Sidlo agentov

*prevrati ocami a prehltne niekolko stiplavych komentarov, vlastne ho takmer zadusia. a vzapati uz nevladze rozpravat, lebo ma pred ocami jej vystrih a s jeho telom sa deju ... ocakavane veci. ostane totalne bez pohybu civiet, sposobuje to aj dostatok alkoholu aj to, ze rata s tym, ze ak by sa s nou rozlucil, odisla by. takto ostava ticho sediet a cumi jej do vystrihu, akoby sa nechumelilo. nema v plane ju zastavit, ved.. minule to urobil. tak teraz je ona na rade, ak od neho nieco chce*

*velmi rychlo a zretelne si uvedomi kam smeruje jeho pohlad a celym telom jej prebehnu zimomriavky. Zamrzne s rukou polozenou na kabate a zahladi sa Joshuovi do oci. Malokedy v nich dokaze citat tak, ako v tejto chvili, ba priam by povedala, ze nikdy. V tejto chvili vsak velmi dobre vie, na co mysli. Na zlomok sekundy si dovoli zvazit pre a proti a pre malilinko viac zavazi. Zavrie oci, zhlboka sa nadychne, pomaly vydychne a otvori oci. Z vrecka na sukni vytiahne prutik a ladne nim mavne smerom k dveram, ktore sa s hlasnym stuknutim zamknu. Prutik polozi na kraj stola, kusok od prazdneho pohara a obide stol* Nikto sa o tom nedozvie... *povie zbytocne, vlastne tie slova vyslovi iba aby nieco povedala. Zadkom sa oprie o hranu stola, kusocek od jeho kresla, nahne sa k nemu a prudko ho pobozka*