Sidlo agentov

*akoby stala niekde vedla svojho tela a iba sledovala Joshuovu uspesnu snahu postrhat z nej oblecenie. Srdce jej zacne bit v rychlejsom rytme a po celom tele sa jej rozlievaju pocity, ktore uz naozaj davno nezazila* Tyyyyyyyy...! *nenachadza slovo, ktore by dostatocne vystihlo pocity, ktore v nej momentalne vyvolava. Nerozmysla, kona uplne spontanne, zdvihne pravu ruku, ktoru uz ma oslobodenu, zazenie sa a vrazi mu najsilnejsiu facku, ktorej je schopna. V dalsej sekunde uz pozoruje cervenajuce sa znacky na jeho tvary, ktore mu sposobili jej nechty* Niekto nam tu ziarli na senatora?! *ozve sa sladkym hlasom, o ktorom velmi dobre vie, ze ho vytaca*

*ignoruje jej zmienku o senatorovi, viac sa sustredi na facku, ktoru dostal.. zdrapi ju za boky, otoci sa s nou a hodi ju o stol, tak, aby lezala na bruchu a nohy jej viseli dole. schmatne prutik, ktory lezi nedaleko od nej a sikovne vycaruje puta, ktorymi omota jej ruky a priviaze ju k stolu. potom z nej pomaly zvlecie nohavicky a polovicnou silou, aku v sebe najde, jej streli po zadku*tak ty sa chces bit? *spyta sa posmesne, jemne jej prejde dlanou po scervenenom mieste a vzapati ju udrie znovu*

*osud alebo skor ten zvrhly kokot (A) jej nedopraje tesit sa z vitazstva viac ako par sekund. Priam zamrzne od soku, ked sa ocitne priviazana o stol. Marne sa snazi nejako sa vyslobodit z put a ked pociti jeho ruku na svojom zadku, musi si zahryznut do spodnej pery, aby nanho nevychrlila riadnu davku urazok. Prudko dycha a proti jej voli sa jej zmocnuje vzrusenie. Pohodi hlavou, aby si zakryla vlasmi tvar, nech nevidi jej bezmocnost v ociach. Pripada si ako prasa, ktore chystaju na porazku, ale nahlas mu to urcite neprizna*

*uz to nenatahuje, ma vsetko nachystane tak, ako to ma byt, a tak spravi to, co ma byt spravene*

*celkom naha a uzasne unavena lezi na tvrdom a nepohodlnom stole. Nieco ju tlaci do rebra, tak pozbiera nejaku tu energiu, vytiahne spopod nej nejaku hrubu knihu a s rachotom ju zhodi zo stola. Oci nechava stale zatvorene a pomaly jej zacina dochadzat, co sa tu vlastne udialo. Pomaly, ale iste sa jej zmocnuje pocit hanby - hanbi sa nielen za to, co sa udialo, ale hlavne za to, ze sa jej to pacilo. Zahryzne si do jazyka a obidve ruky si polozi na tvar. Nevie, co ma povedat a nechce sa ani pozriet na Nyeriho, vlastne nevie, co ma urobit... a to uz je co povedat, ved ona predsa vzdy vie, co ma robit!*

*je zadychany ako hajzel a v kancli sa tkamer neda dychat, kedze jeho cigara stale dymi. zapne pri preto nohavice, strci si cigaru medzi zuby a prejde k oknu, ktore trhnutim otvori. snazi sa nepozerat na Wallaceku.. je rad, ze sa nemusi citit ako niekto, kto prave znasilnil zenu, vzhladom na to, co pocul, sa mu nezdalo, ze by sa jej to nepacilo.. a tak s uskrnom cumi von oknom na stromceky a caka, kym sa ozve. predpoklada, ze tento zazitok trosku zlepsi ich vztah.. a mozno predpoklada uplne zle a vsetko bude odteraz este horsie.. aj ked, horsie to uz byt nemoze. mierne sa uchechtne a vypusti niekolko dokonalych kruzkov dymu smerom von*

*ked zacuje jeho kroky, odtiahne si jednu ruku z tvare, ale iba trosicku, aby vytvorila skaru, cez ktoru sa nanho pozrie. Musi vyzerat ako nejaka skolacka, ktora pozera horor, ale nastastie je Nyeri otoceny chrbtom a otvara prave okno, takze ju nemoze vidiet. Vidi, ze prisla jej chvilka, takze bleskovo zlezie zo stola a poobzera sa okolo seba v snahe najst svoje saty... hned si vsak uvedomi, ze z nich vela nezostalo a schmatne prutik, ktory skoncil na zemi pri jej vycarovanom kresle. Niekolkokrat nim nervozne mavne a jej kostym dostane nositelnu podobu. Svy nie su take dokonale, ako predtym, ale musi to stacit. Rychlo sa oblecie, uhladi si vlasy a odkasle si* Mohol by si konecne tie dvere odomknut? *ozve sa, je rada, ze sa jej nezatriasol hlas, jedinym znakom, ze nie je vo svojej kozi je, ze rozprava ovela tichsie ako zvycajne. Napriek tomu si je ista, ze ju pocul*

*mucivo pomaly sa k nej otoci a na tvari sa mu pohrava pobaveny usmev. premeria si jej oblecenie a nadvihne jedno obocie. vyzlecena si bola krajsia.. prebehne mu myslou, nahlas to vsak nepovie, lebo je mu jsane, ze mu to takcitak z tvare precita*a nechces si dat este poharik? *odklepne popol von oknom, par krat si este potiahne z cigary a vyhodi aj tu. potom prejde ku skrinke s alkoholom a otvori ju tak, aby do nej videla. je tam totiz celkom velky vyber. no co, uplatky su uplatky...*

*pozoruje jeho efektne otocenie a velmi rychlo si z jeho tvare precita, co jej chcel tym nadvihnutym obocim povedat. Rozhodne sa nepovedat na to nic a skumavo si ho premeriava. Po jeho ponuke, aby zostala na poharik, nenapadne prevrati ocami a zlozi si ruky na prsiach* Mozes mi naliat z toho francuzskeho konaku... *ozve sa tichym hlasom a posadi sa do kresla. Evidentne ju odtialto tak skoro nepusti. Na tvar nasadi svoj zvycajny kamenny vyraz, aby si nahodou nezacal mysliet, ze po tom, co sa pred par minutami medzi nimi odohralo sa mu zacne vyhybat a prestane si robit svoju pracu*

*mavnutim prutika odomkne dvere, aby si nahodou nemyslela, ze ju tam drzi, v kutiku duse vsak dufa, ze v kancli zostane. dalsimi mavnutiami vycaruje dva pohare a naleje do nich konak, jeden z nich jej poda, strgne si a napije sa. chvilu premiela uzasnu chut na jazyku, potom prehltne a vychutnava si prudke zastipanie v krku. pomalym krokom prejde ku svojmu kreslu, kam sa vyvali a zadiva sa na zenu pred sebou. premysla, co take by jej povedal, no nic schopne ho nenapada. mysel mu zalietava k udalostiam spred par minut a nemoze si pomoct, na tvari sa mu usadi siroky usmev. nie je povysenecky, ani vysmesny, je to len usmev spokojneho chlapa, ktory mal pred chvilou sex*

*zacuje stuknutie dveri, v prvom momente ju popadne naliehava tuzba co najskor odtialto zmiznut, ale potom si uvedomi ze to by bolo privelmi zbabele. A nadovazok, nalial jej predsa poharik. Vezme si ho do ruky a pozoruje ho, ako si sada za svoj stol* Mrzi ma ten... neporiadok... *uskrnie sa popod nos, ked si premeria bordel, o ktory sa pricinili, zdvihne poharik s konakom k ustam a odpije si decentny dusok. Potom zdvihne pohlad a premeriava si Nyeriho, az teraz si dovoli poriadne si ho obzriet a na jej prekvapenie si uvedomi, ze to, co vidi, sa jej vlastne aj celkom paci*

*ocami prebehne po stole a uchechtne sa* nejako extremne mi to nevadi.. no pozri, napriklad toto je absolutne nepotrebny papier *zdvihne akysi doleptany a absolutne necitatelny zdrap, chvilu ho pozoruje a potom ho sikovnym mavnutim prutika odcaruje niekam do priestoru, v ktorom sa moze delit nulou. chvilu sa este hrabe na stole a presuva donicene papiere, podchvilou nejaky odcaruje, podchvilou nejaky kuzlom vyrovna a odlozi do fascikla na okraji stola. ked uz nema co upratovat, prilozi pohar k peram a ponaden si obzrie Elisabeth* len aby si vedela.. nie vzdy takto vyvadzam *skonstatuje mimovolne a nadvihne obocie, v jasnej ponuke, ze by mohla zistit, ake to je, ked je nezny O:-)*

*s nadvihnutym obocim sleduje jeho upratovanie a dalej zostava sediet. Prehodi si nohu cez nohu a pomaly sa zacina upokojovat a pristihne sa pri pocite, ze je vlastne spokojna. Rychlo si radsej odpije, nema v umysle si na nieco taketo zvykat. Po jeho poznamke sa mu zahladi do tvare a dlhsi cas nic nehovori. Potom jemne nakloni hlavu na jednu stranu a prehovori* Nemusis mi nic vysvetlovat... *dopije zvysok tekutiny, s tichym cinknutim polozi prazdny pohar na stol a prudko sa postavi. Uhladi si ledabolo pozosivany kostym a prevrta Nyeriho pohladom* Obom nam je samozrejme jasne, ze podobna situacia sa uz viac nezopakuje! *naciahne sa po kabate, ktory nejakym zazrakom zostal preveseny cez nepohodlnu stolicku, oblecie si ho, starostlivo pozapina kazdy gombik a prejde k dveram. Chyti klucku a obzrie sa* Dakujem za konak. Zajtra sa vratim po tu spravu pre senatora! *po tych slovach otvori dvere, vyjde von a potichu ich za sebou zatvori. Az vtedy si dovoli poriadne si vydychnut*

*sedi vo svojom velkom kozenom kresle, medzi zubami zviera hrubu kubansku cigaru a z prastareho magnetofonu v rohu miestnosti znie jeho oblubena aria z opery Pearl Fishers (https://www.youtube.com/watch?v=5MjnIcxCz8c). cita asi styritisicsedemstu spravu od Caroline a robi si z nej poznamky.. poznamky. ako keby sa to tak dalo nazvat. je to vlastne kopa carbanic, klikov, hakov, sipiek, smajlikov a inych picovin, vyzera to trosku ako Sonickine poznamky z matematickej analyzy. citi v kostiach, ze to uz nemusi dlho trvat a budu moct prepadnut Lyr.. vzapati tuto myslienku zavrhne a pokruti nad sebou hlavou. na to potrebuje ovela viac informacii.. natiahne ruku k ustam a nastavi cigaru nad popolnik. nemusi odklepavat, popol uz odpadol aj sam, uz nebol schopny prekonavat gravitaciu (rozmyslala som nad nejakou fyzikalnou interpretaciou tohto javu.. but fuck it:p). cigaru vlozi spat medzi zuby, slastne si bafne a prevrati stranu*

*prudko rozrazi vchodove dvere a este prudsie ich za sebou zabuchne. Bola sice vonku asi tak dve sekundy, kym sa primiestnila a vosla, no aj tak ma pocit, ze jej zamrzli vsetky koncatiny. Kyvnutim hlavy pozdravi recepcnu a klopka si po doverne znamej chodbe k inkriminovanej kancelarii. Pred dverami na zlomok sekundy zastane, prihladi si vlasy, dvakrat kratko zaklope a vojde* Dobry vecer... *pozdravi Nyeriho rozvalujuceho sa za stolom a zatvori za sebou. Pozera sa nanho dost skumavo, uvazuje, ci vytiahne ich posledne stretnutie. Velmi dlho rozmyslala, ci sa sem vyberie, ale nakoniec prisla k zaveru, ze by sa to aj tak nejako dozvedel a bude lepsie, ked tu spravu bude pocut od nej. Ona je uz na jeho vycinanie v podstate zvyknuta*

*zacuje dobre znamy klepot topanok, preto automaticky poodklada vsetky dokumenty tykajuce sa Lyru, este to s nou nema velmi v plane riesit, miesto toho si otvori nejaku nepodstatnu spravu a znova odklepne z cigary. ked sa otvoria dvere, zdvihne k nej hlavu a mierne mykne kutikmi ust dohora*dobry aj tebe.. *chyti prutik, polozeny na stole a mavne nim, odstranujuc oblak dymu. okno sa neopovazuje otvorit, kedze za oknom je takpovediac skurvena zima. aj ked.. vidiet znova jej stvrdnute bradavky by sa mu pacilo.. odola uchechtnutiu, dalsim mavnutim prituka precaruje hnusnu drevenu tvrdu stolicku na pohodlne kreslo a mavne jej, nech si sadne*

*nadvihne obocie, az taku gentlemansku sluzbu ako precarovanie tej hnusnej tvrdej stolicky na pohodlne kreslo necakala. Nic vsak nepovie, pomaly si vyzlecie kabat a prehodi ho cez volnu stolicku. Potom si sadne, prelozi si nohu cez nohu a zahladi sa nanho. Pred ocami sa jej zjavia vyjavy z ich minuleho stretnutia, no rychlym zmurknutim ich zazenie* Mam pre teba novinku, ktora sa ti nebude pacit. *ozve sa po chvilke, nechce chodit okolo horucej kase, vie, ze by to bolo potom este horsie*

*kym si vyzlieka kabat, on odlozi cigaru do popolnika a nepotrebny spis na kopu na kraji stola. ked ma pred sebou volne pole, oprie si o stol lakte a nakloni sa k nej. po ceste si, samozrejme, vezme cigaru spat* ake prekvapive *uchechtne sa po jej vyhlaseni a nenapadne si ju premeria. ano, paci sa mu, to musi uznat, ale suka sukou zostane, Josh pochybuje, ze by to jedna suloz mohla zlepsit.. ale dve, mozno tri... stoji to aspon za premyslenie*

*prizmuri oci, mohla vediet, ze jej to neulahci, dnes jej dokonca neponukol ani kavu. Evidentne si dnes este taku poctu nezasluzila* Takze k veci! *priamo sa nanho pozrie, rozhodnuta neuhnut pohladom* Tvoja dcera zacala pred niekolkymi dnami pracovat pre kancelariu senatora Birmighama. *oznami mu tichym, no neutralnym hlasom. Pochybuje, ze by veril, ze s tym nema nic spolocne, aj keby mu to povedala, takze sa neunuva. Iba zostane trpezlivo sediet a cakat na jeho vybuch a sprsku obvineni. Ano, cakala to, ale dusevne sa na to pripravila, takze ju dnes nevyvedie z miery*

*hodnu chvilu spracovava to, co prave pocul. cakal totiz, ze to bude mat nieco spolocne s ich pracou a pomaly v mysli analyzoval, co to asi mohlo byt. z asi 30 pravdepodobnych scenarov sa vsak nekona ani jeden a preto mu trva, kym je schopny reakcie. potiahne si z cigary, urobi niekolko kruzkov a sleduje Wallaceovej tvar. ked mu dojde dym, neostane mu nic ine, nez konecne cosi povedat* hm.. takze si si konecne priznala, ze mna jednoducho nemozes ovladat a zohnala si si posilu? *spyta sa s nadvihnutym obocim, potiahne si z cigary a mavne prutikom, privolavajuc z nedalekej skrinky flasu perfektnej starej whisky a dva pohare. kym k nim objednavka doleti, napoj omamny sa aj sam naleje a plne pohare zastanu pred sokmi na krajoch stola* tak na tvoj uspech! *doda a zdvihne pohar do vysky, pripraveny si strngnut*

*bez pohybu sedi v kresle, uvazuje, ci Joshua uz aj nelutuje, ze ju nenechal sediet na tej tvrdej stolicke. Aj ked, ona by si ju aj tak precarovala, takze nema co riesit. Ale aspon zabija cas myslienkami, kym sa spamata a zacne po nej vrieskat. S kamennym vyrazom si vypocuje jeho poznamku a keby sa neovladala, myklo by jej kutikmi ust. Kym si v hlave urovnava, ake najvhodnejsie slova pouzit na to, aby mu odpovedala, pristane pred nou pohar. Pozrie nan, pokruti hlavou a pozrie spat na Joshuu* Tvoja dcera je dospela, moze si robit, co chce a ak je jej snom praca pre senatora, je jej branit urcite nebudem! *rozprava zdanlivo pokojne, no stoji ju to vela sebaovladania, aby sa nezdvihla a nezdrhla odtialto*

*ked jeho pokus o strngnutie zlyha, jebne si sam a flasa mu v momente naleje dalsi. ano, vie, whisky by sa mala vychutnavat, ved on aj zacne ale.. este si da jeden na ukludnenie. jebne si teda znova, par krat si potiahne z cigary a potom usudi, ze je znova vhodne pozriet sa na Elisabeth* nikoho snom nie je praca pre senatora *odveti posmesne s uchechtnutim a chlipne si z whisky, teraz uz decentne* a mozes mi vysvetlit, preco mi to oznamujes ty a nenechas to na nu? *snazi sa udrziavat intenzitu svojho hlasu na primeranej vyske, nema v zaujme po nej ziapat, vie, ze by to nic nevyriesilo a on by len vyzeral ako chudak. whisky a cigara mu k tomu primerane pomahaju, a tak nevaha, znova si chlipne z lahodneho moku*

*usudi, ze by nikomu nepomohlo, keby nechala tu whiskey na stole nedotknutu. Naciahne sa teda za poharom, privonia si a neodola uskrnu* Ani ty nemozes poznat sny vsetkych bytosti... *uvedomi si, ake je zvlastne, ked takto plynule presli do tykania. Ale uz je neskoro vratit sa k formalnosti. Odpije si dusok, pomaly prehltne a zamysli sa. Potrebuje mu nejako doveryhodne odpovedat a nechce sa zasa prilis zamiesat do Nyeriovskych rodinnych zalezitosti, aj ked je uz pravdepodobne neskoro* Saraine ti nic nechcela povedat, kym sa aspon trochu nezapracuje. Vlastne ani nevie, ze som tu... *pokrci plecami* Ale ja ta uz trochu poznam, a tym padom viem, ze by si na to skor, ci neskor prisiel. *zdvihne pohlad a zahladi sa mu do oci* Usudila som, ze mame medzi sebou konfliktov dost a nepotrebujeme dalsi. *zmlkne a dufa, ze mu to na vysvetlenie bude stacit. Viac totiz nehodla dodat*

*ale ale ale ale. slecna Elisabeth presla do defenzivy!* zapracovat.. *zasomre si popod nos a ci chce, ci nechce, musi dopit zvysok whisky na ex* a co vlastne robi? *vypadne z neho napokon, obzerajuc si Elisabeth.. nepremysla vsak vobec nad svojou dcerou. poloinfarkt prekonal, a to vlastne uz druhy krat (prvykrat to bolo ked mu oznamila, ze sa rozisli s Adrienom), to, ze ho zradila jej asi v zivote neodpusti, ale to je vec medzi nim a jeho dcerou, to Wallace vobec nemusi zaujimat. nenapadne mrkne ockom do vystrihu a neodola malinkemu usmevu, ktory sa mu rozhosti na tvari. pomale a nezne by to tiez mohlo byt pekne... uvedomuje si vsak, ze taketo myslienky by mat nemal, a tak ich radsej splachne dalsim poharom. pomaly bude aj ozraty*

*stale caka, ze na nu zacne vrieskat a na jej prekvapenie sa nic take nedeje. Skumavo si ho premeria, samozrejme tak nenapadne, ako to iba ide a pravdupovediac je z toho aj trochu prekvapena. Trochu dost* Povedala som uz viac nez dost, bude lepsie, ak sa s nou porozpravas sam! *vyhlasi svojim typickym tonom, dopije zvysok tekutiny v pohari, zdvihne sa z kresla a prazdny pohar polozi na kraj stola* Dakujem. *naciahne sa za kabatom, co sposobi, ze sa jej sako vysponuje a zdorazni jej krivky*