Plesova sala

*s falosnym smutkom si prezrie svojho stareho kamarata*chybal si mi*skonstatuje, kym sleduje, ako sa odporne kliatby odrazaju od jeho pola. na niektore je vsak prilis kratky, musi im uskakovat, citiac sa pritom, ako by tancoval odzemok. ponizeny sa zamraci a pusti sa donho podobnymi kliatbami, len s tym rozdielom, ze on pouziva bielu magiu a neporusuje pritom niekolko senatovskych zakonov.. velmi ho chce porazit. pokial vie, je Moriarty pre Lazareya nieco ako on pre Nyeriho, je to teda suboj rovnocennych*pocul som, ze si sa dostal na vysoku poziciu..*usmeje sa, vysielajuc po nom jedno smrtiace zaklinadlo. ved v papieroch pre Wallaceovu jasne stalo, ak lyrcania zautocia, oni su authorised to kill.*

*uskrnie sa pri Joshuovom jemnom osloveni, cakal od neho horsie slova. V rychlych intervaloch mava prutikom, systematicky narusa Nyeriho silove pole na jednom mieste, pritom este stiha odstrkovat agentov, ktori sa mu nahodou dostanu do cesty, ak sa nahodou neuhli. Niekolko zaklinadiel, ktore sa odrazia od siloveho pola narobia skodu v plesovej sale - zavesy uz horia, zo stolov s obcerstvenim su uz davno triesky na zapalovanie v kozube a pred par sekundami sa zosypal aj krasny kristalovy luster, dokonca priklincoval k zemi aj jedneho z jeho lyrskych agentov* Vzdaj sa, Joshua! Nenatahuj to zbytocne! *dovoli si male podpichnutie, mavne prutikom, odlevituje horiaci zaves nad Joshuu a necha ho padat*

*hlavou mu prebehne niekolko spomienok na detske casy, ked boli este s Adrienom nerozlucni kamarati* Aj ty si mi chybal... *na tvari nahodi falosny usmev a potom pokrci plecami*... nemal mi kto robit pokusneho kralika pri treningoch... *nasledne sa rozosmeje nad svojim vtipom, vzapati sa vsak musi uhnut, lebo jedno Adrienovo zaklinadlo preletelo dokonca aj jeho silovym polom. Stihol sa uhnut, rukav jeho kosele vsak poriadne oskvrcal. Jeho dalsie zaklinadlo - smrtiace vsak s lahkostou odrazi, na to je trenovany velmi dobre* Ale, ale... chlapcek by chcel zabijat... *zachechce sa nahlas a opatuje mu smrtiace zaklinadlo smrtiacim*

*vsimne si, co Julian robi, a snazi sa aspon trochu zacelit svoje silove pole, ide to vsak tazsie, ako ocakaval. on na to ide inak, snazi sa ho zmiast a vysiel nanho kliatby zo vsetkych stran, ktore, podobne ako Lazareyove, robia skodu. uz ani nestiha sledovat, kolko jeho agentov este zije a kolko je mrtvych, stihol si vsak vsimnut Adrienov navrat, co prenho znamena jedine- Saraine je v bezpeci. povzbudeny tymto zistenim vysle po Lazareyovi tak silne kuzlo, ze po odrazeni od siloveho pola odbura polovicu stropu a jeho v momente ovanie chladny vzduch*ale prosim ta, Julian*odpovie mu s usmevom na perach*na taketo detske recicky sme uz predsa stari, nemyslis?*jednoduchou myslienkou odvanie horiaci zaves niekam do povetria a pusti sa po lyrskom veducom fukat horuci vzduch, ktory napada jeho silove pole zo vsetkych stran. dalsim mavnutim prutika vysle zaklinadlo, ktore sa vo vzduchu spoji s tym, ktore pochadza od jeho protivnika, a ich spolocna sila popuka podlahu, vlastne na nej vytvori celkom pekny, periodicky sa opakujuci vzor*

*prevrati oci*ako krasne naivny.. to ti zostalo.*posilni svoje silove pole, aby sa od neho mohol odrazit zeleny zablesk a chysta sa vyslat po nom dalsie zaklinadlo, ked vtom zaciti prudke odchladenie. riskuje pohlad hore a ked zbada chybajuci strop je mu jasne, ze toto mozu mat na svedomi len dve bytosti.. a naozaj, po kratkej chvili najde Joshuu bojujuceho s Lazareyom, prave v tom momente, ked pod nohami pociti pukajucu podlahu. prudko odskoci, aby nespadol do novovzniknutej diery, potom sa otoci na Damiena a vysle po nom zopar dalsich zaklinadiel, ani nad tym velmi nerozmyslajuc... on uz stratil dolezitost. on teraz potrebuej zistit, ci je Joshua dost silny na to, aby porazil toho, koho porazit ma. z tohto boja proste moze vyviaznut iba jeden prezivsi...*

*uskrnie sa, ked vidi, co robi s ubohou miestnostou sila ich zaklinadiel, toto je boj seberovnych, ale on je aj tak lepsi! Kutikom oka registruje ustupujucich agentov, ked vidia praskajuci stop aj podlahu a az prekvapivo rychlo sa vycisti priestor medzi nim a Joshuom. Vsima si horuci vzduch snaziaci sa narusit jeho silove pole, jednoducho myslienkou vsak ten vzduch ovladne, zmeni jeho teplotu na ladovu a vysiela ho spat na Joshovo pole, pridavajuc pritom niekolko velmi mocnych zaklinadiel. Ked sa niektore z nich odrazia od siloveho pola po stenach a strope, zjavia sa dalsie pukliny a tie existujuce sa este rozsiria. Julian spokojny so svojou pracou este znasobi svoje usilie, este niekolko zaklinadiel a Joshua ho musi pustit cez jeho silove pole! Jednoducho musi!*

*sledujuc zablesk, ktory sa odraza od Adrienovho siloveho pola uvazuje, co nanho este vytiahne. V dalsej sekunde zacuje strasny rachot a nad sebou akesi svistanie. Len tak-tak sa stihne uhnut kusu stropu, ktory nanho pada. Zohne sa a ked kamen dopadne kusok od neho, urobi par krokov dozadu stale okolo seba udrziavajuc silove pole. Vidi, ze Adrien je zamestnany sledovanim jeho sefa a s lahkostou odrazi jeho slabe zaklinadla. V dalsej chvili nanho uz vysiela niekolko dalsich, premiestni sa za jeho chrbat a vysle ich este zopar aj z druhej strany. Tentokrat ho uz musi zabit... a ked nie zabit, aspon nejako zranit... Nech moze ist spokojne za jeho Irenne*

*jeho silove pole povoli. nie uplne cele, len mala skarocka, no ale aj ta staci, aby cez nu preniklo niekolko kuziel.. Joshua s hrozou odskakuje, uhyba sa a rusi ladovy vietor, ktory nanho fuka. na jeho mysel aj kondicku uz je to vsak prilis vela, je jednoducho stary a bez ruky, bez jeho vernej lavacky, kde vzdy zvieral noz.. noz, ktory ho dostal z takmer kazdeho boja. pomysli si na svoju dceru, co si asi o nom pomysli, ked sa dozvie, ze prehral, a sleduje bleduckooranzovy zablesk svetla, ako ho trafi rovno do hrude. sila zakliandla mu podlomi kolena a on sa zvezie na popraskanu zem, ochrnuty, ale stale schopny vnimat...*

*vidi ze jeho snaha konecne prinasa ovocie a takmer vyskoci od radosti cez deravy plafon, ked vidi, ze Joshuu konecne dostal na kolena. Povoli svoje silove pole, aby mu nebralo tolko energie a pusti sa pomaly kracat k Joshuovi* Toto je tvoj koniec! *zachechce sa a zdvihne ruku, v ktorej drzi prutik v priprave na posledne smrtiace zaklinadlo. Konecne sa zbavi svojho najvacsieho nepriatela, ten den nakoniec prisiel*

*zaciti prudku bolest v chrbte, ako ho jedno z Damienovych zaklinadiel porezalo, a uz-uz sa ide nanho otocit, ked vtom zbada, ako Joshua klesne na zem. hroza zaplavi vsetky jeho zmysly, jeho mozog v zlomku sekundy rozanalyzuje dopad, ktory toto bude mat na celu Diviu a on? on to proste dopustit nemoze. ignoruje krv, ktora mu tecie po zadku, rozbehne sa a skoci, v letku mieriac na akukolvek cast Lazareyovho tela. tvrdo dopadne na zem a posmyka sa po svojom mokrom zadku, je mu to vsak ukradnute, najdolezitejsi na svete je teraz zablesk jeho zeleneho svetla, ktore leti k Lazareyovi. ma pocit, ze svet skoncil, ze cas zastal a ze uz nic neexistuje. pred ocami sa mu zjavi Sai a on ani nie je schopny zistit, ci trafil, alebo nie...*

*kym stihne vyslovit zaklinadlo a mavnut prutikom, do nohy ho zasiahne luc zeleneho svetla a on s roztvorenymi ocami mrtvy spadne na zem niekolko desiatok centimetrov od diery v podlahe*

*nieco v jeho vnutri od radosti zareve, podarilo sa mu trafit Devereauxa. V dalsej chvili vsak vidi padat na zem mrtveho sefa, co uz nie je taky dovod na radost. Alebo? Dalej to neanalyzuje, myslienkou prikaze vsetkym agentom ustup a sam sa v okamihu odmiestni prec. Toto uz nie je jeho boj, aspon momentalne nie. Nepochybuje vsak, ze v buducnosti sa s Adrienom este stretnu a uz teraz sa na to tesi*

*pozera vystrasenymi ocami na Lazareya, premysla nad smrtou, ocakava ju kazdou chvilou a uvedomi si, ze je neskutocne vydeseny. on nie je pripraveny zomriet.. on chce vidiet svoju dceru rast, mat deti.. zhlboka sa nadychne a takmer zbabelo zavrie oci, ked zrazu zbada zeleny zablesk z miesta, kde by ho necakal, a prekvapene tam pozrie. ked zbada Adriena na zemi a hned pri nom mrtveho Lazareya, pokusi sa pohnut.. po smrti by zakliandlo predsa malo prestat posobit. on je vsak stale paralyzovany..*Adrien *vydrie spomedzi otvorenych pier. ignoruje vsetkych svojich agentov, ktori sa okolo neho nastavali a ignoruje medikov, ktori sa zrazu znenazdajky odniekial vynorili*Aaaa...*zachripi este a potom odpadne, nevnimajuc ho, ze ho nakladaju na nosidla*

*svet znova zacne fungovat ked pociti, ze ho nejaky kolega vytiahne na nohy a od radosti vystiska. Adrien zaklipka ocami a popozera sa okolo seba, kde zbada len kopku mrtvych lyrcanov, kopu zivych eladioncanov a obdalec mrtveho Lazareya.. jeho vsak zaujima len Joshua. ked zacuje svoje meno, priskoci k nemu a chyti mu obe ruky do svojich*to bude dobre...*stihne mu zasepkat, kym upadne do bezvedomia, alebo nestihne? ani sam nevie.. pociti, ze mu nejaky medik za pochodu popravil ranu na chrbte a on sa nanho vdacne usmeje. nezvlada vsak prijimat pochvalne buchnaty od kolegov, potrebuje sa hodit do horucej sprchy a hlavne do postele.. absolutne zabudol na to, ze Sai je v jeho apartmane. zamrmle nieco, ani poriadne nevie komu, a odmiestni sa.*