Adrienov byt

nie nie nie nie nie nie nie!*ozve sa zufalo, ked je dotlaceny znova do obyvacky a v momente ked ho pusti vykroci do kupelne za nou*osetrili ma, neboj sa, to uz je len krv...*skoci do sprchoveho kutu, zavrie sa tam a radsej zo seba odcaruje trenky, nez by ich mal hodit niekam smerom k Sai.. chudera, to by jej nemohol urobit. pusti na seba horucu vodu a chvilu tam len tak stoji, premyslajuc nad udalostami dnesneho vecera. po par minutach si uvedomi, ze Sai nanho pravdepodobne caka, a tak sa radsej rychlo namydli, osprchuje zo seba penu a.. uvedomi si, ze nema uterak*eh.. Sai?*spyta sa, vystrkujuc hlavu*podala by si mi uterak?*zaceri sa na nu, zrazu plny energie.. mozno by mohol vyjst aj bez neho*

*ked zacuje, ze sa zatvoril v sprchovacom kute a zamrzne uprostred pohybu. Nakoniec sa postavi, v naruci ma zo dva uteraky a uz sa rozhoduje, ze by mala ist radsej do obyvacky, ked Adrien vystrci hlavu. Prudko sa nadychne, cela tvar jej scervenie, ignorujuc jeho uskrn, hodi donho obidva uteraky, otoci sa na pate a vypochoduje z kupelne. Prejde k otvorenemu oknu, zhlboka dycha a snazi sa upokojit*

*chichoce sa na nej, obmotavajuc si uterak okolo pasa a sledujuc ju do obyvacky. postavi sa za nu a omota jej ruky okolo pasa, bozkavajuc ju na krku*chces povedat*sepka jej pomedzi bozky*ze o mna si sa ani trochu nebala?*zasekne sa par milimetrov pred jej pokozkou a spytavo na nu pozrie, asi ako sestrocne dieta, ktore si pyta hracku. unava nanho zase pomaly ale iste zacina sadat a on chce byt pri Sai co najdlhsie.. hrozi mu vsak, ze zaspi postojacky*

*ked zaciti jeho ruky na svojom pase, na sekundu zamrzne, potom sa uvolni a oprie sa onho. Prechadzaju nou vlny horucavy, ked citi jeho bozky na svojom krku a velmi tazko sa jej rozmysla. Stale ma v hlave spomienku na to, ako chladne odisiel z ich kuchyne, no miesa sa so spomienkou na jeho pohlad, ked ju zbaval v plesovej sale v Meridone. A ako ju rychlo dostal do bezpecia... Tisko si vzdychne, odhrnie si vlasy za ucho a potom sa otoci tvarou k nemu, aby mu videla do oci* Nechcem, aby sa ti nieco stalo... *zamrmle a pohladka ho po ruke, ktorou ju drzi okolo pasa* Ale bojim sa, ze zasa odides... *odvrati sa od neho a zahladi sa zasa von z okna, ta spomienka sa k nej stale neodbytne vracia* Myslim, ze by si ma mal vziat domov... *prehovori po par minutach a jemne sa mu vykruti z narucia*

Sai, Josh vie, ze si u mna a vie, ze si tu v bezpeci. obaja sme na smrt unaveny, on uz urcite spi... *naozaj ju teraz nemoze k otcovi zobrat, vzhladom na to, ze v ich dome v artryse nebude. naciahne sa teda za nou a chyti ju za ruku. nasledkom prudkeho pohybu sa jeho uterak smykne kusok dole, druhou rukou rychlo napravi skody a pritiahne si ju znova k sebe, tentokrat tak, aby jej poriadne videl do oci*chéri.. uz nikdy, nikdy neodidem*povie jej vazne a da jej pusu na nos*je t'aime.. *zasepka jej po chvili a v ociach sa mu perlia slzy. nie je schopny povedat jej taketo nieco inak ako po francuzsky, nikomu to nikdy vlastne nepovedal, nie je zvyknuty vyjadrovat city.. a vobec. je unaveny ako kon, vlastne asi poriadne nevie, co robi.. jeho podvedomie sa s nim neskutocne hada, zacina ho neznasat. povzdychne si a parkrat zazmurka, aby zahnal slzy. ani nevie, kde sa tam vlastne vzali, ci je to od unavy, alebo z toho psychickeho rozpolozenia...*

*pocuva jeho ubezpecujuce slova, nieco v nej stale bojuje s tym, ci mu ma verit alebo nie. Kutikom oka zahliadne jeho padajuci uterak, rychlo sa vsak pozrie do jeho tvare. Vyraz jeho oci jej rozbucha srdce, to sa uz evidentne rozhodlo, jej mozog vsak tak lahko nepresvedci. Ked ju oslovi francuzsky a pocuje dalsiu vetu, zacina aj jej mozog pomaly makknut. Niekolkokrat zazmurka, hlavou jej prebehne asi tisic myslienok, ma v sebe teraz neskutocny gulas. Jeho sepot sposobi, ze sa niekolko minut nevladze pohnut a len nanho hladi. Vo sne, ani ked si myslela, ze nema daleko od smrti ju nenapadlo, ze by jej povedal, ze ju miluje. Znova zazmurka, srdce jej stale prudko bije a napoveda jej dalsie kroky. Zdvihne obidve ruky, vezme jeho tvar do dlani, nezne ho pobozka a ked sa odtiahne, zasepka* Lubim ta... *prudko vydychne, nemoze verit sama sebe, ze to zo seba dostala. Zadny kutik mozgu jej nasepkava, ze je hlupa, ze sa nechala nachytat, ze ju urcite zrani a opusti, je vsak velmi rychlo porazeny srdcom a vsetky pochybnosti su zahnane. Aspon pre tuto chvilu...*

*trochu ho vydesia jej bozky, ma pocit, ze je to predzvest odmietnutia, no nemohol sa viac mylit. oci sa mu rozziaria a usta roztiahnu do usmevu, ked od nej zacuje, ze ho lubi. pritiahne si ju k sebe a zrazu sa pobavene uskrna*vidis.. od zaciatku to s nami nevyzeralo ruzovo, no ja som vedel, ze ty si ta..*stichne a pokruti hlavou, nevie najst slova. prejde jej rukou po tvari a po krku, na ktorom ju aj ponecha. pomaly sa k nej nakloni a pobozka ju, ubezpecujuc sa, ze je tam a ze tam aj zostane, ze uz ju nikdy nebude musiet pustit z narucia a ze uz bude navzdy takto stastny. nahle ho vsak unava ovali panvicou po hlave a on sa od nej odtiahne, siroko zivajuc*

*nemoze si pomoct, jeho usmev je nakazlivy... az prilis. Aj ona sa usmieva, ruky si ulozi okolo jeho krku, uz ho nepusti. Ked sa jej rukou dotkne tvare, prejde nou slaba bolest, velmi rychlo vsak vrati svoj vyraz tvare do predchadzajuceho stavu. Opatuje mu jeho bozky, pomalicky mu sklzne jednou rukou cez plece az na hrud. Sleduje jeho zivanie a zatvari sa previnilo* Prepac... si unaveny. *odstupi od neho, otoci sa mu chrbtom a zahladi sa na izbu. Vtom jej trkne, ze je tu iba gauc a ziadna postel. Zamraci sa, obzrie sa spat nanho a spytavo nadvihne obocie* Nemas postel?

niesom*odveti v momente a zamrnci, ked sa od neho odtiahne. usvedci ho vsak dalsie zazivanie..* prutik *zamrmle si a prejde k hromade oblecenia, ktore vyzliekol, ked prisiel. vyberie odtial ten kus dreva a parkrat nim mavne, precaruvajuc gauc na zvycajnu, manzelsku postel. zostane chvilu stat a tupo hladiet, zrazu nevie, co ma robit. nemoze si s nou predsa lahnut do postele..*tak... dobru*ozve sa po trapnej chvilke, da jej este jednu pusu a pusti sa pomalym krokom do kuchyne uvazujuc, ci ho zavola spat.. a ci, ak nie, bude schopny precarovat stolicku na postel. lebo ak nie, bude musiet spat na zemi*

*sleduje ho ako hlada prutik a precaruje gauc na manzelsku postel. Stoji na mieste a uvazuje, co asi spravi. Ked ho vidi kracat do kuchyne, pride jej ho luto. Nemoze ho predsa vyhnat, aby spal na stolicke... * Adrien! *ozve sa tichym hlasom, je si vsak ista, ze ju pocul. Prejde k nemu a pozrie nanho* Lahni si spat! *kyvne mu rukou k posteli a zhlboka sa nadychne. Sama prejde k posteli, stale oblecena v tych pozicanych satach, ktore uz pravdepodobne nevrati a lahne si*

*srdce mu poskoci, ked zacuje jej hlas. zastane na mieste, pozrie na nu s usmevom a sleduje ju, kym sa ulozi. prejde ku skrinke, odkial vytiahne trenky, bez okolkov si ich pod uterakom natiahne a potom ho odhodi kamsi na zem. po par sekundach uz je pri nej v posteli, vazne na nu pozerajuc*Sai.. *ozve sa potichu, bojujuc s unavou a snaziac sa ignorovat svetlo, ktore prichadza spoza okna*..na vsetko mame cas, hm?*prejde jej prstom po nose, jemne jej po nom brnkne, lahne si a ovinie okolo nej ochranarsky ruku. v momente, ked sa jeho hlava dotkne vankusa, uz spi.*

*sleduje ho, ako sa oblieka a srdce ma az kdesi v krku. Ked si lahne vedla nej, otoci k nemu hlavu a po jeho vyhlaseni sa usmeje. Presne vie, kedy zaspal a niekolko minut ho sleduje, v spanku vyzera tak krasne. Niekolkokrat sa nadychne a vydychne, natiahne k nemu ruku a jemnucko ho pohladka po tvari, aby ho nezobudila. O par dalsich chvil zatvori oci a ponori sa do snov... o Adrienovi*

*so zamracenim otvori jedno oko a rozhliadne sa okolo seba. chvilu je dezorientovany a vobec nevie co sa stalo, no po par sekundach ho pravda zastiahne tak prudko, ze oko zavrie. nevie, ako mu to pomohlo ujst pred nou, ale citi sa lepsie. zhlboka sa nadychne a odhodlany otvori obe oci. s usmevom pozrie na spiacu zenu vedla seba a vzapati sa znova zamraci. uz jej bude musiet povedat, co je s jej otcom a vobec sa na to netesi.. to dievca bude hrozne vyvadzat. jemne si odkasle a opatrne, aby ju nezobudil, vstane z postele, smerujuc na zachod. po ceste uvidi na stole papierik a od radosti sa takmer pocika- Nyeriho vyliecili a nechavaju si ho do vecera uz len na pozorovanie. vyborne, necaka ho ziadne preberanie agentury sprevadzane obrovskou zodpovednostou ani nic podobne. necha misu hore, a prejde do kuchyne, chystajuc sa urobit Saraine ranajky do postele*

*pomrvi sa na posteli a pomaly precitne. Rozlepi jedno oko, hned potom aj druhe a zamraci sa. Nie je doma, nie je vo svojej posteli a telom jej prejde vlna strachu. Prudko sa posadi s ocami otvorenymi od hrozy, rychlo zoskoci z postele, zacuva do rohu a cupne si tam, totalne sa trasuc. Musi vyzerat ako riadna chudera v pokrcenych vecernych satach, totalne strapata, make-up rozmazany po celej tvari...*

*v kuchyni ho prepadne dobra nalada, prave stravil noc so Sai (aj ked nie stravil ako stravil:D) a par minut predtym odkragloval Lazareya. pohmknava si God put a smile upon your face a prave ked je v pasazi "Your guess is just good as mine" vojde do obyvacky aj s podnosom, na ktorom je nakrajana babovka a zeleny cajik. zamrzne vsak v polovici kroku, ked si vsimne, ze Sai zmizla z postele. srdce mu zacne prudko trieskat o hrud, az ma pocit, ze mu vypadne. z rohu vsak zacuje nejake zasuchotanie a s hrozou si uvedomi, ze Saraine sa tam schovala. musi si mysliet, ze je stale uvaznena.. prebehne mu myslou, polozi tacku s ranajkami na stol a prebehne k nej. cupne si oproti a opatrne sa dotkne jej ruky*Sai, to som ja, Adrien.. si v bezpeci*sepka a hladka ju druhou rukou po hlave*

*trasie sa od strachu, snazi sa vsak nejako nakopnut mozog, aby rozmyslal. Ale nema prutik, nema sa ako branit! Ked zbada, ze sa k nej niekto blizi, skusi este cuvnut, ale nema kam. Adrienov znamy hlas a dotyk ju vsak trochu upokoji. Zavrie oci, zhlboka sa nadychne, pomaly vydychne a znova ich otvori* Prepac... *zamrmle trasucim sa hlasom a odhrnie si vlasy z tvare, v duchu si teraz nadavajuc, ze musi vyzerat ako riadna stoka*

*zhrozene hladi na jej rozmazany mejkap a modriny, ktore cezen presvitaju. Lazarey si naozaj zasluzil umriet... sadne si k nej na zem, lebo sa mu uz nepohodlne cupi, a vezme ju do narucia, bozkavajuc ju do vlasov*nemas sa za co ospravedlnovat, chéri.. uz je to prec, uz ta tam nikto nikdy nevezme a budeme stale spolu, dobre?*riskuje. vie to, no nemoze si pomoct.. jednak ju moze tymito slovami vydesit este viac a jednak si kvoli nim moze spomenut na otca. a on naozaj chce oddialit chvilu, kedy sa prizna, ze jej klamal.. vzdychne si a trochu sa natoci tak, aby Sai videla na stol*pozri, urobil som ti ranajky do postele*poznamena s usmevom*

*nazrie na stol a ked vidi, ako sa o nu stara, usmej sa* Dakujem... *vzapati si ale spomenie na tie hrozy a oprie si hlavu o Adrienovu hrud. Mysel jej pomalicky, ale iste zacina pracovat a v dalsej sekunde sa zhrozene nadvihne a pozrie nanho* Ja som mu... ja som mu povedala, kam otec schoval balicek! *nenavidi za to sama seba, ale nemohla inak* musime ho varovat... *pokruti hlavou a v ociach sa jej zjavia slzy* nechcela som, ale... ta bolest... *strasie ju iba pri spomienke na mucenie, ktore si prezila* nemohla som... *utrie si slzy, ktore jej stecu po tvari, cim ich akurat tak viacej rozmaze po tvari* otec ma urcite znenavidi... aj ty by si mal... *zamrmle potichucky previnilo a odvrati pohlad, aby sa na nu nemusel pozerat*

*hojda ju v naruci a podchvilou jej utiera slzy z tej krasnej modrinovej tvare*Sai, neboj sa. balicek je v bezpeci a nikto ta neobvinuje za to, ze si to prezradila.. otec ta lubi*na chvilu stichne, pozrie inde, no po par sekundach ked nazbiera odvahu sem pred sebou aj pred nou pozrie znova na nu*aj ja. ta lubim. *zasepka jej ako skolak a odvrati pohlad, pocitujuc nahlu cerven v licach. toto je uz druhy krat za poslednych 12 hodin, co jej vyznal lasku, sam sa nespoznava. to bude asi tym nedostatkom sexu alebo co.*

*pocuva jeho utesujuce slova a ked jej povie, ze ju lubi, srdce jej urobi zopar otociek. Hladi nanho v ociach ma tolko citu, ze ma pocit, ze vybuchne. Samu seba vsak nedokaze vidiet inak, ako zradcu... zradila svojho otca a to si tak lahko neodpusti* nezasluzim si ta... *zamrmle potichucky, skloni hlavu a obzrie si samu seba v pokrkvanych satach* som iba troska... *utrie si dalsiu slzu a ked zbada, ze ma na ruke mnozstvo rozmazaneho make-upu z tvare, zamraci sa a zdvihne pohlad spat na Adriena* Mohla by som sa tu niekde umyt, prosim?

si krasna*odveti s usmevom a vstane, tahajuc ju za sebou. ked uz su v kupelni jedine na co sa zmoze je, ze jej poda papierovu vreckovku*prepac, ale nemam tu ziadnu kozmetiku vhodnu pre teba.. vies *uskrnie sa a mykne plecami* zijem tu sam. *chvilu na nu pozera v zrkadle, potom sa otoci a vyjde z kupelne, aby mala nejaku chvilu pre seba. postel precaruje spat na gauc a zvali sa nan, zapalujuc si cigaretu. vie, ze o chvilu sa Saraine da dokopy a on bude musiet pristupit k neprijemnejsej casti tohto rana. vzdychne si a odklepne popol do popolnika. vie, ze by nemal fajcit nalacno, su z toho zaludocne vredy, ale on nema chut na jedlo a ma chut na cigaretu. to je jednoducho vyriesitelna rovnica.*

*kraca za nim do kupelne a ked uvidi samu seba v zrkadle, skoro chyti zradnika. Vyzera naozaj strasne* To mi nevies povedat, ze vyzeram ako nejaka zruda? *pozrie nanho, schmatne papierovu vreckovku, namoci ju a pusti sa do napravania skod na svojej tvari uplne ignorujuc bolest z modrin, ktora sa objavuje, ked si skoro az zurivo zmyva make-up* No, lepsie to uz nebude! *povie o niekolko minut sama sebe v zrkadle, nepaci sa jej velmi, ze sa bude musiet promenadovat po svete s teraz uz ovela viac vystupujucimi modrinami, no nie je taka sikovna, aby si ich vedela zamaskovat. Este hodi posledny pohlad do zrkadla, pokusi sa trosku si rukami vyrovnat saty, ktore ma na sebe, lenze to je totalne zbytocne. Bez dalsich okolkov sa vrati do obyvacky, prejde ku gaucu a mlcky sa posadi vedla Adriena*

*snazi sa usmievat, ked ju vidi prichadzat k nemu, no velmi sa mu nedari. naozaj sa boji jej reakcie.. vzdychne si, potiahne si z cigarety a mavne smerom k podnosu s jedlom*daj si*nakaze jej s uskrnom, no vzapati si vzdychne a vazne sa na nu zapozera*Sai... je tu nieco, co som ti vcera nepovedal*prizna s povzdychom*naozaj ma mrzi, ze som ti klamal, ale bol som vycerpany a.. *pokruti hlavou a pozrie do zeme, to su zbytocne a plytke slova* tvoj otec je v nemocnici*vypadne z neho napokon* ale neboj sa, je v poriadku, dnes mi prisla sprava, ze uz je iba na pozorovani a vecer ho pustia domov.*dokonci, pozerajuc na nu so psimi ocami. mozno, moznucko sa nenahneva a bude to vsetko medzi nimi v poriadku.. a mozno nie. potiahne si z cigarety a neprestajne na nu hladi*

*naciahne sa k podnosu a vezme do ruk salku s cajom. Natoci sa k nemu, ton jeho hlasu jej naznacuje, ze sa nepojdu rozpravat o najnovsom filme o harrym potterovi. Snazi sa udrzat kamennu tvar pocas obdobia, kedy na nu rozprava, no ked spomenie, ze otec je v nemocnici, tvarou jej prejde vlna strachu a obav. Nedokaze ich zahnat ani jeho rychle ubezpecenie, ze bude v poriadku. Takmer sa obleje cajom, tak radsej salku polozi spat na podnos, prudko sa postavi a prisne nanho pozrie* Vezmi ma za nim! Okamzite! *prikaze mu hlasom, ktory neznesie ziadne protesty. Najradsej by mu hned vykricala vsetko, co sa jej roji v hlave, no niekde z kutika jej mysle sa vynori provokacna myslienka, ze mu to nemoze urobit, lebo myslel na nu a staral sa o nu... Nepovie nic viac, iba netrpezlivo caka, musi vidiet otca. Musi ho vidiet hned a Adriena bude riesit neskor*

*tupo na nu pozerajuc pomaly zahasi cigaretu v popolniku, vstane, uvedomujuc si, ze ma na sebe len trenky a tak do nemocnice ist nemoze. prejde teda ku skrini, navlecie na seba cierne nohavice, koselu a obuje sa. otvori dvere bytu, stale nepozerajuc na Saraine, len k nej naciahne ruku a ked zaciti jej dotyk, odmiestni sa smerom do meridonskej nemocnice. aj sam je zvedavy, ako bude Nyeri reagovat, ked za nim pridu, jeho dcera v tvari modra a strapata a on s neumytymi zubami. krasny parik.*