Lake near the Nyeri house

*vynori sa z vody a pomalicky sa blizi k brehu. Z dlhych vlasov jej spadne par kvapiek spat do jazera, no o par sekund uz ma vsetky pramene suche. Pomalymi krokmi pride az k deke, ktoru ma nachystanu nedaleko od brehu. Zdvihne prutik, ktory si nechala pri kopke siat, mavne nim a z maleho radia sa ozve zasa jej oblubena pesnicka. Polozi prutik spat, iba v plavkach si lahne na deku a nastavi tvar teplym lucom slnka. Nudi sa, nema co robit, Tanja si vybavuje nejake veci okolo studia, jej otec na nu ako vzdy nema cas a Adrien.... je prec. Stazka si povzdychne, v poslednych dnoch jej nejde z hlavy jeho obraz. A pomalicky si (proti svojej voli) zacina uvedomovat, ze jej chybaju ich spolocne vecerne treningy*

*so zatvorenymi ocami si poklopkava do rytmu a potichu si pohmkava. Ked skonci pesnicka a nahradi ju dalsia, pomaly otvori oci, nadvihne sa, podoprie laktami a zahladi sa na pokojnu hladinu jazera a odrazajuce sa slnecne luce. Este par dni takejto nudy a zblaznim sa... pokruti hlavou, zhlboka sa nadychne a posadi sa na mieste. Siahne po prutiku, vycaruje pred sebou nieco ako delo pripravene vystrelovat na nu male gulocky naplnene farbou. Snad to bude fungovat ako motivacia, dala si totiz zavazok, ze kym sa Adrien vrati, bude jej silove pole take silne, ze ho neprechytraci ani on sam. Na tvari sa jej zjavi podvedomy usmev, ked si spomenie na jeho pad na zadok, rychlo ho vsak zazenie. Co nasledovalo potom, ju iba rozhnevalo, takze na to nechce mysliet. Usadi sa iba v plavkach do tureckeho sedu, zahladi sa na delo pred sebou, sustredi vsetky myslienky do siloveho pola a mavne prutikom. Vystreli jedna lopticka, narazi na jej silove pole a odrazi sa niekam do jazera. Jej silove pole sa zavlni, kde narazila lopticka je trochu oslabene, takze ho musi rychlo opravit. Plne sa sustreduje na udrzanie pola a lopticky zacinaju lietat coraz rychlejsie a na viacere smery, takze je stale tazsie a tazsie ich odrazat*

*Daj do toho silu... prebehnu jej myslou jeho slova, posilni este silove pole a mysel udrziava v stave, kedy je schopna odrazat vsetky gulocky a ziadna uz neprejde jej silovym polom. Postupne rozsiruje pole tak aby ho mala okolo seba, vytvori akusi bublinu, v ktorej sa schova, uz ma pole okolo seba, aj nad sebou, pomalicky sa spaja az vytvara neprerusovany celok. Jedine pod sebou nema nic, no ked si spomenie, ze tak vyuzila Adrienovu dieru v poli, pusti sa roztahovat silove pole aj pod seba. Spokojne sa usmeje, ked je cela chranena, na gulocky uz ani nemysli, vobec jej nerobia ziadny problem. Teraz to uz bude len hra na vytrvalost... skusit, kolko vydrzi toto obrovske silove pole okolo seba udrzat*

*ked uz dlhsie nedokaze silove pole udrzat, mavne prutikom a zastavi gulocky vylietajuce z dela. V dalsej sekunde silove pole okolo nej zmizne a Sai sa dychciac zvali na chrbat. Zhlboka so zatvorenymi ocami vydychuje, pred ocami ma stale dotieravy obraz Devereauxovho skodoradostneho usmevu. Nesustredis sa dostatocne... prudko sa posadi, navlecie na seba saty, ktore ma hodene nedaleko, zurivym mavnutim prutika necha zmiznut svoju pomocku, dalsim mavnutim posklada deku, vypne radio a pusti sa kracat smerom k domu. Uvari nieco na veceru, nech nie je otec hladny, ked pride. Mozno pri sekani masa pride na ine myslienky. Zda sa, ze nasledujuce dni nebudu take, ako si predstavovala, viditelne ju necaka ziadny oddych od toho francuza, ked sa stale potuluje v jej myslienkach. Povzdychne si a pokracuje na ceste k domu*

*sedi na tom istom mieste nedaleko jazera ako vcera, na tej istej rozlozenej deke ako vcera, v tych istych plavkach ako vcera, s tymi istymi dotieravymi myslienkami ako vcera* Spamataj sa Nyeriova! *prikaze si nahlas a prehrabne si rukou vlasy a zavrci. Snazila sa vyskusat vsetky metody, co ma od Tanji, aby zablokovala tie myslienky, no vobec sa jej nedari. Dokonca aj po nociach hladi na strop a nemoze zaspat. No tak, dost! prikaze si tentokrat v myslienkach, siahne po prutiku a postavi sa na deke. Myslou vytvori pred sebou hrubu stenu prudiacej vody a jednoduchou myslienkou ju udrziava. Zaujme bojovy postoj, aj ked v plavkach a s rozpustenymi vlasmi pravdepodobne vyzera dost komicky, moze jej to byt momentalne jedno. Zdvihne ruku s prutikom a zacne vysielat na vodnu stenu jedno omracujuce zaklinadlo za druhym*

*niekolko minut pali na vodnu stenu jedno zaklinadlo za druhym, velmi rychlo ju to vsak prestane bavit. Je to prilis monotonne a nema na nu kto utocit naspat. Sleduje posledny farebny zablesk ako mizne medzi prudmi vody a skloni prutik. Zahryzne si do pery a uvazuje, co dalej. V mihu sekundy zmizne aj vodna stena a Sai sa zlozi spat na deku. Odlozi prutik vedla seba a zahladi sa pokojnu hladinu jazera pred nou. Po niekolkych dalsich sekundach sa postavi, zbehne ku kraju jazera a ponori sa do vody. Uziva si osviezujucu vodu okolo nej a pusti sa plavat stale dalej a dalej od brehu*

*lezi bez tricka a v kratasoch pri nyeriovskom jazere a ma v nom strcene nohy. dnes je nedela a tak sa rozhodol, ze pracovat proste NEBUDE. vie, ze sa mu to vsetko zajtra spocita, ale teraz je mu to absolutne jedno. ruku s cigaretou pritiahne k ustam, slastne zaslukuje a pokyvka nohami v tepluckej vode. konecne sa vyspal a hned ked sa zobudil vyrazil se, s umyslom prekvapit Sai. uz hodnu chvilu takto lezi a chysta sa jej poslat odkaz, je vsak tak slaby, ze ledva vladze fajcit. ked je vsak nuteny zahasit spak, vezme to vsetko jednym smahom, naciahne sa poprutiku a mavne nim smerom k domu. aj tak je lepsie, ze ho Sai najde bez cigarety v hube. to, ze bude jasne, ze fajcil podla jeho dychu uz nepovazuje za podstatne. proti tomu uz Sai nic urobit nemoze.. vyuzije, ze ma prutik v ruke, a vycaruje nadhernu kyticu ruzi, ktorou si ju planuje udobrit. za poslednych par tyzdnov sa totiz choval ako kolosalny chudak*

*stoji pri drese a rucne drhne spinave riady po veceri. Oplachovanie sice zvlada aj myslienkou, ale zvysky jedla predsalen treba dratenkou zoskrabat z taniera. Stazka si povzdychne, uz ju to nebavi. Dnes dokonca rozmyslala, ze by sa odvazila odist z domu sama, no dostala sa iba po otvorene vchodove dvere, cez prah prejst nedokazala. Z pochmurnych myslienok ju vytrhne odkaz, ktory sa zjavi vedla nej na kuchynskej linke. Na tvari sa jej zjavi cosi ako usmev, nedovoli si byt vsak prilis nadsena, poucila sa z poslednych tyzdnov, ked ma Adrien stale neskutocne vela prace. Oplachne tanier, ktory umyva, odlozi ho (uz suchy, samozrejme) na svoje miesto v policke a ostatne riady necha tak. Vrati sa k nim zasa o chvilku, ked Adrien odide. Rychlym pohladom skontroluje svoj vyzor, jej oblecenie je sice domacke (kratasy pod kolena a tricko s kratkym rukavom), no ciste, takze nejde stracat drahocenny cas a vyjde z kuchyne na zahradu a pusti sa rychlym krokom kracat k jazeru. O par minut uz vidi velmi znamu postavu sediet pri jazere a poslednych par metrov k nemu prebehne*

*prezera ruze, ci niekde v kuzle neurobil chybu, ci nemaju moc ostre trne a ci stuzka, ktorou si previazane drzi a je spravnej farby. vie sice, ze Sarainina oblubena je oranzova, k cervenym ruziam sa to vsak nehodi, a tak radsej zvolil bielu. strci do jednej nos a zhlboka sa nadychne, spokojny s ich vonou. zacuje niekde v dialke buchnut vchodove dvere a tak s vypatim vsetkych sil zapracuje brusnymi svalmi a posadi sa, sledujuc Sai, ako k nemu kraca. na tvari sa mu usadi spokojny usmev a presviedca sam seba, ze nedovoli, aby jeho unava dnesny vecer pokazila.*

*zabrzdi vedla neho a prekvapene pozrie na kyticu ruzi, ktoru drzi v rukach* Ahoj. *usmeje sa nanho a posadi sa vedla neho, velmi dobre si uvedomuje, ze na sebe nema tricko* Co tu robis? Nemas byt nahodou v praci? *spyta sa bez naznaku vycitiek, je iba zvedava, vacsinou za nou chodieva ovela neskor a uz vobec jej nenosi kytice kvetov*

*usmeje sa na nu a poda jej kyticu ruzi* ahoj, chéri. dnes je nedela, tak som sa na pracu vykaslal, vyspal som sa do ruzova a prisiel som ta pozriet.. *nakloni sa k nej, aby jej poriadne videl do oci* a ospravedlnit sa za to, aky neohladuplny chudak som bol posledne tyzdne. nemal som dovolit, aby praca ovplyvnila moj vztah s tebou.. nemozem dovolit, aby cokolvek ovplyvnilo nas vztah. *da jej jemnu pusu a vzapati sa odtiahne, ale iba na par milimetrov. nadychne sa, ze jej vyzna lasku, ale rovnako rychlo hned aj vydychne. nechce to prehnat, nechce byt ten, ktoremu bude vzdy a okamzite kazda chyba odpustena. ved.. maju dnes celkom dost casu*

*vezme si od neho kvety a ziarivo sa usmeje* Dakujem ti, su nadherne... *viac povedat nestihne, lebo prave z neho vyjde jeho ospravedlnenie. Trpezlivo pocuva a ked jej da pusu, odlozi kvety vedla seba a ovinie ruky okolo jeho krku* Nemusis sa mi ospravedlnovat, Adrien. *znova sa usmeje a pohladka ho po tvari* Ved ja chapem, ze mas vela prace a niekedy musis aj spat. Vies, ze som ta nikdy nenutila, aby si za mnou chodil kazdy den... Aj ked som tomu neskutocne rada, aspon mam dovod vstat a prezit dalsi den... *pritiahne si ho blizsie a pobozka ho*

*spokojne zapradie, a ked ho pobozka, lahne si na zem a stiahne ju so sebou. jednu ruku jej zahrnie do vlasov a druhou jej zajde pod tricko, hladkajuc ten jej krasny hebucky chrbatik. chybala mu, neskutocne mu chybala.. neciti sa teraz ani trosicku unaveny, vsetky svaly funguju ako maju. rukou, ktoru ma na jej chrbte vyjde trosku vyssie a zastane tak, ze palec ma tesne pod prsnikom. premysla, je zvedavy, ako bude Sai reagovat, mozno na nu ide prilis rychlo, a mozno nie... kazdopadne uz mu chyba telesny dotyk, bol nan zvyknuty niekolkokrat do tyzdna a teraz uz pridlho abstinoval.. *

*ked ju stiahne k sebe, neprotestuje, naopak bozkava ho dalej. Ma problemy s tym, aby nezabudla dychat a na miestach, kde citi jeho dotyky jej zostava horuca stopa* Adrien... *vydychne jeho meno spomedzi pier a pozrie mu do oci. Jej myslienky behaju, nevie ich zastavit a tvar jej scervenie. Po chvilocke vahania ho pobozka na bradu, potom nizsie na krk a nakoniec na hrud. Nevie, co s rukami, tak ich nechava polozene na jeho pleciach, dufajuc, ze on bude vediet, co robit dalej*

*prekvapeny sa prudko nadychne, ked zaciti jej bozky na svojej hrudi. nevaha teda, rukou, ktoru ma pod jej trickom jej sikovne rozopne podprsenku a prejde rukou na uvolneny prsnik. nahla tlakova vlna vzrusenia mu prebehne celym telom a potom vsetku jeho krv rozdeli na dve miesta na jeho tele- na tvar, ktora je takmer uplne purpurova, a to druhe miesto snad nemusim opisovat. je vdacny, ze ma nohy vo vode, je to aspon nejaka mierna forma ochladzovania. rukou, ktoru mal v Saraininych vlasoch prejde k lemu jej tricka a mucivo pomaly ho zacne tahat hore, tazko pritom dychajuc. dava si vsak pozor, aby nieco neprehnal, kazdou sekundou ocakava zahriaknutie alebo nieco podobne..*

*prudko sa nadychne, ked citi, ze jej rozopol podprsenku a nasledne pociti jeho dotyk. Potom pomalicky vydychne, snazi sa upokojit a aspon trochu ustalit svoje dychanie, co je riadne tazke, ked jej telom prechadzaju vlny horucavy. Nezastavi ho, ked jej vyzlieka tricko, iba zavrie oci a akosi automaticky si prikryje prsia svojimi rukami*

*odhodi tricko niekam nabok a potom okamzite spusti ruky k telu, pozerajuc jej priamo do tvare* chéri.. *ozve sa a vzapati si vynada, ze zacal rozpravat, lebo netusi, ako ma pokracovat. zdvihne ruku a jemne jej prstom prejde po konturach tvare, zhlboka dychajuc, aby ukludnil svoj druhy mozog.* nechcem na teba nijak tlacit *zasepka po chvili, naciahne sa po jej tricko a poda jej ho spat*

*topi sa v jeho ociach, nemoze od nich odtrhnut pohlad. Prudko dycha a ked jej poda tricko, pritiahne si ho na prsia, no potom sa zarazi. Sama nevie, preco to urobila, ved Adriena miluje a chce byt s nim. V dalsej chvili sa rozhodne, zhlboka sa nadychne, pomaly si odtiahne tricko z prs, hodi ho niekam vedla seba a ruky necha spustene vedla tela, poskytujuc mu tak plny vyhlad* Milujem ta! *zasepka potichucky a caka. Boji sa urobit nejaky dalsi krok, v hlave sa jej zjavi utrzok obav... co ak sa mu nebude pacit... alebo... dalej radsej nechce rozmyslat*

*ide si oci vyocit. ano, priznava, nieco taketo ocakaval.. dal jej pocitit, ze k nicomu nie je nutena, a pritom ju nenapadne zmanipuloval.. zakaze si taketo myslienky, je to predsa uplna hlupost, keby sa zakryla, bolo by tomuto malemu experimentu koniec a jemu by to vlastne asi ani nevadilo..* aj ja teba *odveti jej, a popritom pomaly po jej boku cestuje rukou ak z jej pravemu prsniku. chvilu zavaha, pozrie jej do oci a potom ho vezme do dlane, premahajuc vybuch smiechu. tato situacia je totiz mierne bizardna.. aspon prenho. druhou rukou ju chyti za chrbat a potlaci ju smerom k sebe tak, aby si lahla a necitila sa taka odhalena. pery jej pritlaci na krk a ruku z chrbta pomaly presunie na zadok. citi, ze jeho druhy mozog je zase v cinnosti a dufa, ze ju tym nevydesi. znova.*

*pochybovacne myslienky jej z hlavy vyzenu jeho dotyky. Nasleduje jeho nenapadne pokyny, lahne si a rukami ho obijme okolo pasa. Jeho pery jej na krku zanechavaju paliacu stopu az ho zovrie okolo pasa pevnejsie. Pocit svojej nahej pokozky na tej jeho v nej vyvolava nepoznane pocity, ktore sa stale viac a viac znasobuju. Zavrie oci a spomedzi pier jej unikne ston*

*oci mu takmer vylezu z jamok. ona zastonala, naozaj realne a krasne zastonala! pery sa mu roztiahnu do sirokeho usmevu a na chvilu ju prestane bozkavat, rozmyslajuc, co teraz. mozno by mohol spomalit a nechat to len takto, mozno by sa mohol postarat len o nu.. ale ked on uz ma taku chut! zakusne si do pery a vyhanajuc plany z hlavy zacne pomaly posuvat ruku z jeho zadku dopredu. vykruti hlavu tak, aby jej videl do oci a pomaly rozopina jej gombik na nohaviciach. skuma jej tvar a hlavne jej oci, ocakavajuc zachvev strachu alebo akukolvek hlasku, ktora by mu naznacila, aby prestal*

*ked ju prestane bozkavat, prudko otvori oci a trhane sa nadychne. Zahladi sa do jeho oci, usmeje sa a nadvihne hlavu, aby ho mohla pobozkat* Neprestavaj... prosim... *vydychne pomedzi bozky, zaroven sa zacnu aj jej ruky pohybovat, prebehne mu prstami po chrbte a potom prejde dopredu a pohladka ho po hrudi. Nerozmysla, akosi automaticky vie, co ma robit, mozog uplne vypla a poddala sa svojim pocitom a instinktom*

*hladi na nu a vidi v jej ociach nieco, so spaja s chutou na sex, a tak odhodi svoje zabrany, prudko jej stiahne kratasky aj s nohavickami a prehodi ju tak, aby lezala na chrbte. sam si pomoze zo svojho oblecenia a nakloni sa nad nu, dlho a nezne ju pobozka, a ked sa odtiahne zasepka jej po francuzsky, ze ju miluje. caka este par sekund a potom.. potom jeho druhy mozog spokojne zacne uradovat miesto toho prveho*

*sedi na lavicke a cumi na zamrznute jazierko. fajci, premysla a spomina.. v lete bolo vsetko krajsie, perspektivnejsie. teraz uz dlhe mesiace nepoculi nic od Caroline, Wallaceova na nich tlaci a Josh je nahnevanejsi ako obvykle. Adrien to znasa zle. vztah so Saraine sa zmenil na odporny stereotyp, odkedy sa takmer prestahoval do Nyeriovskeho domu ich vztah uz takmer nema iskru.. a preto sa v poslednej dobe dlho zdrzuje v Hartene u chlipneho kentaura. sice este nestretol Melanie a nenarobil ziadnu skodu.. caka vsak, ze to cim skor pride. zamraci sa, vytiahne prutik a mavne nim, nasledkom coho sa mu na nohach zjavia korcule a on skoci na lad. urobi si par koleciek a par krat si skoci. hej, clovek by ocakaval, ze bude hrat hokej, no on prezil mladost vo Francuzsku, jeho matka miluje Briana Jouberta a.. jedna plus jedna su dve. vzdychne si, zabrzdi a necha sa trosku oprsat snehom, ktory vyskocil spod jeho korcul. odhodi spak niekam do tmy a zapali si dalsiu, pokracujuc v povodnych koleckach*

*vyjde z domu poriadne zababusena do zimnej bundy, na hlave ciapku, na rukach hunate rukavice, okolo krku na styridsatsedemkrat omotany sal a na nohach hrubocizne cizmy. Vzdychne si a jej dych sa takmer zmeni na krystaliky. Privrie oci, zhlboka sa nadychne a snazi sa ignorovat, ze uz jej zacinaju zamrzat aj mihalnice. Cuduje sa sama sebe, ze sa nechala vytiahnut do takejto treskucej zimy, ale musi najst Adriena. Vecera je navarena a bude lepsie, ked ju zjedia, kym je tepla a cerstva, nema v umysle zazit si dalsie kysle ksichty ako pri minulej veceri. Ale nemal prist neskoro, je to jeho vina, sama nevie preco sa stale onho tolko stara. Este raz si povzdychne a pusti sa rezko kracat k jazeru, kde predpoklada, ze sa bude nachadzat jej francuz. O par minut ho aj uvidi, ako sa premava na korculiach po zamrznutom rybniku. Zastane pri kraji, ze si pocka, kym si ju vsimne. Nebude predsa nanho vykrikovat ako nejaka babka na trhu*