spomenie, ze vlastne uz davno ma s Julianom oslavovat, a tak sa zvrtne na svojom uzuckom opatku a rychlo odklopka prec, smerom do jeho kancelarie. ta priesvitna zem totiz ma nieco do seba...*

*nenavistne na nu hladi, uz sa chysta jej nieco odvrknut, ked dostane dalsiu facku, sice ovela slabsiu ako od toho chlapa, ale boli dostatocne. Nie je to nic oproti tej bolesti, ktore jej sposobovalo crucio, slzy sa jej hrnu do oci, len ked si nan spomenie. Sleduje ju ako si klopka k dveram a ked sa za nou zabuchnu, dovoli si trhane vydychnut, zosuchne sa zo stolicky na chladnu zem, schuli sa do klbocka a pusti sa ticho vzlykat. Po licach jej stekaju potoky slz, nema uz sil ani si ich utriet a ani nema dovod. Pri predstave bezutesnej existencie v tejto miestnosti, s tym, ze uz uvidi iba tuto zensku a nikdy viac neuvidi otca ani Adriena sa rozplace hlasnejsie*

*sedi na zemi v kute suterenovej miestnosti, mastne vlasy jej padaju do tvare, oblecenie ma spinave, miestami aj prederavene, niekolko dni sa neumyvala. Najedena sice ako tak je, smad ju tiez netrapi, no aj tak nema preco zdvihnut hlavu z kolien, na ktorych ju ma ulozenu a pokusit sa o utek. Tak ci tak je to zbytocne... odkedy z nej ten chlap vymamil informaciu, ktoru potreboval, nikto za nou neprisiel... ak teda nerata tu slapku, ktora sa o nu "stara". Stazka si vzdychne, zatvori oci a zatuzi po cerstvom vzduchu. Tento zatuchnuty suterenovy smrad dycha uz prilis dlho a z tej samoty jej uz tiez pomalicky zacina sibat. Hlavou sa jej prehanaju iba bezutesne myslienky, boji sa o otca... ak tam ten chlap poslal nejakych agentov a otcovi sa nieco stalo, nikdy si to neodpusti*

*v rifliach, ktore mala oblecene uz doobeda a v krvavocervenej bluzke namosurene klopka smerom k suterenu. vlasy ma vypnute vo vysokom cope, co nie je u nej obvyklym javom. jej chodza je tak isto zmenena a vobec aura, ktoru vyzaruje je absolutne negativna. niet sa comu cudovat, ked ma pocit, ze v jej maternici zije nejaky votrelec a podchvilou jej z nej odzdibuje male kusocky, co jej sposobuje neskutocnu bolest. nehovoriac o tom, ze sa citi ako Niagarske vodopady. rozrazi dvere na zalari, rozkroci sa a zalozi si ruky vbok*vstavaj*zaveli dievcatu, ked ju po chvili najde ocami v rohu miestnosti*

*umara sa v depresii, hoci ona nikdy nebola ten typ a musi si zahryznut do pery, aby sa nerozplakala. Zasa. Zo zamyslenia ju preberu otvarajuce sa dvere a osoba, ktora vojde dnu. Sai pomalicky zdvihne hlavu, lahostajne sa na nu zahladi, premeria si jej jednoduche oblecenie a pomaly zlozi svoju hlavu spat na kolena, ako bola ulozena pred jej prichodom. Naco by teraz posluchala? Aj tak sa odtialto nedostane a jej zivot uz nema ziadnu cenu*

*prevrati oci a vzkypi v nej hnev*povedala som, ze mas kurva vstat!*zvreskne na nu, mavnutim ruky na nu uvali crucio a dava si zalezat, aby bolo obzvlast bolestive. nema dnes naladu na to, aby ju niekto neposluchal, aby jej niekto odporoval, alebo vobec, aby niekto existoval.. asi by sa mala niekam sama zavriet. a to by ju potom mohlo ist porazit zo samoty. vduchu zanadava a hodi ockom po mladej Nyeriovej, ci uz konecne pochopila, co ma robit*

*ked jej telom prebehne ukrutna bolest, vykruti ju a prinuti sa nevykriknut, iba tichucko stona a v ociach sa jej objavia slzy. Ved uz im povedala, co potrebovali, nechape, preco ju nenechaju v pokoji zomriet. Ked bolest konecne ustupi, zazrie na tu hnusnu zensku a pomaly sa zacne skriabat na nohy. Ked uz konecne stoji, opreta o stenu miestnosti, odhrnie si neskutocne mastne vlasy z tvare a zazrie na nu. Pre istotu nehovori nic, zda sa, ze zenuska pred nou ma svoje dni a neoplati sa s nou dohadovat. Zatial skusi posluchat a uvidi, co bude dalej*

no vidis, draha Saraine, ze to ide*skomentuje sucho*nasleduj ma. a ked sa pokusis o nejake hluposti ver, ze odtialto sa ti ujst nepodari*pousmeje sa na nu, zvrtne sa jej chrbtom a pusti sa kracat smerom do svojej izby, zapalujuc si popritom cigaretu. vie, ze Lazarey neznasa, ked sa vnutri fajci, ale momentalne je jej to absolutne ukradnute. je to predsa jej dom a ona si v nom moze robit co chce. rozrazi dvere svojho apartmanu, tie, ktore vedu do kupelne caka rovnaky osud*umy sa, neda sa na teba pozerat*pokynie tomu dievcatu a sama sa rozvali na posteli, odklepavajuc popol kade- tade*

Nie som tvoja draha! *zamrmle si popod nos, no uvedomi si, ze bude lepsie viac ju nestvat a urobi, co od nej ziada. Kraca niekolko krokov za nou a ked uvidi apartman, prekvapene vydychne. Myslela si, ze tato budova je len nejake opustene skladisko alebo nieco take a neocakavala ziaden paradne zariadeny apartman s obrovskou postelou a uz vobec nie kupelnu. Ked vidi otvorene dvere a pocuje, ze sa ma umyt, skoro sa rozplace, no tentokrat od stastia a s novou silou si uvedomi, ako po tych dlhych dnoch smrdi. Hodi ockom po tej zenskej rozvalenej na posteli, neopyta sa, ci to mysli vazne, lebo sa boji, ze by si to rozmyslela. Rozbehne sa teda do kupelne, zatvori za sebou dvere, rychlo zo seba strhava prepotene oblecenie a vlezie do sprchy. Vychutnava si horucu vodu tecucu po jej ubolenom tele a uvedomuje si, aky je to uzasny pocit*

*ukaze na okno, ktore sa otvori a ona nim vyhodi spak. so zaochkanim si sadne na posteli a chyti sa za brucho, tento ukon totizto sprevadzala neskutocna bolest. zanadava, pomaly vstane a prejde dalsimi dverami do satnika, odkial vyberie nejake takmer neeroticke spodne pradlo a uterak. zvrtne sa na pate a vojde do kupelne, ignorujuc to dievca jej polozi tieto veci na pracku a znova vyjde von. vrati sa do satnika, otvori jeden z roldorov a prechadza dlanami po nespocetnom mnozstve roznofarebnych siat, premyslajuc, ci budu Sai dobre. zasipi nadavku, ked prisera v jej maternici zase kusok odstipne, luskne prstami a v ruke sa jej zjavi pohar plny nadherne vonavej zlatohnedej tekutiny- whisky. chlipne si a slastne privrie oci.. ano, taketo nieco potrebovala*

*nechava horucu vodu stekat po kazduckej ciastocke jej tela, mohla by sa osprchovat aj sama, ale jej mysel nie je momentalne na takej urovni, aby mohla vynalozit tolko energie. Jednoduchsie je iba prijimat vodu z vonkajsieho prostredia. Natahuje sprchu kolko sa len da, pouzije nejake sprchove gely, sampony a kondicionery na jej chudatka vlasky, ktore najde a nesetri nimi. Ved co, tej zenskej urcite chybat nebudu. O par minut neskor, zastavi vodu, vystrci hlavu zo sprchy a ked vidi na pracke polozene spodne pradlo a uterak, skoro spadne od prekvapenia na zadok. Co urobila, ze si zasluzila taketo vynimocne zaobchadzanie? Nahlas to rozoberat nejde, iba vyjde zo sprchy a ked ju oveje studeny vzduch jednou myslienkou sa osusi. Neriesiac odkial sa na pracke nabralo spodne pradlo si ho oblecie a uterak pouzije ako oblecenie a ovinie si ho okolo seba. Dalsou myslienkou si osusi vlasy a rozhliada sa po nejakom hrebeni. Ked sa jej ho podari najst na policke pod zrkadlom, rozcese si poriadne pochlpene pramene vlasov a zahladi sa na seba do zrkadla. Esteze sa nevidela ako vyzerala pred tym, ako sa umyla, urcite by si ten pohlad nechcela zapamatat. Ked uz envie, cim by dalej zdrzovala, skontroluje, ci ma dobre uviazany uterak a pomaly vyjde z kupelne spat do izby s postelou*

tu som*ozve sa ked zacuje, ze Saraine vysla do sprchy. pohar whisky uz takmer dopila, citi sa o kulilincek lepsie, na dobrej nalade jej to vsak nepridalo*o par dni ides na ples*oznami jej chladne a pokynie rukou k otvorenym dveram roldoru*mozes si vybrat saty*oznami jej este a sadne si do kresla opodial, ma v plane ju sledovat.. premysla pritom, ci by jej otec urobil pre nu to, co Nyeri. vliezol do jamy levovej, sam a bez ochrany a pokusil sa ju zachranit, aj ked bolo uplne samozrejme, ze je to samovrazedna misia. odpoved je jasna.. nie, neurobil by to. kopne do seba aj zvysok alkoholu a pomrvi sa. nieje to fer. toto dievca ma vsetko a ona nic...*

*zostane stat v uctivej vzdialenosti od Irenne a prekvapene na nu pozrie, ked spomenie ples* Prosim? Na ples? *sokovane stoji na mieste, ved cakala, ze sa jej velmi rychlo zbavia a nie, ze by ju posielali na nejaky ples ako princeznu. Toto musi byt nejaky strasny podraz alebo nieco take...* To myslite vazne? *spyta sa tichym hlasom, nechce ju sice rozhnevat, ale fakt jej toto nejde do hlavy. Kym caka na odpoved, podide k otvorenym dveram roldoru a pohladom prebehne neskutocny pocet siat, ktore sa tam nachadzaju. Naciahne pravu ruku a opatrne sa dotkne latky jednych cervenych siat*